Detaily filmu Zbohom zima (1988) - Nadácia DEFA

Réžia: Helke Misselwitz, 116 min., Čiernobiely, dokumentárny film
Nemecká demokratická republika (NDR)
Štúdio DEFA pre dokumentárne filmy, 1988

Stručný obsah (nemčina)

Zwickau, bývalé banské mesto na juhu, je východiskovým bodom pre cestu na sever, k moru, miesto túžby. V štyridsiatke režisérka opäť opúšťa mesto svojho narodenia a miesto svojho detstva, aby zistila, ako žili ostatní, ako by chceli žiť. Vo vlaku, v práci alebo doma stretáva ženy a dievčatá rôznych generácií a z rôznych spoločenských vrstiev a spoznáva ich životné príbehy. V rozhovoroch dievčatá a ženy vyjadrujú potrebu priateľstva, rešpektu, tolerancie a rovnakého správania v súkromnej a sociálnej interakcii.

(D: Helke Misselwitz, 1988) Fotograf: Thomas Plenert

Filmový štáb

Ocenenia

31. lipský týždeň dokumentárnych a krátkych filmov (1988): „Silver Dove“

Stručný obsah (v angličtine)

Cesta zo severu na juh počas posledného roku NDR. S pracovníkmi a malými dievčatami, matkami, intelektuálmi, malými i veľkými sa vedú rozhovory o ľudskosti, kritizujú ich a dávajú nádej. Sú to silné a sebavedomé ženy, ktoré sa musia živiť, ale stále s úsmevom hovoria o svete plnom rozporov.

- Silver Dove, Leipzig 1988

Dlhý obsah

Bariéry mimoúrovňovej križovatky za úsvitu v meste Planitz (polovičný súčet) (pôvodný zvuk). Pohľad (zdola) na prichádzajúci osobný vlak (polovičný súčet) (pôvodný zvuk). Nákladný vlak pomaly prechádza okolo uzavretej závory (polovica z celkového počtu). Misselwitz off: "Moja matka ma porodila pred touto uzavretou železničnou bariérou, v sanitke jej babička pomohla v teplú júlovú noc roku 1947. (Bariéra sa opäť otvára). Baníci žijú v dome môjho detstva na predmestí Planitzu Nakrájajte čierne uhlie, ktoré sa valí v koksovni. Dnes sú šachty Zwickau zatvorené, čierne uhlie sa dováža. Moja matka bude mať v ten deň 27 rokov (po otvorenom priecestí opäť jazdia autá). Do denníka si píše, aký úžasný darček k narodeninám. si ja, ocko je veľmi šťastný, aj keď už nie si tým synom, ktorého chceš znova “. Prekrytie fotografie rodiny Misselwitz (blízko).

Vrátnik natiahne bariéru a usmeje sa na kameru (polovičná blízko) (pôvodný zvuk). Z vonkajšej strany je vyzvaný, aby ukázal svoje tetovania. Vrátnik si vyzlečie tričko a ukáže tetovanie na hrudi a paži (polovičná blízko) (pôvodný zvuk) „A teraz“. Mimo obrazovku otázka: „A čo sú to za ženy“? Vrátnik (napoly blízko) (originálny zvuk) „krásne ženy“. Pohľad na nohy elegantne oblečenej ženy na vlakovej stanici Planitz (z polovice). Otočte sa od nôh k ľuďom v čakárni (polovičný súčet). Rozprávač mimo obrazovku: "V 19 rokoch odchádzam z tohto mesta, aby som šiel svojou vlastnou cestou. Odborné vzdelávanie, svadba, rozvod, zariadená izba, striedanie, ale intenzívne zamestnanie. (Cesta cez staničnú halu). Neustále zamestnanie, narodenie dcéry, druhé manželstvo, Štúdium s dieťaťom, druhý rozvod, trvanie na zmysluplnej práci. (Záber z baníckej sochy v staničnej hale). Poznám veľa žien, o ktorých starosti a túžby sa delím, sebavedomie mojej takmer dospelej dcéry vo mne robí neistotu a zároveň nádej. “ Pohľad na mladých mužov v hale, ktoré spievajú banícku pieseň (polovičný súčet) (pôvodný zvuk). Posuňte mužov nad gitarou a batožinou (polovičný súčet).

