Etnii_bucovinene
Text Etnii_bucovinene
BUCHOVINSKÁ ETNIKA Arméni, Židia, Lipovani, Rusíni, Rómovia
BUCHOVINSKÁ ETNIKA Arméni, Židia, Lipovani, Rusíni, Rómovia
Generálni riaditelia: Gheorghe DAVIDi Daniel TNASE
Výkonný riaditeľ: Geta APOPEI
Budúce kultúrne združenie Bucovina
Knižný redaktor: Ion DRGUANUL
Kryt: Carmel GEORGESCU Čaká na úspech
Postupom času zvíťazila Dimitrie Dansau
Dimitrie Dan (8/20.10.1856 Suceava 25.05.1927, Cernui), bukovinský kňaz a učenec, znalec a milovník Rumunov a všetkých bukovinských etník súčasných vo svojej dobe, prvý moderný muž Bukoviny, vďaka svojej činnosti ako slávneho folkloristu, rôzne štúdie cirkevných dejín a kultúry, ale tiež jediné dielo bukovinského multikulturalizmu, vo zväzkoch a brožúrach, práce vydané až teraz v jednom zväzku (Rutenii din Bucovina Bucureti, 1913, Die
Lippowaner in der Bucovina Cernui, 1890, orientálni Arméni v Bucovine v roku 1890, v nemčine, v roku 1891, v rumunčine, Cigáni z Bucoviny Cernui, 1892, rumunská verzia, zima 1893, nemecká verzia, Židia z Bucoviny Cernui, 1899, v predchádzajúcom roku uverejnená v časopise Deteptarea).
V roku 1876 debutoval s dokumentom uverejneným v časopise Familia, ktorý potom vyšiel v Budapešti, Dimitrie Dan v priebehu rokov spolupracoval v mnohých rumunských a nemeckých časopisoch, nemeckých (Czer-
nowitzer Zeitung, Bucoviner Nachrichten alebo Bukowiner Post), čo uľahčuje úsilie o popularizáciu histórie a kultúry Bucoviny.
Každé z jeho diel zachytáva prostredníctvom novinky, čestnosti a povahy štýlu zdanlivo ťažké diela, ako napríklad Kronika episkopátu Rdui, zachytávajúce jeho čitateľov od prvých stránok s možnosťou ľahkej cesty časom. Veríme, že toto je hlavná kvalita diel princa Dimitrie Dana, víťazstvo nad
čas, ktorý sa pod jeho perom premení na nežnú cestu, ktorá
vybuchla v čase objavenia krásy, pravdy a monumentality, ktorú si sám človek vybudoval s určitou monumentalitou, ktorej si však, bohužiaľ, nie je vedomý.
Ako si obdivuhodne všimol Nicolae Ior-ga, v diele Dimitrieho Dana sú starí zranení ako dedinskí senátori a nesú posvätné kľúče od pokladu národnej identity, ako v príbehovej tradícii.
Dimitrie Dan, skutočný duchovný archeológ, cestuje na jar a konzultuje so staršími, aby im priblížil cestu, stretnutie a poradenstvo. Darí sa mu tak dosiahnuť, aby bola legenda dôveryhodná a legendárna generácia jedinečným, harmonickým a flexibilným jazykom, jazykom ústnej komunikácie, ktorý nemusí byť nevyhnutne jazykom, ale ktorý je určite základom tohto jazyka.
moderné Rumunsko. A taká próza, v skutočnosti alegória, ktorá umožňuje svetlu prechádzať vekmi, aby získala určité kontúry, Aurora Romn, č. 2/1881, ohlasujúce prózy minimálne také pekné ako odpor v čase, podpísané ďalšími kňazmi krajiny, ktorí si jej stav precvičovali v pôvodných výtvoroch.
Rozprávkový rybník zahliadne mýtus, ale vyzná aj Suceavu tých čias, vibrujúcu láskou a svetlom.
Dimitrie Dan je jednou z mála kultúrnych osobností-
autentický covinene, ktorý uzrel svetlo sveta v Suceave (č. 8/20.10.1856) a ktorý bol oprávnený, len prostredníctvom opery, stať sa zodpovedajúcim členom Rumunskej akadémie.
Bol kňazom v Staji a Lujeni, ale o živote a diele tohto vznešeného kňaza sa toho napísalo príliš málo. Iba Nicolae Iorga ho po búrlivej návšteve z roku 1904 so zvláštnou náklonnosťou opísal v časopise Neamulromnesc n Bucovina (s. 94 - 96):
Starší (zo Straja n. N.) sú veľmi hodní svojho veku; parnite dedinskí senátori. Bez akejkoľvek miestnosti sa blížia ku mne a stláčajú ma; niektorí si ho pamätajú minulý rok, keď som po chorých Srboch v Putne najskôr vkročil na prah domu môjho priateľa a najskôr som čo najmenej počúval službu, preniknutú hĺbkou zbožnosti vysokej zásluhy. pôjdu cez mestá iných pri. A jeden príde, pozrú sa na mňa, madam
brbtete a teraz pri pohľade na kniežatá hovorí: Frie? Adec Wal brata princa Dana, ale sú to pokrvní bratia z Rumunska.
Ak by mal súdiť toľko toľkých ľudí v meste, že je to potulný a radostný.
Pri stole princa Dana je stôl opäť rozložený, dlhý, dlhý stôl,
za starého otca a za dobrú správu domu, za morské dievčatá pre malé dievčatká, za chudáka, ktorý sa vrátil zo školy, za spoločníka kňazstva, za všetkých, ktorí tu boli. Je to stará moldavská pohostinnosť, ktorú som si vzal v detstve a na ktorú s láskou spomínam.
