Sibír sa veľmi pohla “
Posledná položka v aktuálnom zozname úloh Patricka: Nezávislé cestovanie.
Keď stál Patrick Bitzinger na viedenskom letisku, bol príjemne nadšený. Došiel k bráne a trpezlivo čakal na nástup s mnohými cestujúcimi. Keď hovor konečne prišiel, dvadsaťročný muž prešiel kontrolou ako všetci ostatní: Palubný lístok skenovala letuška - všetko bolo v poriadku - a mladík už bol v lietadle do Moskvy.
Patrick Bitzinger sprevádza svoje zrakové postihnutie od svojich 7 rokov. Vo veku 14 rokov jeho zrak naďalej rýchlo klesal - s menej ako jedným percentom videnia bol odvtedy slepý. To mu nebráni v tom, aby žil vo svojich schopnostiach: zintenzívni tréning v cyklistike na tandeme - a dokonca sa stane národným šampiónom.
Cestovanie so zrakovým postihnutím
Cestovanie so zrakovým postihnutím nikdy nebolo pre Patricka Bitzingera problémom. Špeciálne služby aj tentoraz fungovali perfektne: Asistent ho sprevádzal od registrácie po bezpečnostnú kontrolu a nakoniec až po nástup.
"Bol som viackrát na viedenskom letisku, ale poriadne sa v tom nevyznám." Je to ako bludisko, “hovorí mladý cestovateľ.
Neznáme moskovské letisko bolo na druhej strane iba medzipristátím, cesta k nasledujúcej bráne sa s podporou našla rýchlo. Ďalší let a celkovo o deväť hodín neskôr Patrick Bitzinger vystúpil z lietadla v mieste určenia: Tomsk, veľké mesto na západnej Sibíri - v srdci Ruska.
Sibír vlastne nebol prvým cieľom cesty, ktorý mal tentoraz na mysli. Muž milujúci cestovanie chcel pôvodne ísť do anglicky hovoriacej krajiny a zúčastniť sa tam jazykového tábora. Potom však spoznal združenie Grenzlos vo Fab4You, akciu „Leisure - Training - Profession“ v Braillovom dome pre nevidiacich a slabozrakých mladých ľudí. Barbara Eglitis z neziskovej organizácie mu povedala o pracovných táboroch, ktoré ponúkajú. Bez hraníc je dobrovoľnícka práca sprostredkovaná po celom svete a v rámci programu „Melange“ sa osobitná pozornosť venuje inklúzii. Už viac ako 20 rokov poskytujú bezbariérové pracovné tábory pre ľudí so zdravotným postihnutím v rámci Európy.
Spoločným jazykom pracovných táborov je angličtina. Kombinácia konverzácie, dobrovoľníctva a kultúrneho programu oslovila Patricka Bitzingera. Teraz už išlo len o výber vhodného projektu: práca na zbere hrozna v Grécku, na pivnom festivale v Taliansku alebo v botanickej záhrade v sibírskom Tomsku.?
Obklopený 6 000 rastlinami
Tiež to bola náhoda, že Patrick Bitzinger skončí obklopený tisíckami rastlín v 31 metrov vysokom skleníku. Kvôli štyrom vybraným projektom získal najrýchlejšie prijatie muž z botanickej záhrady, ktorý miluje cestovanie. Pridružená k Štátnej univerzite v Tomsku ponúka jednu z najväčších botanických zbierok na severnej pologuli. V 18 sekciách sa nachádza špecifická mikroklíma, domov tu nachádza celkovo 1 700 tropických a subtropických rastlín. Komplexný výskum liečivých rastlín a vzácnych druhov sa uskutočňuje v deviatich laboratóriách.
„Netušil som, čo je to botanická záhrada,“ žasne mladý cestovateľ. Neočakával tisíce rôznych druhov rastlín. Množstvo listnatých stromov však rýchlo vyvoláva pocit domova: „Najskôr som si myslel: Som vlastne vo Waldvierteli.“
Medzikultúrna skupina v univerzitnom živote
Skôr ako spozná botanickú záhradu, Patricka Bitzingera si na letisku v Tomsku vyzdvihne projektový manažér pracovného tábora. Spoločne sa odvezú do univerzitného kampusu, kde postupne spoznáva sedem účastníkov. Je to medzinárodná skupina, ktorá bude spolupracovať nasledujúcich jedenásť dní a tvoria ju mladí ľudia z Poľska, Indonézie, Japonska a Mexika. Dvadsaťštyriročnému rodákovi z Dolného Rakúska sa interkultúrna atmosféra v skupine páči: „To, čo mi pripadalo v pohode, boli rôzni ľudia z rôznych krajín. Indonézan bol veľmi pohodový človek. Japonci boli zdržanlivejší. To bolo vzrušujúce. “
Účastníci sú ubytovaní v študentskej rezidencii v univerzitnom kampuse. Keďže pracovný tábor začína v polovici augusta, je na akademickej pôde spočiatku veľmi ticho. Pre študentov zostávajú prázdniny. Len o týždeň neskôr sa však chodby zapĺňajú, krátko pred začiatkom semestra to ožíva a na schodisku sa ozýva rachot hlasov.
Rastliny, kultúra a kuchyňa
Skupina pracovných táborov v obrovskej záhradnej oblasti a v skleníku si toho veľa nevšimne. Každé ráno sa tu stretávajú so záhradníkmi pri svojej každodennej práci. Nesú vyrúbané stromy na tlejúce miesto a zametajú popadané lístie. Ich ruky sú uviaznuté v zemi, pohybujú kvetmi alebo kypria pôdu. Po niekoľkých dobre vyplnených hodinách práce v botanickej záhrade sa začína pestrý popoludňajší program. Skupina povedie Historickým múzeom aj Stalinovým múzeom, aby sa dozvedela lepšie informácie o histórii krajiny. Okrem toho prichádzajú na univerzitu externí rečníci, ktorí hovoria skupine pracovných táborov o recyklácii v Tomsku, zdieľajú svoje skúsenosti s vegánskou výživou alebo rýchlou módou. „Predstavil by som si trochu viac práce, ale univerzita má aj vzdelávací mandát,“ analyzuje program Patrick Bitzinger. Večerné voľnočasové aktivity sa väčšinou nechávajú na mladých dospelých, pretože voľný čas sa poskytuje aj v pracovnom tábore, aby mohli samostatne objavovať nové veci.
"Jedol som mleté mäso asi 15 krát." Mäso už nevidím, “smeje sa Patrick Bitzinger na kulinárskom výbere v univerzitnej jedálni, kde skupina obeduje každý deň. Medzinárodná večera prichádza v pravý čas: každý účastník workcampu pripravuje typické jedlo zo svojej domovskej krajiny. Indonézia behom chvíľky premení ryžu na národné jedlo „Fried Rice“. Mexické tacos sú umiestnené vedľa japonských pečených ryžových guličiek a poľských zemiakových placiek. Nechýba ani rakúsky jablkový závin. Večer bude kulinárskym vrcholom týždňa!
Nezávislé cestovanie
Keď Patrick Bitzinger vystúpil z lietadla v Tomsku, dosiahol cieľ. Dorazil nielen na Sibír, ale aj sám so sebou. “Toto je posledná čierna škvrna na mojom zozname úloh: cestovanie sám lietadlom. To bolo pre mňa naozaj dôležité. A všetko fungovalo skvele, “oslavuje svoj úspech. Aj z tohto dôvodu si nakoniec dovolenku naplánoval sám:
"Viem, že som veľmi nezávislý, a to mi dalo ďalšie potvrdenie." Že nie je veľa, čo nemôžem urobiť sám. ““