Veľkosť a úpadok Caesara Birotteaua
Keď došiel k dverám, obchodník s parfumami, ktorého sa tisli oči, sotva postrehol pred dverami krásneho anglického koňa zaliateho potom s jedným z najkrajších kabrioletov, ktoré sa v tom čase valili po parížskom chodníku. stále v pokoji. Chcel, aby ho toto auto prešlo; bol by zomrel pri nehode, ktorá mohla byť spôsobená neporiadkom v jeho obchodoch. Nespoznal du Tilleta, ktorý tenký, v elegantnom rannom obleku, hodil opraty svojmu sluhovi a cez mokrý chrbát svojho plnokrvného koňa dal deku.
„Aká náhoda ťa sem priviedla?“ Povedal du Tillet svojmu bývalému riaditeľovi.
Vy Tillet ste samozrejme vedeli presne, pretože Kellerovci sa pýtali na Claparona, ktorý so súhlasom du Tilleta narušil starú dobrú povesť obchodníka s parfémami. Aj keď slzy nebohého obchodníka rýchlo prehltli, hovorili dostatočne zreteľne.
„Naozaj, ty Tillet?“ Zvolal Caesar, „je to skutočne pravda?“ Nerobíš si zo mňa srandu? Áno, som trochu v rozpakoch, ale iba pre túto chvíľu. “
Parvenu mal radosť z toho, že predvádzal svojho bývalého riaditeľa prostredníctvom svojich súkromných priestorov namiesto kancelárií, a pomaly to robil, aby mu ukázal bohatú jedáleň zdobenú obrázkami zakúpenými v Nemecku a dva salóny nádheru a luxus, aký Birotteau obdivoval iba u vojvodu z Lenoncourtu. Meštianske oči boli akoby zaslepené pozlátením, umeleckými dielami, vzácnymi maličkosťami, nádhernými vázami, všetkými tými tisíckami detailov, vďaka ktorým luxus Konstanzovej izby vybledol; a keď vedel, čo ho stálo jeho drahé zariadenie, povedal si: „Odkiaľ vzal toľko miliónov?“
„Chceš so mnou raňajkovať?“
Zazvonil pri dverách; objavil sa komorník, lepšie oblečený ako Birotteau.
„Povedzte pánovi Legrasovi, že by chcel prísť, a potom prikážte Jozefovi, aby prišiel domov, nájdete ho vo dverách Kellers; potom vojdi a povedz Adolfovi Kellerovi, že za ním neprídem, ale že si tu na neho počkám do začiatku burzy. Okrem toho si jedlo dajte ihneď podať. ““
Tieto slová parfumára ohromili.
„Zavolá si tohto obávaného Adolfa Kellera, pískne na neho ako pes!“ On, ty Tillet! “
Objavil sa ženích, ktorý nebol hrubší ako päsť, roztrhol stôl, ktorý bol taký malý, že si to Birotteau nevšimol, a pripravil foie gras a fľašu vína z Bordeaux spolu s ďalšími vybranými predmetmi, ktoré Birotteau zriedka používal niekoľko mesiacov, pri zvláštnych príležitostiach, prišlo na stôl. Vy ste si Tillet vychutnávali jeho potešenie. Jeho nenávisť k jedinému človeku, ktorý mal právo ním pohŕdať, sa stala taká ohnivá, že Birotteau v ňom vyvolal vzrušujúci dojem z pohľadu na baránka, ktorý sa bráni pred tigrom. Keď to urobil, jeho mysľou prebleskla veľkorysá myšlienka: uvažoval, či jeho pomsta ešte nebola uspokojená, a kolísal medzi mierami prebúdzania sa k milosrdenstvu a pocitmi spokojnej nenávisti.
