Damašská cesta - spiatočný smer

Lion Feuchtwanger pricestoval do ZSSR nejasne sympatický, váhavý, predstieral pravdu a kládol nepríjemné otázky, ktoré dokazovali, že mu nechýba intuícia, ale keď už bol v Európe, radšej klamal, aby nadšene využil voz tých, ktorí do stalinizmu vniesli osanizmus.

Od toho istého autora

Maria Osten-Gressgener, známa nemeckého pôvodu, ktorá emigrovala do ZSSR, požiadala o článok pre neoficiálnu Pravdu zameraný na Andrého Gideho. Na veľké prekvapenie Feuchtwangera nebol článok vytlačený, keď bol sľúbený, a navyše bol opätovne vysielaný, aby urobil potrebné zmeny, čo spisovateľa naplnilo rozhorčením. Správa súdruha Karavinku o tom jednoznačne svedčí: [opravy článku] „dokazujú, že Gide mal pravdu, keď hovoril o neslobode prejavu a že nikto nemôže slobodne vyjadrovať svoj názor atď.“ Redaktor navrhol, aby zmenil niektoré úryvky zo svojho článku, najmä tie, ktoré sa týkajú kultu Stalinovej osobnosti.

Feuchtwanger, ktorý chce byť anti-gideom, odstraňuje akékoľvek odkazy na nedostatok politických alebo občianskych slobôd, autocenzúru, dokonca píše, že „noviny uverejňovali moje komentáre na titulných stránkach, aj keď sa sovietskym vodcom možno nepáčili. Sovietske noviny necenzurovali moje články, ani keď som sa sťažoval na intoleranciu v určitých oblastiach alebo na Stalinov nadmerný kult alebo keď som chcel viac jasnosti v priebehu politických procesov, “zabúdajúc na epizódu Pravdy. Koľko západných čitateľov malo navyše prístup k novinám v ruskom jazyku?