Zobrazenie názvu „WINTER ADÉ“. Pohľad z okna idúceho osobného vlaku (polovičný súčet) (pôvodný zvuk). V pozadí Misselwitzová rozpráva: „Vo veku 40 rokov opäť opustím miesto svojho detstva, aby som zistila, ako žili ostatní, ako by chceli žiť. Na výlete sa porozprávame medzi sebou, v práci alebo sa stretneme doma, stretneme sa tiež náhodný. “. Pohľad z okna vlaku na parcely a obytné budovy vedľa násypu (polovičný súčet) (pôvodný zvuk). Spiaca matka s dieťaťom v kupé vlaku (polovičná blízko) (pôvodný zvuk). Pohľad na mladý pár v kupé (napoly zavretý). Pan od páru po spiace batoľa na lavičke (napoly zavreté).

Hiltrud weiter (originálny zvuk) ". A mám veľmi silnú túžbu venovať pozornosť tomu, ako sa Paulchen vyvíja. (Foto jej vnuka Paulchen). Pretože Heidi má problémy zvládať aj svoj život. Má pobyt v detskom domove." tiež sa formovala v priebehu rokov. Tam sa stala nepríbuznou pre niektoré veci, ktoré sú nám veľmi jasné. Pre ňu bude vždy problematické nájsť partnerstvo s láskou a hĺbkou. (vloženie fotografie Heidi s Uwe). a tam mala spočiatku aj ťažkosti s Paulchenom. “. Stmievanie. Otázka mimo kameru pre Hiltrud: „Ako je to dnes s tvojím manželstvom, existujú konflikty alebo sa tak stále ľúbiš“? Hiltrud (z polovice) (O-Ton) ". Veľká vášeň sa mení, bohužiaľ každodenný život veľa okráda. A chcete, aby sa to všetko vrátilo. Ale stále je to dobré partnerstvo, potrebujem svojho Petra a jeho ma potrebuje, deti rastú a v tejto konštelácii sa skutočne cítia veľmi dobre. Uwe už nie je doma, má vlastný byt a je v skutočnosti celkom spokojný, ale často prichádza (fotoreportáž celej rodiny). Uwe, chcel by som povedať, že, je môj najlepší priateľ “. Stmievanie

Pohľad do staničnej haly Altenburg (polovičný súčet). Hiltrud Kuhlmann na platforme Altenburg hovorí o svojej práci ako zástupkyne riaditeľa HO-Werbung v Berlíne (polovica z nich) (O-Ton) „Vždy trochu trpím na to, že reklama nezíska status, aký by si skutočne zaslúžila, a bojujem Často som naozaj nahnevaný. “. Kuhlmann s režisérom na platforme (polovičná blízko) (pôvodný zvuk) ". O to viac ma potešilo, že náš režisér a ja sme boli v tomto kolektíve ocenení cenou" Banner der Arbeit " Už som sa veľmi tešil. A keď sme boli v hale, moje prvé myšlienky a bol som naozaj šokovaný a pýtal som sa sám seba, prečo je tak málo žien, celá sála iba mužov. Ocenených bolo asi 350 a z nich odhadom 5% Ženy. A potom som si znova položil otázku, prečo toľko mužov zo všetkých odvetví hospodárstva. Kto je pracovitý človek vrátane žien? Bola som jedinou ženou v mojom kolektíve. “ Kuhlmann naďalej hlási, ako zažila ocenenie (polovičná blízkosť) (pôvodný zvuk).

Otázka mimo obrazovku pre Kuhlmanna: „Máte veľa spoločného so ženami“? Kuhlmann (polovica z nich) (O-Ton) „Áno, ale rád pracujem aj s mužmi, ale musím povedať, že vždy cítim silný pocit solidarity so ženami, mám tiež veľa porozumenia pre ne, deti, matku, problémy a všetko. čo sa stane, a je veľa tých, ktorí sú slobodní a potrebujú veľa porozumenia, myslím tým, že som našiel veľmi dobrú cestu k ženám. Takže ženy ma vždy zaujímajú, zaujímajú ma ich problémy, som zvedavý aj na to, čo je za ženami. vždy môžete byť prekvapení, každý musí so sebou vláčiť svoju zásielku a nikdy som nestretol jednu skutočne super. “ Recut.

Pohľad na vitrínu v hale stanice Altenburg s plagátom „Frauenglück von Franca Rame a Dario Fo“ (polovičná blízkosť).