„Môžem tohto muža služobne zničiť,“ myslel si, „mám v ruke právo na život a na smrť, s ním, s jeho manželkou, ktorá ma odstrčila, s jeho dcérou, ktorej ruka bola v tom čase moja zdalo sa, že sľubuje šťastie. Teraz mám jeho peniaze, takže sa uspokojme s tým, že toho chudáka necháme vrtieť pri udici, ktorej sa držím. “
Vážení ľudia, často nemajú zmysel pre takt, ani pre moderovanie toho, čo je dobré, pretože robia všetko bez obchádzok a bez postranných úmyslov. Birotteau sa teda beznádejne ponoril do biedy, keď vyprovokoval tigra, prerazil mu srdce bez toho, aby ho tušil, a urobil ho nezmieriteľným prostredníctvom slova, chvály, výrazu, ktorým si ho chcel ctiť, prostredníctvom jednoduchosti čestného cítenia . Keď sa objavil pokladník, ukázal si Tillet na Caesara.
„Pán Legras, prineste mi na moju objednávku desaťtisíc frankov a zmenku na túto sumu, splatnú do troch mesiacov od tohto pána, pán Birotteau, viete!“
Du Tillet ponúkol paštétu parfumérovi a nalial mu pohár bordeauxského vína; ten, ktorý sa uvidel zachránený, prepukol v kŕčovitý smiech; pohral sa s hodinárskou reťazou a nehryzol si do úst, kým mu jeho bývalý úradník nepovedal: „Nechceš nič jesť?“ Týmto spôsobom Birotteau odhalil hĺbku priepasti, do ktorej ho ruka du Tilleta vtlačila vytiahol ho a do ktorého ho mohol znova zatlačiť. Keď sa pokladník vrátil a po podpísaní zmenky Caesar pocítil desať bankoviek vo vrecku, už sa nedokázal udržať. Len pred chvíľou bola jeho situácia taká, že jeho okolie a banka sa dozvedeli o jeho platobnej neschopnosti a bol povinný svojej manželke priznať, že bol v troskách; a teraz bolo všetko v poriadku! Šťastie vykúpenia bolo také silné ako utrpenie porážky. Chudobnému človeku zmokli oči bez toho, aby tomu dokázal zabrániť.
„Čo sa to s vami deje, môj drahý riaditeľ,“ povedal du Tillet. "Neurobila by si zajtra to isté pre mňa ako dnes pre teba?" Nie je to jasné ako deň? “
„Ty Tillet," povedal dobrý muž dôrazným vážnym tónom, vstal a potriasol rukou svojmu bývalému úradníkovi, „získal si späť moju úplnú úctu."
„Ako! Stratil som to? “Povedal du Tillet, ktorého to uprostred svojej nádhery tak urazilo, že sa začervenal.
„Stratené“. „ Nie tak úplne, “povedal obchodník s parfumami a bol zdesený svojou hlúposťou,„ ale hovorili mi rôzne veci o vašom vzťahu s Frau Roguin. Obloha! Ak chcete odviezť manželku niekoho iného „...“ „
„Chceš sa prehovoriť,“ myslel si Tillet a rozhodol sa zničiť tohto cnostného muža, pošliapať ho pod nohy a pred parížskym obchodným svetom rozdrviť tohto slušného a čestného muža, ktorý ho chytil s rukou vo vrecku. urobiť opovrhnuteľným. Akákoľvek politická, ako aj súkromná nenávisť, ktorá sa týka ženy proti žene a muža proti mužovi, nemá iný dôvod ako podobný úlovok. Človek sa nestará o zranené záujmy, o ranu, dokonca ani o facku; všetko sa dá napraviť. Ale ak ste pristihnutí pri tom, ako činíte zlú ruku! Súboj, ktorý sa potom odohrá medzi vinníkom a svedkom trestného činu, je možné ukončiť iba smrťou jedného alebo druhého.
