Pirátsky tábor # 04; 22
Опции темы
Mladý vojak stál pred Skazaamom. Až teraz brúska uvidela, aký chlap stál pred ním. Čistá arogancia skočila na Skazaam. Áno, ten chlap bol určite jedným z tých hlupákov, ktorí zomreli pre kráľa, nie pre seba. Títo chlapci boli smiešni. Ísť do vojny za kráľa, plaziť sa hlbšie do zadkov každému nadriadenému, ako bolo možné, a mať asi toľko zručností ako Skazaamova matka s valčekom. Arogantný výraz jeho tváre však rýchlo ustúpil čistému strachu, keď na neho Skazaam temne zazeral. Ten úder mečom, ktorý rozrezal ranu na ľavej hornej paži Skazaam, bola prvá chyba toho chlapa. Nebol by to jeho posledný. Nie, Skazaam sa už pred svojím prvým útokom na toho chlapa rozhodol nie zabiť ho, ale poriadne ho potrápiť. Niekoľko zlomených kostí by dokázalo zázraky.
"Milý", zbadal vodcu banditov, keď šliapol vedľa brúsky. Nemohli ste ignorovať sarkazmus v jeho hlase. Vodca banditov si už všimol, že tu je oveľa viac ako jeden mŕtvy človek, čo sa mu osobne nepáčilo. Ale bola to vojna, niečo také sa stalo. Toto by však nemalo byť ospravedlnením, mŕtvi nie sú nikdy dobrí, pre nikoho. A každý mŕtvy gardista by bol obviňovaný z Leeovcov, každý mŕtvy Lee by bol obviňovaný z gardistov, nekonečný začarovaný kruh hlbokého nepriateľstva, ktorý by nikdy neskončil.
„Vytiahni meč, nie každý musí vedieť, že si to bol ty“, povedal vodca banditov s pohľadom na odznaky milicionára. Nebol to obyčajný peší vojak.
Ale nebol čas diskutovať o morálnych zásadách, skrutky dnes leteli obzvlášť nízko a aby toho nebolo málo, vodca banditov objavil piráta, ktorý tam ležal taký nehybný a ťažko sa pohybujúci.
Chytil brúsku za ruku a ťahal ho so sebou. Spoločne piráta získali a odniesli ho z bojiska. Odhodili ho na zem, kde sa zhromaždili, a tak ho položili, postarajú sa oň.
„Je čas, aby sme to ukončili. Poďme za hranice stráže. Dúfam, že dokážeš plávať.“
Vodca banditov sa rozhliadol, či sú ešte nejaké ďalšie, ktorým by bolo možné dať nové príkazy.
„Vráť sa teraz, špinavý bastard, a bojujme ďalej!“ Ak ťa dnes opäť dostanem do rúk ...!
, Fenrir divoko nadával za zbrojárom, ktorý ho zviazal a teraz sa vrátil do bojujúceho davu. Fenrir sa nahnevane vrtil v nádeji, že mu povolí povraz. Ale zbrojár ho dobre zviazal, aj keď boli uprostred boja. Fenrir sa znova pokúsil rozviazať uzol svojich pút, ale uzol sa stále nehnul. Fenrir nahnevane pozrel na boje. Videl, ako Stevie zasiahol blesk. Nevedel povedať, či je mŕtvy.
Zastrčení za niekoľko sudov, niektorí strelci z kuše stáli a strieľali na pirátov a žoldnierov, ktorí neboli v bitke. Jeden z nich práve narazil do jednej zo strúhadiel do hrude. Fenrir ho poznal z videnia. Videl ho v pevnosti a v noci sa s nimi stretol v pevnosti. Fenrir zaklial. Najprv sa musel vymaniť. Ten strážny parchant by to ľutoval, keby ho dnes stretol znova. Pokúsil sa trochu pohnúť rukami a Fenrirovi sa nakoniec podarilo získať dýku zastrčenú v opasku. Po niekoľkých pokusoch sa mu ho nakoniec podarilo vytiahnuť z opasku a čepeľou pretrieť laná. Nakoniec sa podvolili a Fenrir vyskočil.