Pan a ženy v dievčenskej miestnosti v tanečnej škole Schaller v Altenburgu (polovica z nich) (pôvodný zvuk). Pohľad na ženu s potlačou na tričku „Indian Police“ (z polovice) (originálny zvuk). Ženy a dievčatá sa prezliekajú a narovnávajú si vlasy (polovičné blízko) (pôvodný zvuk). Panorámujte mladé ženy v tanečnej sále so zrkadlami na stenách (polovičný súčet). Vo vnútri môžete počuť, ako učiteľka tanca kričí: „Dámy, stretnite sa s mužmi jemne, staré slovo. Prosím, musíte byť k mužom veľmi očarujúci, dalo by sa povedať, iba si ich omotávame okolo prstov. Pozor, pokračujte ako vždy “. Pohľad na stranu mladíkov (polovičný súčet) (pôvodný zvuk). Prejdite študentov tanca, ktorí sa ponáhľajú k ženám, a požiadajte ich o tanec (polovičný súčet) (pôvodný zvuk). Mladá žena sedí sama na stoličke pri stene (z polovice blízko). Pohľad na nohy tanečných párov (polovičný súčet) (O-Ton) "Áno, to je dobré. Otočte sa a dopredu. No, ideme na to. Spočiatku to bola nuda. Dopredu, odkedy, späť. A odbočte doprava . teraz späť vľavo, dopredu vpravo. ". Otočte sa od nôh k nepríjemným pohybom tanečných párov (polovičný súčet) (pôvodný zvuk). Kameraman sleduje mladý pár (z polovice blízko) (originálny zvuk). Zarámovaná fotografia učiteľa tanca na stene (zavrieť). Recut

Učiteľ tanca Schaller pokračuje v rozprávaní pred zarámovanou fotografiou (napoly blízko) (O-Ton). „Dve deti, vtedy som ešte dojčil Henninga, takže to pre nás boli skutočne búrlivé roky. Od roku 1946 sme mohli znovu otvoriť našu školu, to bolo Urobila som to sama, pretože môj manžel bol stále chorý, a potom sa k nim opäť pripojil môj manžel a my sme naďalej usilovne tancovali “. Recut. Pohľad na študentov tanca vo veľkej sále (polovičný súčet) (pôvodný zvuk). Lieselotte Schaller dáva príkazy a tancuje kroky pre dvojicu (polovičný súčet) (pôvodný zvuk). Presuňte sa nad zarámovanú fotografiu Schallerovcov (zatvorte). Blednutie z tylovej spodničky k pohľadu z idúceho vlaku (polovičný súčet).

Pohľad z okna idúceho vlaku na priemyselné oblasti vedľa koľají (polovičný súčet) (pôvodný zvuk). Vlak zastavuje pred továrňou na brikety s dvoma komínmi (polovičný súčet). Christine Schiele udrie dreveným kladivom o kontajner v komore (napoly blízko) (pôvodný zvuk). Pracovník Schiele uzavrie komoru železnými dverami a číslom 3 (polovičné zavretie). Kameraman nasledoval Christine Schiele k železným dverám s číslom 4 (polovičné zavretie) (pôvodný zvuk). Schiele otvorí dvere a dreveným kladivom (napoly zavreté) (originálny zvuk) udrie do železnej nádoby vo vnútri malej miestnosti. Schiele zavrie dvere a klepá dreveným kladivom na rúry na chodbe továrne na brikety (polovičný súčet) (pôvodný zvuk). Dvere do „haly s pecou“ sa otvoria a kameraman kráča za Schieleom cez sálu s rúrami (polovičný súčet) (pôvodný zvuk). S paličkou posuňte na Schieleho rúrky a hriadele (do polovice) (pôvodný zvuk). Recut.

Otázka pre Christine mimo obrazovky: „Máte niekoho, kto je pre vás nežný“? Christine Schiele (blízko) (O-Ton) „Nie, nikto cez moju dcéru ... vydáva sa tak, že je stále zobrazovaný ako smiešny človek alebo sám ako chorý človek Dvere a urazená Christine). (Podráždená tvár Christine (blízko)). Že ľudia v takejto situácii ukazujú a nerozumejú, že vás niekto položí ako niekoho, kto mal predtým dieťa, čo bolo zlé, čo bolo v bola situácia, keď ten človek už nebol dobrý, kde bol bezcenný, kde sa dostal tak dole, súdiac podľa ľudí, to, čo v ňom nie je, je teraz jadrom. “. Otázka mimo obrazovku: „prečo ste dieťa nedali preč, vychovali ste ho napriek chorobe?“ Christine (O-Ton) „To sa v našej spoločnosti prakticky neprijíma, to sa vôbec nerešpektuje, pre ľudí to, na čo ste nevhodní. Preto ste prakticky vyhodení, pretože máte dieťa, čo je bremeno a To potom vidíte v očiach. “. Pohľad z okna rodičov Christine na záhrade (polovičný súčet).

