LSG Schl-H
Štátny sociálny súd Šlezvicko-Holštajnsko - Az.: L 9 B 186/05 SO ER - rozhodnutie zo 6. septembra 2005
1. Dodatočná potreba v zmysle § 30 ods. 5 knihy XII sociálneho zákonníka nesúvisí s prítomnosťou choroby alebo zdravotného postihnutia, ale iba so skutočnosťou, že z dôvodu choroby alebo zdravotného postihnutia sa vyžaduje drahšia strava ako obvykle. V prípade choroby neexistuje žiadna ďalšia abstraktná požiadavka. Dodatočná požiadavka vždy predpokladá, že v individuálnom prípade osoby hľadajúcej pomoc skutočne existuje akútna dodatočná požiadavka
Sťažnosť odporcu zo 14. júla 2005 proti rozhodnutiu sociálneho súdu v Šlezvicku z 27. júna 2005 v dočasnom konaní o právnej ochrane, v ktorom účastníci konania argumentujú o ustanovení ďalších požiadaviek na nákladnú výživu v dôsledku cukrovky, je prípustná (§ 172 písm. F) zákona o sociálnom súde SGG. ); je to aj oprávnené.
V reakcii na žiadosť žalobcu musí sociálny súd okrem iného nariadiť odkladný účinok ich námietky proti rozhodnutiu namietateľa z 12. mája 2005. Na obdobie od júna 2005 nebola schválená žiadna ďalšia potreba - ako je uvedené vo vyššie uvedenom rozhodnutí - náklady na výživu na úrovni 1 pre žalobkyňu pre 1), napadnuté rozhodnutie zaväzuje odporcu vydať predbežný príkaz žalobcovi na 1) ) Po 31. máji 2006 (správna pravopisná chyba správna: 2005) bola zaznamenaná ďalšia potreba nákladnej výživy vo výške 51,13 mesačne &8364; sa má vyhovieť, najneskôr však do skončenia námietkového konania vo vzťahu k rozhodnutiu z 12. mája 2005, pokiaľ nie je vopred nariadený ich okamžitý výkon. Sociálny súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z § 86b ods. 1 satz. 2 SGG.
Senát nepovažuje tento právny prístup za použiteľný; Vyžaduje skôr preskúmanie v súlade s § 86b ods. 2 SGG. V rámci následne požadovaného súhrnného preskúmania je potrebné uviesť väčšinu tvrdení v prospech skutočnosti, že žiadosti žalobcu nemožno vyhovieť, a že je preto potrebné zmeniť rozhodnutie prvého stupňa. Okrem znenia žiadosti podanej žalobcami je ich žiadosť, ako vyplýva z odôvodnenia žiadosti, zameraná na zaplatenie dodatočných požiadaviek na nákladné potraviny, pretože ich respondent vyhovel do mája 2005 vrátane, a to až po tomto okamihu. Preto sa návrh na zastavenie exekúcie podľa § 86 písm. B) Abs. 1 SGG podľa § 123 SGG musí nanovo vykladať v žiadosti o vydanie predbežného príkazu podľa § 86 písm. Abs. 2 SGG (pozri Meyer-Ladewig, 8. vydanie, § 123). Rn. 3 b).
Podľa § 86 b ods. 2 bodu 2 je predbežný príkaz na úpravu dočasnej situácie v spore o právny vzťah prípustný ešte pred podaním žaloby, ak sa javí ako nevyhnutné na odvrátenie významných nevýhod (tzv. Nariadenie o nariadení). Ustanovenia § 920, 921, 923, 926, 928 až 932, 938, 939 a 945 Občianskeho súdneho poriadku (ZPO) sa použijú primerane podľa § 86 b ods. 2 vety 4 SGG. Na vydanie predbežného príkazu je potrebné nielen uviesť dôvod príkazu v zmysle osobitnej naliehavosti nariadenia (porovnaj § 86 b ods. 2 bod 4 SGG v spojení s § 920 ods. 2, 917, 918 ZPO), ale aj nárok na vydanie príkazu v zmysle dostatočnej pravdepodobnosti hmotného práva existujúceho v danej veci (porovnaj § 86 b ods. 2 bod 4 SGG v spojení s § 920, 916 ZPO). Dôvod objednávky a nárok na objednávku musia byť dôveryhodné (porovnaj § 86 b ods. 2 veta druhá SGG v spojení s § 920 ods. 2 ZPO). Tieto predpoklady tu nie sú splnené.