Chcel siahnuť po svojom meči, ale nenašiel ho. Fenrir nahnevane kopol do dreveného suda. Ten špinavý pes vzal meč so sebou. Hľadal okolo seba. Po dlhom hľadaní nakoniec našiel meč ležať uprostred pirátskeho tábora. Nanešťastie musel ísť do údernej zóny strelcov z kuše, aby sa dostal k meču. Ak by sa ale stretol s nepriateľom vyzbrojeným iba dýkou, bol by rovnako ohrozený. Fenrir bez toho, aby premýšľal, šprintoval a chytil svoj meč, keď prebehol okolo. Skrutka, ktorá ho tesne minula, mu natrhla kožu na chrbte. Po chrbte mu tiekla teplá krv. Skok za chatou ho zatiaľ vyniesol do bezpečia.
Piráti prelomili bránu, ale gardisti stále stáli. Svoju pozíciu si držali tvrdohlavo.
Podlaha bola nasiaknutá krvou. Mŕtvi piráti a gardisti ležali vedľa seba, mnohí boli zranení.
Niektorým pirátom sa podarilo prepašovať za čiary. Diaľkovú stíhačku tvrdo zasiahli. Long si to všimol, až keď zozadu takmer neleteli šípy. Keď sa otočil, identifikoval aj zodpovedného piráta. Bol to muž vysoký ako Long, s dlhými hnedými vlasmi. Keby mal náplasť na oko, bol by to klasický pirát, aký si Long vždy predstavoval.
Keď sa tento pirát otočil chrbtom k pánovi, využil šancu a zrazil ho na zem. Pirát však rýchlo opäť vstal a odvážil sa nastúpiť do súboja s Longom:
"Si si istý, pirát?" Tvoj nôž sa rozbije na mojom brnení ako ľad. ““
Pirát sa vrhol, Long odrazil. Odstrčil pirátsky meč preč a narazil pirátovo ľavé rameno. Pirát zaťal zuby, udrel!
Gardlerov bolo len zopár, ku ktorým sa mohla vkradnúť, aby ich ostatní nepozorovane vyviedli. Skončila ďalšie dve, ale potom uvidela Stevie ležať na zemi v bezvedomí a neďaleko od nej bol Odie.
To nemohla byť pravda. Okamžite k nemu musela ísť a zistiť, či ešte žije. Bez ohľadu na to, že prebehla medzi bojmi, vydala sa priamou cestou k svojmu milovanému priateľovi. Mala šťastie a došla bez zranenia na miesto, kde Odie zostúpila. Opatrne ho otočila a v jeho hrudi mu uviazla skrutka s kušou. Za žiadnych okolností nemohla nosiť Odie a v okolí nebol nikto, kto by jej mohol pomôcť. Všetci boli zapojení do bojov. Postila sa mu teda pod náruč a vytiahla ho na pláž, na miesto, kde sa momentálne nebojovalo.
Anne pozrela na ranu a teraz pre neho nemohla urobiť veľa. Prinajmenšom bol stále nažive a ona si musela nájsť čas a skrutku neskôr odstrániť. Zdalo sa, že Odie mal trochu šťastia, pretože nebol príliš blízko jeho srdca. Napriek tomu už Anne ťažko mohla myslieť jasne, takže sa o neho bála. Ale v tejto búrke to bolo nemožné .
Anne pozrela nabok a uvidela Drakka, ktorý tiež ležal na pláži a tiež sa na niečo také díval. zajal časť. Anne išla k nemu a spýtala sa.
„Hej, ty fešák ťa zrazil, alebo čo ?
„Nie, ako to získaš?“ povedal s mierne pokrčenou tvárou.
„Pomôžem ti s týmto kusom dreva tu!“
Anne trhnutím vytiahla skrutku z jeho pravého ramena a potom ranu obviazala, ako najlepšie vedela.
„Môžeš mi pomôcť, aby som Odieho niekam dostal? Aj on má taký blesk, ale uviazol mu v hrudi. A aby som ho odstránil, potrebujem trochu odpočinku. Najlepšie chata ... ale to nebude fungovať.“
Anne pozrela na Drakka o pomoc.
Long využil krátky šokový efekt piráta, ktorý nečakal, že Long má stále meč, a odstrčil ho. Pán vybehol pár krokov dozadu za chatu, zhlboka sa nadýchol a vytiahol svoju najcennejšiu runu: Innos Wrath.
Vzal runu do ruky, zavrel oči a cítil, ako sa mu cez telo prehnala moc boha. Jeho sila obklopovala meč a jeho vytrvalosť ho opäť zobudila ako na začiatku bitky.