Otázka pre Christine mimo obrazovky: „Odkiaľ berieš silu do života, pozorujem hádku s tvojou dcérou?“ Face of Christine (near) (O-Ton) „Najskôr cez môjho syna, pretože mi dáva veľa lásky a veľa porozumenia so svojou sestrou a so mnou, pretože vie byť veľmi súcitný, môže byť smutný, tak kreslím moja sila. Pretože sa môže cítiť slobodný sám so sebou, môže mi dať emocionálne to, kde sa teraz postavím na nohy “. Christine so synom v jedálni (napoly zavretá). V pozadí je počuť, ako je Ramona pokarhajúca. Otázka mimo obrazovku: „Máte sen“? Christine sa usmieva (zblízka) (O-Ton) „Áno, čiastočne, ale sú to sny, ktoré si prajete, ale ktoré sa v perspektíve nesplnia. Sen by bol tým, čo bývalo mojím koníčkom, aktívnym jazdeckým športom s manželom a potom veľa cestuj, spoznávaj iných ľudí, krajiny a zvyky a to, čo si teraz nemôžem finančne dovoliť “. Christine Schiele nastrieka podlahu v továrni na brikety vodnou hadicou (polovičný súčet) (originálny zvuk). Otočný gombík na prívode vody je vypnutý (z polovice zatvorený). Tvár Christiane v hale s briketovými automatmi (polovičná blízko) (pôvodný zvuk).

Pohľad z okna vodiča na koľaje a výhybky počas jazdy (polovičný súčet) (pôvodný zvuk). Záznam jazdy (s výhľadom spredu) na veľkej vlakovej stanici v Lipsku (polovičný súčet) (pôvodný zvuk). Plocha výkladov „Kliniky bábik Helene Wolfovej“ (polovičný súčet). Tvár bábiky chlapca s vrtiacimi sa očami (zavrieť). Helene Wolf vo svojom obchode slúži zákazníkovi (polovičný súčet) (O-Ton) "Takže, vezmite ho znova so sebou a ja vám napíšem novú kartu. Potom od vás dostanem 2,95 mariek". Pohľad na hlavy bábik na poličke s vlasmi i bez nich (napoly zavreté). V pozadí môžete počuť pani Wolfovú: „Chodíte často na Delitzsch? Buďte opatrní, potom vám dám ďalšiu známku, nie že by ste prišli zadarmo.“ Panvicami posuňte hlavy na policiach (napoly zatvorené). Pani Wolfová zabalí bábiku zákazníka do papiera (do polovice) (originálny zvuk). Vlk pred policami pre bábiky s ladiacimi zariadeniami (polovica z nich) (pôvodný zvuk) „Toto sú hlasy mamy, nie sú tu žiadne hlasy otca, ale hlasy medveďa“. Vlk sa otočí a vytiahne hlas zo zásuvky a vykoná ho (z polovice blízko) (pôvodný zvuk). Pomaly prechádzajte po tvárach dievčenských bábik s kučeravými vlasmi (zavrieť). Stmievanie.

Manželka pri priehradke (napoly zatvorená) (O-Ton) „Malá bola 2 dni bez mena, moja kamarátka mala meno Bastin a potom som to povedala matrikárke a ona povedala, že to neznie zle, potom sme povedali OK. " Pan k manželovi (takmer na polceste) (O-Ton) ". Môj priateľ povedal, že Dustin je krásne meno, môžete počuť, že je herec, ale dnes je zakázané brať toto meno, chce ho pre seba." . Priblížte Bastinovu tvár (zatvorte). Prechod cez rodinu s ich tromi deťmi (polovica z nich) (pôvodný zvuk). Otočte sa k oknu vlaku (z polovice zavreté).

Jazda metrom v podzemných tunelových rúrach (polovičný súčet) (pôvodný zvuk). Otázka pre vodcu U-Bahn (polovica z nich) (rozhovor) „Považujete za nefér, že musíte pracovať ako žena?“ U-Bahn-Führerin (polovica z nich) (O-Ton) „Takže to nemôžete povedať, musím povedať, že teraz prebiehajú práce, ak by sme to všetci oslavovali, potom by U-Bahn už nebežal.“ Otázka: „Koľko žien cestuje metrom“? Vedúci pozerá dopredu (z polovice zblízka) a odpovedá (rozhovor) „Bohužiaľ vám nemôžem povedať, aspoň veľa, ale koľko by to mohlo byť žien, to by malo byť 100, najmenej sto“. Otázka: „A ako dlho už jazdíte“? Odpoveď: „Jazdím už viac ako 20 rokov“. Pohľad z otvorených dverí metra na značku „Alexanderplatz“ na vlakovej stanici (polovičný súčet). Posun z otvorených dverí na pracovisko vodiča s kalendárom „nedeľa 8. marca“ (polovičná blízkosť).