V týchto takzvaných dôležitých právnych oznámeniach, na ktoré odporca v reklamačnom konaní výslovne v krátkosti zo 14. júla 2005 výslovne odkázal, uvádza v časti I:
„Doba platnosti a rezervácia zrušenia
Služba (-y) uvedená na druhej strane bude schválená iba na jeden mesiac a bude zrušená v prípade, že sa nezmenia podmienky, na ktorých je schválenie založené. Bude sa naďalej vyplácať v tichom stave za nezmenených podmienok, najneskôr do konca mesiaca uvedeného na titulnej strane. Uvedenie tohto mesiaca neznamená, že pomoc bola dovtedy schválená, ale má iba zabezpečiť, aby sa platba skončila najneskôr do konca stanoveného obdobia. Ak sú požiadavky na spôsobilosť úplne alebo čiastočne vynechané, pomoc môže byť prerušená alebo obmedzená bez osobitného odvolania. Ak sa podmienky, na ktorých sa zakladajú schválenie a platby, zmenia do konca mesiaca uvedeného v prednej časti, je možné požadovať vrátenie preplatkov z dôvodu odvolania vyhradeného vo vete 1 a v rámci zákonných ustanovení (pozri II.) “
Nariadenie prijaté v rozhodnutí z 22. decembra 2005 je preto založené na zásade, že sociálna pomoc by sa mala poskytovať iba na nápravu aktuálneho stavu núdze, existenčné zabezpečenie nepredstavuje trvalú dávku ekvivalentnú dôchodku (pozri BVerwG, rozsudok z 22. apríla 2004 - 5 C 68.03 -, BVerwGE 120, 339 a nasl.), Podľa celého obsahu oznámenia - najmä z pohľadu príjemcu - je potrebné ho chápať v tom zmysle, že v danom prípade odporca schválil iba poskytnutie pravidelnej služby. Po obsahovej stránke išlo o „pomoc s obživou“ (tiež názov v rozhodnutí z 22. decembra 2004) v zmysle §§ 27 a nasl. SGB XII. Dodatočná požiadavka na nákladnú výživu uvedená v oznámení sa má preto klasifikovať ako taká v zmysle § 30 ods. 5 SGB XII.
Na druhej strane veta „Naše predchádzajúce upozornenia na rovnaké časové obdobie sa týmto odvolávajú ako súčasť na začiatku každého rozhodnutia o poskytnutí pomoci na živobytie - ako je zrejmé pri prezeraní administratívnych spisov odporcu.“ V žiadnom prípade nie je možné uplatniť žiadny nezávislý regulačný obsah v prípadoch, keď sa pre budúce schvaľovacie obdobie vydá nové oznámenie, pretože - keďže právne informácie o dávkach poskytovaných iba dočasne - už neplatia v takom rozsahu, ako to vyplýva z právnych informácií, ktoré sú súčasťou oznámenia o dávkach poskytovaných iba dočasne. Iba ak dôjde k zmene v aktuálnom kalendárnom mesiaci, napr. B. sa prijíma z dôvodu zmenených okolností, také zrušenie rozhodnutia „nadobúda účinnosť“, pretože odkazuje na rozhodnutie, ktoré sa má prijať ako základ pre nový mesiac, ktorý je implicitne vydaný na začiatku mesiaca s poskytnutím služby (platba podpory na živobytie).
Keďže podpora obživy bola poskytnutá iba vo forme mesačného grantu, nariadenie v rozhodnutí z 12. mája 2005 nepredstavuje „pozastavenie“ pomoci na nasledujúce obdobie v zmysle zrušenia predchádzajúceho rozhodnutia z 22. decembra 2004. ale ako odmietnutie povolenia na nasledujúce obdobie (BVerwG, rozsudok z 26. septembra 1991 - 5 C 14.87 -, BVerwGE 89, 81 a nasl.). V tejto právnej konštelácii neexistuje žiadne právne postavenie príjemcu, do ktorého by sa zasahovalo. Výsledkom je, ako bolo uvedené vyššie, zabezpečenie dočasnej právnej ochrany v súlade s § 86 b ods. 2 SGG.
Je pravda, že nevyhnutný dôvod uznesenia by sa mal potvrdiť v prospech žalobcu: 1), ktorému bola až do mája 2005 vrátane (hoci podľa odporcu v rozhodnutí z 12. mája 2005 chybne od 1. januára 2005) bola priznaná ďalšia potreba nákladnej výživy a ktorý uviedol, že túto sumu použil aj na tento účel a ďalej uviedol, že pre neho to bolo 51,13 &8364; Nejde o malú sumu, ktorú by mohol financovať vopred. Nárok na objednávku však nebol dôveryhodný.