Len čo otvoril oči, stál pred ním pirát a bodol ho do hrude.
Long bol zatlačený na stenu chaty, ale vďaka mágii okamžite kontroval, chytil ľavú ruku pirátsky meč a vrazil mu nohu do žalúdka. Pirát odletel o pár metrov dozadu a odhodil meč. Long to zdvihol a odhodil, pravdepodobne vyletel na strechu chaty.
Redsonja sa takmer zľutovala a podrezala väzy slúžiacej zbrane. Ale namiesto toho, aby nasledovala tento impulz, nakoniec sa odvrátila, aby sa vrhla späť do boja.
Posledné zhlboka sa nadýchla, potom vytrhla Ceyxov meč z puzdra a padla na prvého vojaka, ktorý sa jej stal nešťastím. Boj nebol spravodlivý a krátkodobý. Za chvíľu ho žoldnier odzbrojil a uvedomil si, že jeho spásu sa dá nájsť jedine za letu. Redsonja ho najskôr chcela prenasledovať alebo mu aspoň zabrániť v tom, aby vzal späť zbraň, ale nechala ho to. To by nebol boj. Je to iba zákerná zabíjačka. So slabým úsmevom sledovala, ako sa opäť ponoril do zmätku, kde našiel rovnocenného súpera.
Potom už o tom nepremýšľala, ale obrátila sa k ďalšiemu súperovi.
„Hej, mal by si to dokázať už teraz, dvaja vojaci pre teba nie sú žiadny problém, však. A ty mi dlžíš ďalší grog.“
Saturn si nebol istý, či má pomôcť, ale teraz to bol férový súboj, a tak ju tam nechal a staral sa o ostatných.
Ferox takmer za útek putoval na nepriateľské územie a nakoniec dorazil na požadované miesto. Sám si nebol istý, za akú ľahkomyseľnosť jazdil, keď nenasledoval Sheyru. Mohlo sa jej stať niečo iné. Paladin ju už raz musel vyslobodiť z pazúrov pirátov a teraz jednoducho nasledovala gang sám, ktorý ju kedysi držal v zajatí. Nielen mladá a búrlivá nálada jeho žiaka sa jedného dňa stala jej osudovou, nie, zdalo sa, že má rovnakú ľahkomyseľnosť, akú o sebe Ferox nevedel.
Hory ho rýchlo minuli. Bojová oblasť sa musela priblížiť. Bol iba krátko informovaný o tom, že do pirátskeho tábora vtrhla posádková garda a doteraz ju držala neochvejne. Možno mal poslať do mesta posla, keď okolo močiara prešla skupina žoldnierov a pirátov, ktorí mali v bezútešnej oblasti iba jeden plán. Nielen možno, pomyslel si v duchu a hľadal v okolí možných skautov. Už nad ním rozvoniaval vojnový hluk. Prečo ľudia bojovali sami so sebou, pre Ferox pravdepodobne vždy zostane záhadou. Nemohol by človek v skupine čeliť iba orkom a žiť v pokoji? - Myslím, že by to nemalo byť. Adanos, prečo to dovolíš?
Jeho čepeľ narazila do kovu. Nasledovalo niekoľko úderov a úderov. Z prepadnutia sa k nemu zrazu rútil strážca. Vedel, že niečo nie je v poriadku. Jeho pocity bojovníka nikdy nepodviedli. Len čo blesk dokázal na oblohe trhnúť, Silivrenov kov sa rozžiaril na slnečnom svetle a vyrazil meč z ruky strážcu. Uviazol v piesku o pár metrov ďalej a čakal, kým si ho jeho nositeľ vezme. Bohužiaľ, iná čepeľ si už našla cestu k mužovmu krku. "Nemám na chrbte armádu." Som sám a niekoho hľadám. Bráňte sa a budem musieť pošpiniť môj meč krvou. ... Vlastne som to ešte nemal na mysli. “Bojovníkovi venoval úprimný úsmev a nechal ho to urobiť. Už sa nemalo vyliať viac krvi, ako si Ferox myslel, že už je. Už sa posunul ďalej, keď strážca vzal meč za sebou. Hluk bitky silnel.
Elpede trochu prekvapivo stál vedľa strojčeka a nebol zvlášť spokojný s mŕtvym strážcom.