„Och, Frau Roguinová,“ povedal posmešne du Tillet; Ale nie je to, naopak, titul slávy pre mladého muža? Ale chápem ťa, moja drahá riaditeľka, bude ti povedané, že mi požičala peniaze. No, opak je pravdou, zachránil som jej majetok, ktorý bol vážne ohrozený podnikaním jej manžela. Ako som ti už povedal, moje šťastie pochádza z čistého zdroja. Vieš, že som nič nevlastnil. Mladí ľudia sú niekedy v ťažkej situácii. Človek môže takto žiť ďalej v hĺbke biedy. Ale ak si človek, podobne ako republika, urobil nútené pôžičky, dobre, potom ich splatí a potom koná čestnejšie, ako konalo Francúzsko. ““
„Je to tak,“ povedal Birotteau. „Moje drahé dieťa“. „. Boh ... Nehovoril to Voltaire?:
Z pokánia urobil cnosť smrteľníkov. ““
„V tomto ohľade,“ pokračoval du Tillet, ktorého tento citát opäť hlboko urazil, „pokiaľ človek zbabelo a ponížene nepoškodí majetok blížneho, ako keď napríklad vy vyššie Skrachovala by do troch mesiacov a stálo by ma to desaťtisíc frankov.......... "
„Skrachujem!“ Povedal Birotteau, ktorý vypil tri poháre vína a bol v šialenstve radosti. „Moje názory na bankrot sú dobre známe! Pre podnikateľa znamená bankrot smrť; Neprežil by som ho! «
„Na vaše zdravie,“ povedal du Tillet.
„Pre vašu ďalšiu prosperitu,“ odpovedal predajca parfumov. „Prečo nekúpiš u mňa?“
„Skutočne sa ti musím priznať,“ povedal du Tillet, „že sa bojím Frau Konstanzeovej; vždy na mňa urobila taký hlboký dojem! A ak by si nebol mojím hlavným, skutočne by som bol….…. «
„Och, nie si prvý, kto to považuje za krásne; mnohí po nej túžili, ale ona ma miluje sama! Ale ty Tillet, "pokračoval,„ drahý priateľ, rob to, čo robíš, nie na pol ceste. "
Birotteau teraz vysvetlil hmotu terénu du Tilletovi, ktorý rozšíril oči, zablahoželal predajcovi parfémov pre jeho prefíkanosť a široký rozhľad a vyhlásil podnik za vynikajúci.
„Môžem ťa odporučiť rodine Nucingenovcov,“ odpovedal du Tillet, ktorý sa rozhodol nechať svoju obeť robiť všetky protitanečné postavy úpadcu.
Ferdinand si sadol za stôl a napísal nasledujúci list:
"Barón von Nucingen." Paríž.
Milý barón! Nositeľom tohto listu je pán Cäsar Birotteau, mestský radca druhého okresu a jeden z najvýznamnejších priemyselníkov parížskej parfumérie; chce s vami nadviazať kontakt. Môžete s dôverou počúvať jeho želania; priazeň, ktorú mu robíte, robíte súčasne
Du Tillet neuviedol na svoje meno bodku. Toto úmyselné vynechanie bolo znamením, na ktorom sa dohodli jeho obchodní priatelia. Najintenzívnejšie pocity, najteplejšie a najnaliehavejšie žiadosti potom nič neznamenali. Takýto list s prosebnými výkričníkmi, v ktorom ste formálne Tilletovi pokľakli, ho od neho dôležité okolnosti vytrhli; nemohol to odmietnuť, ale potom sa to považovalo za nepísané. Ak uvidel i bez bodky, potom jeho obchodný priateľ nakŕmil prosebníka prázdnymi sľubmi. Mnoho mužov na svete, vrátane tých najuznávanejších, boli týmto spôsobom oklamaní ako deti obchodníkmi a právnikmi, obaja s dvojitým podpisom, mŕtvi a živí. Padol do toho najšikovnejší. Aby sme rozpoznali toto vertigo, bolo treba pozorovať rôzne účinky takého teplého a chladného písmena.
„Si môj záchranca, ty Tillet!“ Povedal Caesar, keď si prečítal list.
„Potrebujete skutočne iba požiadať o peniaze,“ povedal du Tillet, „potom vám Nucingen dá v reakcii na tento list toľko, koľko chcete. Bohužiaľ, moje prostriedky sú stanovené na niekoľko dní, inak by som vás neposlal k princom vysokých financií, pretože Kellerovci sú trpaslíci vedľa baróna von Nucingen. Nucingen je druhý zákon. Môj list vám pomôže do 15. januára a potom sa uvidí. S Nucingenom sme najlepší priatelia na svete, neodmietol by mi láskavosť za milión. ““
„Ako chceš zajtra zaplatiť?“ Povedala mu jemne, keď si k nej sadol.
„Tu s peniazmi,“ odpovedal, vybral potvrdenky z vrecka a ukázal na Celestínu, aby ich vzala.