Pohľad na strechy automobilov na filmovom plátne v noci v kine s pohonom (polovičný súčet). Muž vyzlieka ženu na filmovom plátne, zatiaľ čo iná žena s dieťaťom v náručí s úžasom sleduje dianie (polovičný súčet). Originálny zvuk z filmu: "Už si Paula. Čo to je, chlapec". Paula pleskne muža do tváre (polovica z celkového počtu) (O-Ton): „Choď, zmizni, čo sa stane, nech sa na mňa tak nepozeraj, vypadni.“ Pohľad na pár v Trabante na parkovisku príjazdového kina (polovičná blízkosť). Nová filmová scéna na plátne kina s pohonom: Vojak vchádza do bytu a vidí svoju priateľku v posteli s iným mužom (polovičný súčet) (O-Ton) „Kde je chlapec. Kde je chlapec“? Volksarmist berie opasok a udiera nahého muža po zadku (polovičný súčet). Celkový záber na parkovisko s kinom vo večerných hodinách. Vo vnútri môžete počuť zvuk kina: „Okamžite sa rozvedieme“.

Pohľad na mladých ľudí tancujúcich na diskotéke (polovičný súčet) (originálny zvuk). Kameraman prechádza diskotékou medzi mladými tancami (polovica z nich) (pôvodný zvuk). Tváre mladých dievčat (z polovice blízko). Pohľad (zhora) na tancujúcich mladých ľudí (polovičný súčet) (originálny zvuk). Pohľad (zhora) na skupinu 4 mladých žien (z polovice blízkych). Osamelé mladé dievča pri stoloch (napoly blízko). Pohľad (zhora) na zaplnený tanečný parket (polovičný súčet) (pôvodný zvuk). Po zatvorení diskotéky zametá tanečný parket mladý človek (polovičný súčet). Prejdite okolo niektorých ľudí, ktorí stále nemôžu nájsť východ (polovičný súčet). Mladí ľudia pred diskotékou v nočnom svetle (polovica z nich) (pôvodný zvuk). Mladé páry sa fajčia vo vonkajšej časti diskotéky (polovičná blízkosť). Pohľad na diskotéku zvonku v nočnom svetle po zatvorení (polovičný súčet). Prejdite mladými ľuďmi a vozidlami pred diskotékou (polovičný súčet). Pohľad (zhora) na personál upratovania v diskotéke (polovičný súčet). Posuňte výzdobu na diskotéke smerom nadol k hrajúcemu a spievajúcemu klavírnikovi na vyvýšenom stojane (polovičný súčet) (pôvodný zvuk). Presuňte sa cez obrázky na stene diskotéky (polovičný súčet).

Svadobný pár so svojimi hosťami v pohybujúcom sa vozni (polovičná blízko) (originálny zvuk). Pohľad z autobusu na vystupujúcich svadobných hostí (polovičný súčet) (originálny zvuk). Pohľad na rodičov nevesty a ženícha v dome (polovičná blízkosť). Svadobný pár pred vyzdobeným vchodom do domu (polovičná blízkosť). Nevesta sa zasmeje a položí si biely klobúk (z polovice blízko) (rozhovor). Pohľad z okna idúceho vlaku na zasnežené lúky a polia vedľa železničnej trate (polovičný súčet) (pôvodný zvuk).

Otázka mimo obrazovku: „Bol vo vašom živote nejaký bod, ak ste sa rozhodli inak alebo rozmýšľali inak“? Erika (O-Ton) „Áno, absolútne, skutočne som si myslela, že keď máte viac ako 50 rokov, nemali by ste dávať do popredia tento veľmi súkromný, ale musím povedať, že cez môj vlastný vážna choroba, vlastne som späť v živote, necítim sa sám, ani všetci moji kolegovia, a nejako ma to aj viac napĺňa. Musím povedať, že som stratil niekoľko rokov a možno to teraz robí veci oveľa intenzívnejšími. žiť úplne. (Fade-in: pohľad z idúceho vlaku do zadnej časti zimnej krajiny a koľají). A tiež by som si chcel myslieť, že budem veľmi tvrdo bojovať za to, čo chcem, pretože nakoniec máte iba jeden život „.

(D: Helke Misselwitz, 1988) Fotograf: Thomas Plenert