Kremeľ cenzuroval Putinov rozhovor s Bild (Moskovski Komsomolets,) RFI Rumunsko

Robil rozhovor kremeľský Putin s agentom Bild? (Moskovski Komsomolets, Independent.md)

vladimir_putin.jpg

Rozhovor Vladimira Putina pre Bild, ktorý je tiež zverejnený na ruskej webovej stránke v Kremli, bol zamestnancami prezidentskej správy cenzurovaný, píše sa v publikácii „Moskovski Komsomolets“, ktorú citoval National Journal z Moldavskej republiky.

Medzi pôvodnou nemeckou verziou a verziou predstavenou ruskej verejnosti sú značné rozdiely.

Chýba napríklad odpoveď novinárov, v ktorej vysvetľujú rozdiel medzi Krymom a Kosovom. Citujeme: „Srbská ústredná vláda viedla vojnu proti kosovským Albáncom a vyhnala tisíce Kosovčanov. To je ten rozdiel. ““ Uzavretá ponuka. Pripomeňme, že Putin uviedol, že ak by obyvatelia Kosova mohli mať možnosť nezávislosti, potom by sa ľudia na Kryme tiež mohli rozhodnúť pre zjednotenie s Ruskom.

Nemeckí novinári v súvislosti so situáciou na Donbase poukazujú na to, že na jednej strane bojujú predstavitelia ukrajinských ústredných vládnych síl a na druhej strane „separatisti podporovaní Ruskom“. V ruskej verzii sa tento výraz vypúšťa a nahrádza sa výrazom: „vojenské akcie“.

Rovnako bola vynechaná veta o prezidentovi Barackovi Obamovi, ktorý „ironizoval“ Rusko. Ruská verzia ponúka menej „emotívnu“ verziu: „Ako ste reagovali na slová amerického prezidenta o Rusku?“

Pozoruhodné rozdiely sa vyskytli aj v otázkach týkajúcich sa Sýrie. Nemeckí novinári tvrdia, že Bašár Asad „je zodpovedný za desaťtisíce úmrtí, a to je nepopierateľné“, zatiaľ čo ruská verzia hovorí: „Sýrsky prezident Asad zasahuje údery svojich vlastných obyvateľov“.

Webová stránka Kremľa navyše prisúdila nemeckým novinárom frázu „Bojujeme proti spoločným výzvam“, zatiaľ čo v nemeckom texte táto fráza chýba.

Nemeckí novinári navyše na webovej stránke Kremľa ďakujú Putinovi za „vynikajúci a veľmi podrobný rozhovor“, ale vo verzii Bild sa objavuje iba fráza - „Ďakujem za tento rozhovor“.

Je však ťažké určiť, ktorý variant sa blíži originálu, pretože vo videozáznamoch boli otázky novinárov prerušené a zostali iba odpovede Vladimíra Putina, píše Moskovski Komsomolets.

Oznamuje sa rok 2016ţapokalyptický, píše verejnosťţvziať francúzsky podnik Les Echos. Po dvoch „guru“ z burzy ako George Soros eta Marc Fabe zaznel poplach, nastal čas, aby škótska kráľovská banka oznámila prostredníctvom svojich gájd apokalypsu. „Predajţa všetko okremţa zaväzujeţióny veľmi dobrej kvality. “, uviedla banka v poznámke adresovanej klientoviţOF.

Podľa RBS by sme mali očakávať celkovú deflačnú krízu s 10% alebo možno aj 20% poklesom na trhoch a barelom ropy, ktorý by mohol dosiahnuť až 16 dolárov - Morgan Stanley spomenul číslo 20 Americký dolár.

Banka verí, že výnos z nemeckých dlhopisov by pri hľadaní bezpečnosti mohol dosiahnuť 0,16%, čo je najnižšia úroveň, aká sa kedy dosiahla v dôsledku úniku kapitálu. Úroková sadzba ECB by tiež mohla dosiahnuť -0,7%.

Na čom sú založené odhady RBS? Pokiaľ ide o klesajúci trend v Číne, to isté platí aj pre ceny surovín a ropy. Svet je príliš zadlžený, aby mohol správne rásť

Kľúčové rozvíjajúce sa trhy (okrem Indie a východnej Európy) spadajú pod odporúčanie „predávať“

Automatizácia sa chystá zničiť 30 až 50% pracovných miest v rozvinutých krajinách. Nečelíme menovej vojne a obdobiu merkantilizmu, píše Les Echos.

V prípade kanadskej publikácie Les Affaires však účinky nebudú na úrovni krízy vyvolanej v roku 2008 pádom Lehmann Brothers.

Bez toho, aby sa minimalizovalo to, čo sa deje v Číne, predstavuje to iba 2 - 3% globálnej trhovej kapitalizácie, píše sa v publikácii s odvolaním sa na viceprezidenta významného investičného fondu.

Ďalší šéf investičných fondov pre kanadskú publikáciu uviedol, že je pre neho veľmi ťažké komentovať smerovanie čínskeho akciového trhu v nasledujúcich týždňoch. A to kvôli silnému intervenčnému charakteru pekinskej vlády.

Zmení bombové útoky v Istanbule dvojznačné správanie Turecka na Blízkom východe? Francúzsky denník Le Figaro vo svojom úvodníku uvádza, že by bolo načase, aby sa Ankara v boji proti džihádistom úplne postavila na stranu NATO.

Blízky východ je roztrhaný na kúsky. Žiadna krajina alebo režim nie je imúnny voči džihádistickej gangréne a riziku destabilizácie, ktorú to prináša.

Turecko je o to viac vystavené, že má takmer 900 km hraníc so Sýriou a hostí asi dva milióny sýrskych utečencov.

Tieto okolnosti by si vyžadovali opatrnosť, ale prezident Recep Tayyip Erdogan sa rozhodol pokračovať v nejednoznačnej politike voči Islamskému štátu, teroristickej organizácii, s ktorou zaobchádzal v rukavičkách, a vyhradzuje si tvrdú odpoveď spoločným nepriateľom, Kurdom.

Logicky by utorňajší útok mal prinútiť tureckých vodcov, aby prehodnotili hrozby pre svoju krajinu.

Autoritárstvo a určitá nejednotnosť tlačili Turecko do nebezpečnej polohy osamelých jazdcov, čo dokazuje zničenie ruskej stíhačky koncom novembra.

Turecko vstúpilo do anti-džihádistickej koalície až neskoro a s veľkou nechuťou. Islamský štát však teraz s Erdoganom zaobchádza rovnako ako s nami ako s nepriateľom. Aj keď sa to môže zdať nepríjemné, zdá sa, že má východisko z pasce, do ktorej sa ponoril: plné nasadenie do boja, ktorý už viedli jeho spojenci NATO, vzdal sa svojich ilúzií a kompromisov.

Rozhovor Vladimira Putina pre Bild, ktorý je v ruskom jazyku zverejnený aj na webovej stránke Kremľa, bol cenzurovaný pracovníkmi prezidentskej správy, píše verejnosťţberie „Moskovski Komsomolets“, citoval denník NaţMoldavskej republiky.

Medzi pôvodnou nemeckou verziou a verziou predstavenou ruskej verejnosti sú značné rozdiely.

Webová stránka Kremľa navyše prisúdila nemeckým novinárom frázu „Bojujeme proti spoločným výzvam“, zatiaľ čo v nemeckom texte táto fráza chýba.

Nemeckí novinári navyše na webovej stránke Kremľa ďakujú Putinovi za „vynikajúci a veľmi podrobný rozhovor“, vo verzii Bild sa však zobrazuje iba fráza - „Ďakujem za tento rozhovor“.