„Ale odkiaľ si to vzal?“
"Poviem ti to dnes večer." Célestin, spíš do konca marca zmenku na desaťtisíc frankov na objednávku du Tillet. “
„Ty Tillet?“ Zopakoval Konstanze, hlboko šokovaný.
„Musím nájsť Popinota,“ povedal Caesar. "Je odo mňa zlé, že som ho stále nebol navštíviť." Predáva sa jeho ropa? «
„Z tristo fliaš, ktoré nám doručil, už žiadna nezostala.“
„Birotteau, neodchádzaj, musím sa s tebou porozprávať,“ povedal Konstanze a v zhone, ktorý by za iných okolností bol vtipný, ho vtiahol za ruku do svojej izby. „Ty Tillet,“ povedala, keď s ním bola sama a postarala sa, aby tam bola iba Cäsarine, „ty Tillet, ktorý nám ukradol tisíc talerov! Podnikáte v spoločnosti du Tillet, tejto príšere….…. kto ma chcel zviesť, “dodala jemne.
„Mladistvá hlúposť,“ povedala Birotteauová, ktorá sa zrazu stala slobodným duchom.
"Počuj, Birotteau, úplne si sa zmenil, už nechodíš do továrne." Niečo za tým je, to môžem povedať! A ty mi povieš čo; Chcem vedieť všetko. ““
„Tak počúvaj: boli sme takmer v troskách, boli sme dnes dokonca skoro, ale teraz je všetko opäť v poriadku.“
A povedal jej strašný príbeh z jeho posledných štrnástich dní.
„Preto tvoja choroba,“ zvolal Konstanze.
„Áno, mami,“ povedala Caesarine. "Och, aká odvaha sa u môjho otca vyvinula!" Prajem si len to, aby som bol milovaný tak, ako on miluje teba. Myslel len na tvoj smútok. ““
„Takže sa mi splnil sen,“ povedala nebohá žena a klesla od hrôzy bledá na svoje kreslo pri krbe. "Videl som, že to všetko prichádza." Predpovedal som ti to v tú osudnú noc, v našej starej izbe, ktorú si zbúral; Povedal som ti, že nám nezostane nič iné ako oči pre plač. Moja nebohá cisárska! IchВ .В .В. «
„Áno, taký si teraz!“ Zvolal Birotteau. „Berieš mi tiež toľko odvahy, koľko potrebujem.“
„Odpusť mi, môj drahý,“ povedal Konstanze a stlačil Caesarovu ruku tak nežne, že to prišlo k srdcu nebohého. „Mýlim sa, nešťastie je tu, budem nemý a oddaný a využijem všetky svoje sily. Nie, viac by ste odo mňa nemali počuť. “S plačom sa vrhla na Caesarovu hruď a povedala:„ Odvaha, najdrahšia, odvaha. Ak je to potrebné, naberiem odvahu pre dvoch. ““
"Môj olej, milé dieťa, môj olej nás zachráni."
„Nech nás Boh chráni,“ povedal Konstanze.
„A nebude Anselm pomáhať svojmu otcovi?“ Povedal Caesarine.
„Idem k nemu,“ zvolal Caesar, zdrvený srdcervúcim tónom svojej ženy, ktorý nepočul ani po devätnástich rokoch. "Nemusíš sa vôbec báť, Konstanze." Tu si prečítate Tilletov list pánovi von Nucingenovi, pôžičku určite dostaneme. A čoskoro vyhrám svoju skúšku. A, "dodal s núdzovým klamstvom," "Okrem toho tu stále máme strýka Pilleraulta, dôležité je len to, aby sme nestratili srdce."
„Ach, ak je to jediná vec,“ povedal s úsmevom Konstanze.
Birotteau, zbavený veľkého bremena, odišiel ako väzeň, ktorý bol prepustený na slobodu, hoci vo svojom vnútri cítil, že je nevysvetliteľné vyčerpanie, ktoré má tendenciu nasledovať po nadmerných vnútorných bojoch, v ktorých má človek viac nervov a sily vôle. spotreboval, ako môže každý deň pridať, a kde človek takpovediac zaútočil na hlavné mesto života. Birotteau za ten krátky čas zostarla.