Vo strážnej veži môžete vidieť malý domček, ale malý a bez akýchkoľvek druhov dekorácií, odolný a priestranný dom pre ľudí s malými alebo žiadnymi davmi. Tam sa narodil a podľa jeho slov historik Dimitrie Onciul
Jeho silná a istá práca, jeho pomalá a istá práca, jeho pútavá štruktúra, je viditeľná ako zakalenie týchto sténií Stráže, medzi ktorými bol tretí rok jeho života tretím kňazom. Teraz je vo farskom dome dobrá knižnica, píše ju Dimitrie Dan, strajský farár, ktorý je príslušným členom Rumunskej akadémie, užitočné veci pre poznanie nášho ľudu a jeho minulosti.
Dimitrie Dan, priateľ Nicolae Iorga a priateľ Simion Florea Marian, bol rovnako ako Simion Florea Marian génius samouk,
ktorá po sebe zanechala dielo vedecké aj literárne, v dielach rigorózneho štúdia ťažiacich z literárnych expozícií, napísaných pomocou
vrodený prozaik.Písal monografie o Lipovanoch z Bucoviny
(Cernui, 1893, po nemeckej verzii Die Lippowaner in der Bu-covina, Cernui, 1890), o východných Arménoch v Bucovine (zajtra, 1890, potom v nemčine, potom v roku 1891, v rumunčine, obe varianty vytlačené v r. Cernui), a ako dodatok k uvedenému dielu monositizmus v arménsko-východnej cirkvi (Cernui, 1902), Perzekúcia Arménov v Moldavsku v roku 1551 (Cernui, 1895), Zvyčajné arménske viery pri narodení, svadbe a pohrebe (Cernui), 1904), o Židoch z Bucoviny (Cernui, 1899), o Rómoch z Bucoviny (Cernui, 1892 a nemecká verzia z roku 1893), o Rusínoch z Bucoviny (Bukurešť, 1913).
Medzi neprávom ignorované diela vedca Suceava číslo Stna la Romni (Cernui, 1923), Správa o
najstarších arménskych rukopisných evanjelií v Moldavsku a Bucovine (Cernui, 1896), populárne básne (Familia, Eztoa-Rea a Aurora Romn), dokumenty o histórii Rzeilor
(Revista Politic), História cirkvi v Lujeni (v Revista Politic, štúdia o kostole, ktorý postavil Vitovt, švagor Alexandru celBun, jeho dediča, sa asi za tri storočia ukazuje ako Miron Costin, čo dokazuje tézu šľachty. dovážané moldavské, litovsko-poľské), Lujenii, kostol, vlastníci panstva a obyvatelia (Cernui, 1893), dornské kódexy nazývané spása roľníkov (Cernui, 1899), z rumunskej toponymie (Bukurešť, 1896), kláštor a obec Putna ( Bukurešť, 1905), Kronika episkopátu
de Rdui (Viedeň, 1912), kláštor Sucevia (Bukurešť, 1913), populárne básne (Familia, Eztoarea a Aurora Romn), dôležité zo zväzku VIII Bukowiny, z monumentálneho diela Oesterreichiscge Monarchie vo Wort und Bild,
bibliograc of Archimandrite Vartolomei Mzreanu, monografia obce Straja, Zo spisov Dimitrie Dana (Cernui, 1902), štúdia literárnej histórie o prvom lexikografovi Bucoviny, ktorú zostavil Vasile Cantemir, množstvo rumunských ľudových tradícií,
ako aj dielo arménske zvyky a viery pri narodení, pohrebná svadba.
Brožúry a zväzky, ktoré obsahujú etnografické korčule, venované Dimitrie Danom niektorým bukovinským etnikám, sú čoraz vzácnejšie, degradované časom alebo ľuďmi a majú čoraz viac stránok.-
menej. Práca vedca Suceava, ktorá mu dáva štatút prvého moderného muža Bukoviny, riskuje zmiznutie z dokumentárnych fondov po tom, čo v Bukovine stratil pamäť.
Dimitrie Dan tiež priamo vedel, prostredníctvom priateľstiev medzi skúmanými etnickými skupinami, o histórii, zle a vlastnostiach Arménov, Židov, Lipovanov, Rusínov a Cigánov a výstavba príslušných monograssových diel sa líši v závislosti od dokumentačného materiálu, hlavne nemeckého alebo ruského. epocha, v podmienkach, v ktorých sa nič neuskutočnilo, systematizácia rumunských dokumentárnych svedectiev alebo svedectvá spovedajúcich národov o našich krajinách a o ich obyvateľoch.
DimitrieDan mal neuveriteľnú lásku dokonca k bukovinskému etniku, o ktorom písal, ba dokonca k ospravedlňujúcim postojom, hoci nuapológia znamená hlboké a úprimné porozumenie i vyznanie.
priestory posvätnosti, ktoré v priebehu storočí predstavujú dejiny, tradície a zlo niektorých etnických spoločenstiev, a to jednak v dynamickom zasahovaní. Vďaka tejto vibrácii majú stránky spovedníka Dimitrie Dana právo, aby ich Arméni uznali za dedičstvo, myšlienky Židov, Lipovanov a Rusínov, Rómov, Rómov, ale aj Rumunov a z pozície kňaza v r. - spoločnú históriu, ale aj históriu nespochybniteľného ľudu syntézy, etnického aj duchovného.