Žalobca nepreukázal existenciu skutočnej potreby nákladnejšej stravy na účely zlepšenia alebo zmiernenia následkov choroby alebo zabránenia zhoršeniu zdravotného stavu. Uchádzač o 1) tvrdí, že je kvôli svojej chorobe diabetes mellitus závislý na nízkokalorickej diéte s nízkym obsahom tukov a vlákniny, najmä s nízkym obsahom tuku a chlebom. Žiadateľ do 1) sa odvoláva na vyhlásenie svojho liečiaceho internistu Dr. med. K, z 15. júna 2005, ktorý a kol. vykonal nasledovné:
Dodatočná potreba v zmysle § 30 ods. 5 knihy XII sociálneho zákonníka nesúvisí s prítomnosťou choroby alebo zdravotného postihnutia, ale iba so skutočnosťou, že z dôvodu choroby alebo zdravotného postihnutia sa vyžaduje drahšia strava ako obvykle. V prípade choroby neexistuje žiadna ďalšia abstraktná požiadavka. Dodatočná požiadavka vždy predpokladá, že v individuálnom prípade osoby hľadajúcej pomoc skutočne existuje akútna dodatočná požiadavka. To v prejednávanej veci nie je preukázané.
V prospech takéhoto posúdenia hovorí aj rozhodnutie Vyššieho správneho súdu pre štát Severné Porýnie-Vestfálsko, rozsudok z 28. septembra 2001 - 16 A 5644/99 -, uvedený v § 23 ods. 4 BSHG, o otázke dodatočnej požiadavky na zdravú výživu v prípade cukrovky. Toto rozhodnutie okrem iného uvádza:
". Zatiaľ čo v minulosti, keď mala dotknutá osoba nadváhu, vychádzalo sa z toho, že diéta, ktorú majú dodržiavať diabetici, je nákladnejšia ako bežné stravovacie návyky a odôvodňuje dodatočný dodatok k požiadavke (porovnaj napríklad odporúčania na poskytovanie nemocenských dávok v sociálnej starostlivosti, Kleinere Schriften des DV Heft 48, 1974,). Strana 106), všetky vedecky podložené vyhlásenia, ktoré má Senát k dispozícii v novšej dobe, sa zhodujú v tom, že v prípade obmedzenej stravy ponúkanej v prípade obezity nevznikajú žiadne ďalšie náklady. Výbor pre výživu Nemeckej diabetologickej spoločnosti, v neposlednom rade pre jeho exponované postavenie a jeho Zloženie so známymi vedcami je potrebné považovať za mimoriadne dobre informované a Výskumný ústav pre cukrovku na Heinrich-Heine-Universität Düsseldorf dokonca všeobecne predstavuje, o čom svedčí list v záznamoch zo 17. júna 1998, tj aj pre diabetikov s normálnou hmotnosťou. zastáva názor, že nemusia vzniknúť dodatočné náklady na diabetickú diétu v porovnaní s bežnou zdravou stravou založenou na dostupných prírodných potravinách.
Existencia dôvodu na vydanie objednávky by už bola otázna; pretože sa nepreukázalo, do akej miery žiadateľka o 2), ktorej doteraz nebola priznaná ďalšia potreba drahej výživy, ale ktorá podľa jej ošetrujúceho lekára Dr. K, v ktorého lekárskom potvrdení z 30. marca 2005 už roky existuje diabetes mellitus 2. typu a ktorý sa od marca 2004 lieči kombináciou perorálnych antibiotík a inzulínu, teraz nejde o prvý záver správneho konania a v prípade potreby o vykonanie následného hlavné súdne konanie by malo byť možné počkať. Kópia žiadosti uchádzača o 2) o vytúžených ďalších potrebách ako aj lekárske potvrdenie internistu Dr. med. K z 30. marca 2005, žalobca nedostal do pozornosti 2), ale skôr odporca v liste zo 17. júna 2005.
Aj keby chcel niekto potvrdiť potrebu naliehavosti, a teda dôvod objednávky z dôvodu možného krátkodobého zhoršenia cukrovkovej choroby navrhovateľa 2) v ich prospech, dôveryhodnosť žiadosti o vydanie objednávky by bola v každom prípade popretá.
Nárok na dávky podľa SGB XII by nebol braný do úvahy. V tejto súvislosti sociálny súd správne založil napadnuté rozhodnutie na skutočnosti, že je vylúčený nárok podľa § 41 ods. 1 č. 2 SGB XII, pretože Schleswig-Holstein State Insurance Agency (teraz zjavne právoplatná) určila, že žiadateľ 2) nespĺňa požiadavky na priznanie dôchodku z dôvodu úplnej alebo čiastočne zníženej zárobkovej schopnosti. Ak sa však predpokladá, že uchádzač 2) je práceneschopný, nevzniká od 1. januára 2005 nárok na stravné, pokiaľ ide o prednostné dávky základného zabezpečenia pre uchádzačov o zamestnanie podľa SGB II (§ 21 SGB XII), preto tiež nie na ďalšiu požiadavku podľa § 30 ods. 5 SGB XII.
Rozhodnutie o trovách konania je založené na zodpovedajúcom uplatnení § 193 ods. 1 a 4 SGG.
Podľa § 177 SGG je toto rozhodnutie konečné.