Lupič nebol prinútený zavraždiť, keď vrazil meč do súperovej strany, ale nešlo o nijaké praktické boje.
Razorwhisper bol stále ohromený, ako sa vodcovi banditov podarilo tak nepozorovane priblížiť.
Zdalo sa, že má nejaký plán, prinajmenšom tvrdo ťahal za ruku žiletky.
Teraz mohla britva vidieť, kam to vedie.
Stevie sa zranila a obaja muži piráta dostali do bezpečia.
Potom sa pod vedením elpede pokúsiť dostať za hranice stráží.
Bola prekvapená autoritou, ktorú mal Ferox. Milicionár ju okamžite pustil a nikto iný nevyplnil medzeru, ktorá sa vytvorila. Oči Redsonja spočinuli pokojne na priateľovi, ktorý sa mal v najbližších minútach stať nepriateľom.
„Hladam zenu.„
„Hľadáte?„Spýtal sa Redsonja dlho vytiahnutý.“Stretol som iba jedného a včera ma to takmer stálo hlavu a krk. Divoká bytosť. Bičovala, keď sme sa s Clawom pokúsili podmaniť si ju.„
V tom okamihu žoldnier videl zmenu v očiach Feroxu. Nevedela, aký vzťah s touto ženou má, ale ona bola tou, ktorú hľadal. Bola si tým celkom istá.
Len na chvíľu prešiel telom pocit hrôzy. Iskra miernej ľahkomyseľnosti mu prebleskla v očiach, keď sa slová znovu rozozvučali v jeho mysli. Pazúr, pomyslel si vtedy. Ferox už toto meno niekde predtým počul a jeho zvuk sa zjavne vzdialil ďaleko.
Žoldniera dlhšie študoval. Z mora vyfúkli silné jarné vetry, ako to bolo vždy na Khorinise, a jemne zabalili guvernérov plášť späť.
Ak to myslel správne, Redsonja mohla myslieť iba Sheyru, inak v radoch mestskej stráže nebolo veľa žien. Ak bol úprimný, musela byť jediná. Zdá sa, že regrút, ktorý bol súčasťou výcviku, Eleni sa volala už viac. A čo Lyviane ... dúfajme, že ešte žila.
„Nepredpokladám, že mi ich odovzdáš bez boja.“, Povedal sebavedome a držal Silivrena pripraveného udrieť prvý úder. „Dúfam, že si to rozmyslíš, keď ťa udriem ...“ Jej čepele pod Redsonjinou prehliadkou zastonali železom. "Odpusť mi. Chcem byť len tvojím nepriateľom dnes. “Akokoľvek ťažké bolo pre rytiera mať proti sebe nielen jednu osobu, ale aj priateľa, vedel, že iná cesta neexistuje. Kto bol tento Pazúr ...
Znova zaváhala, mala by zradiť svojich spoločníkov a dostať Sheyru von? Keby bola taká sebecká a vzdala by sa tak väzňa, ktorého by bolo možné vymeniť za život piráta. - Nie, nemohla. Zradkyňa, ktorú by si musela navždy vynadať.
Prvá rana jej na začiatku boja zovrela priamo uprostred srdca. Prekročiť čepeľ s priateľom to tak bolelo. Svet jednoducho nebol spravodlivý, uvedomila si smutne a začala útok. Z tvrdého stretu mečov vyleteli iskry.
Ferox bol vycvičený bojovník, vedela, že odvtedy ho v údolí baní nesmie za žiadnych okolností podceniť, nieto si dovoliť ani najmenšiu chybu. Bol tiež učiteľom a dobre poznal svoje remeslo.
Žoldák prekvapil Ferox bleskovým útokom, ale to nestačilo na to, aby udržal prevahu dlhý. Guvernér šikovne odrazil a umne kontroval. Útok zľava, ktorý smeroval priamo na jeho plecia, dokázal v poslednej chvíli zablokovať, len aby potom poškriabal ďalšiu malú značku na paži žoldniera. Dotyk hrotu meča priateľky spôsobil dvojnásobnú bolesť, pretože si uvedomila, aký vážny je tento súboj a zároveň cez ňu prebleskla fyzická bolesť ako blesk. Krv jej zaistila cez plášť. Nenechala však Feroxa na pokoji, ale prekvapila ho násilným útokom.