Obchodný obed v Japonsku, 1. časť Blog Eidam; partner
Japonská kuchyňa je fascinujúca, ale má aj niektoré špeciálne funkcie, ktoré môžu mať vplyv na váš pracovný obed. V 1. časti našej dvojdielnej série o obchodných obedoch v Japonsku nájdete informácie o tom, na čo si treba dať pozor pri používaní paličiek v Japonsku.
Návštevníkov často fascinuje japonská kuchyňa - a občas ich trochu zastraší. Nemci majú tendenciu obmedzovať jedlo na sushi na súostroví. Toto hodnotenie je však jednoducho nesprávne - jedlá sú oveľa rozmanitejšie, ako sa v tejto krajine predpokladá.
Čerstvé a zdravé: ryža, zelenina, ryby a vajcia sú štyri základné prvky stravy. To je teda všetko japonské jedlo v podstate ľahko stráviteľné. Môžete však naraziť aj na jedlá, ktoré môžu byť poriadne nepríjemné a zvyknú si trochu zvyknúť. Napríklad populárne „natto“ cudzinci označujú ako „fermentovaná, slizká sójová buničina“.
Ľudia v krajine úsmevov sú nielen veľmi hrdí na svoju tradičnú kuchyňu, ale aj na stravovacie návyky, ktoré sa tradujú v priebehu storočí. Sú úplne odlišné od spôsobov tabuľky v západných štátoch; Existujú dokonca rozdiely v porovnaní so susednými krajinami, ako sú Čína alebo Kórea.
Čo konkrétne musíte pri stole zvážiť? Mnoho Japoncov je príliš formálnych na to, aby hostí porušili proti etikete pridať alebo dať mu z toho niečo cítiť. Považuje sa však za mimoriadne neslušné nedodržiavať miestne zvyklosti. Navyše, pomocou faux pas tiež pôsobíte nekultivovaným dojmom - čomu by ste sa samozrejme mali vyhnúť. Tu je niekoľko základných tipov na vaše kulinárske výlety v Japonsku:
Námestie Zashiki a hierarchické usporiadanie sedadiel
V Japonsku existujú dve dôležité frázy: Na začiatku poviete „itadaki-masu“ - „vďačne prijímam“. Po jedle sa píše „go-schiso-sama deshita“ - „dostal som darček/bolo to vynikajúce jedlo“. V japonských reštauráciách sú tiež často niektoré západné sedadlá s príslušnými stolmi a stoličkami, pultom a tradičnými miestami Zashiki. A Námestie Zashiki pozostáva z nízkej drevenej plošiny s
Ak ste pozvaní, spoločné jedlá sa zvyčajne podávajú v samostatnej miestnosti. Platí tu prísne pravidlo hierarchické usporiadanie sedenia: Hostitelia sedia chrbtom k dverám, hostia oproti nim. Najstarší hosť sedí najďalej od dverí. Vždy sa vhodne oblečte pre túto príležitosť! Mimochodom, topánky sa vyzúvajú aj v hostincoch, takže sa o svoje ponožky prosím starajte.
V Japonsku ľudia nejedia s nožom a vidličkou, ale s dvoma paličkami. Súčasťou sú aj japonské kópie kratšie a ostrejšie ako čínsky variant, vyrobený z dreva a čiastočne zafarbený. Jedenie paličkami je dôležitou súčasťou stolovej etikety. Japonci nepredpokladajú, že cudzinci môžu jesť paličkami - ale ešte viac na nich urobí dojem, keď preukážete, že sa mýlili.
Ako používať paličky
Vyvarujte sa však nasledujúcich faux pas: Nedotýkajte sa žiadneho jedla na paličkách niekoho iného Vaše vlastné paličky. Potraviny tiež nešpízujte paličkami. Paličky tiež ne gestikulujte a nemávajte vo vzduchu. Paličkami tiež netlačte veci na stôl a ak ich už nepotrebujete, úhľadne ich položte na príslušné držiaky.
Nemecký zvyk platiť iba za to, čo ste zjedli, je mimochodom v Japonsku mimoriadne neobvyklý. Pri spoločenských príležitostiach s kolegami to zvyčajne prevezme Najstaršie náklady. Medzi priateľmi je buď účet zdieľaný všetkými prítomnými, alebo jedna osoba platí v plnej výške. Sklápanie nie je v Japonsku bežné. Naopak: môže to byť dokonca urážka hrdého Japonca. Chcete prepitné v súkromnom prostredí [napr. pre opatrovateľku] alebo za dary peňazí, bankovky vždy predkladajte v obálke alebo zabalené v papieri.
Viac informácií: medzikultúrne školenie Japonsko + ďalšie články
V druhej časti tohto článku nájdete ďalšie užitočné tipy pre vaše správanie pri obchodnom stravovaní v Japonsku. V rámci toho odporúčame naše interkultúrne školenie Japonsko od Eidam & Partner pre vaše stretnutia so zákazníkmi, projekty a rokovania.
Všetky články o cieľovej krajine Japonsko nájdete pod nasledujúcim odkazom.
Tipy na literatúru o medzikultúrnom vzdelávaní a cieľovej krajine Japonsko
1 Herbrand, Frank [2002]: „Vhodné pre cudzie kultúry. Medzikultúrne školenie vedúcich pracovníkov “, Bern/Stuttgart/Viedeň: Verlag Paul Haupt.
2 Knapp, Karlfried [1995]: „Interkultúrne komunikačné zručnosti ako kvalifikačný znak pre ekonomiku“, in: Bolten, Jürgen [Hrsg.]: „Cross Culture - intercultural action in the economical“, Sternenfels/Berlin: Verlag Wissenschaft [&] Praxis, 8-23.
3 Kainzbauer, Astrid [2002]: „Kultúra v medzikultúrnom vzdelávaní. Vplyv kultúrnych rozdielov na procesy výučby a učenia sa na príkladoch Nemecka a Veľkej Británie “, Frankfurt a. M./London: vydavateľstvo IKO pre medzikultúrnu komunikáciu.
4 Müller-Jacquier, Bernd/ten Thije, Jan D. [2000]: „Interkultúrna komunikácia: interkultúrne vzdelávanie a mediácia“, in: Becker-Mrotzek, M./Brünner, G./Cölfen, H. [Eds.]: „Jazykové profesie“, Frankfurt a. M./Berlin/Bern/Bruxelles/New York/Oxford/Viedeň: Lang, 39-57.
5 Fetscher, Doris/Hinnenkamp, Volker [1994]: „Výcvik interkultúrnej komunikácie a zvládanie interkultúrnej situácie“, v: „Jazyk a literatúra“ 74/1, 67-89.