Volos na Ukrajine; zázrak prežitia rumunskej komunity Spoznajte svet

Uverejnené 17. júla 2016 Daniel Roxin v sekciách Zjavenia, História, Vedeli ste, Správy // 39 komentárov

zázrak

„Sme radi, že ste prišli, bratia!“

Formula Eso: Rumuni, ktorí o Rumunsku nikdy nepočuli. Starí ľudia, zabudnutí kdesi ďaleko, medzi hranicami štyroch cudzích krajín, udržali svoj jazyk akoby zázrakom a po stáročia žili podľa svojich zákonov predkov absolútne odrezaní od sveta, bez cirkvi a školy. Je nemožné, aby ste uverili. Prešiel som, vyše dvesto kilometrov, cez ukrajinské hranice, už som dávno opustil posledné rumunské dediny na pravom brehu Tisy, za horami. Vrhli sme sa bokom, ďalej a ďalej na sever, na hlbokú a zdanlivo nekonečnú Ukrajinu v jej najzápadnejšej časti, od hraníc so Slovenskom, Maďarskom a Poľskom, po zlých a neoznačených cestách, vždy mysliac na slová Ioana Botosa, Rumuna za Tisou, ktorá objavila tento „ostrov Vlachs“ pred pätnástimi rokmi a ktorá prostredníctvom svojich združení neúnavne bojuje za práva Rumunov na Ukrajine: „Bude to pre vás ťažké, bez ruského prekladateľa…“. Alebo vysokoškolský profesor Dr. Ilie Gherheş, jeden z prvých historikov, ktorý ich skúmal, v roku 2002: „Je to veľmi nebezpečné. Buď opatrný. Nehovorte tam ani názov obce „Poroshovo“. Nikto z Ukrajincov vám nepomôže, nebude vás viesť. Naopak, budete mať ťažkosti ... “.

ukrajine

volos

Mihai Canaloş, najstarší muž voloh

„Vychádza rumunčina? Brat, poď von! “

volos

Zázrak prežitia

„Volá mi Mariţa Voloşin, idem ich popol a narodil som sa. Máte trinásť pohárov a dve sedem onucuri (vnúčatá)! ... Matka, otec, starí rodičia, všetci naši spravodliví (ľudia) stále jeden majú. Po mojom, stále píšem Voloşin ... Strážili sme jazyk, pretože sme sa tu rozprávali ‘(doma). Nevedeli sme, že existujú aj ďalší Rumuni, ktorí hovoria po rumunsky, ale až kým sem Rumuni neprídu, takže vy ... Na, prosím, ako hovoríme? Rozumieš niečomu? “

Mariţa vyzerá presne ako naša žena v domácnosti, vyzdobená, s zvieračom na chrbte, trochu stará, po 13 pôrodoch a mnohých problémoch, žila, rovnako ako všetky tie zmyselné ženy. Ale je taká veselá, bujará, obklopená svojimi blonďatými a pehavými vnúčatami, že keď len trochu sedí medzi týmito ľuďmi, uvedomuje si, že všetky ťažkosti už jednoducho nemusia existovať. Takto bol stanovený zákon o zemi - vysvetľuje mi Vasile Lacatuş - aby ženy „porodili“ veľa detí. Pod kliatbou ich nikdy neopúšťaj. Nie je známe, kedy a prečo, pretože donedávna nemali títo ľudia náboženstvo, ktoré by ich zakazovalo. A ani teraz mnohí nie. „To naše statky chceli, aby sme nezahynuli,“ hovorí. Pud ako kmeň, udržiavať kmeň, ustanoviť na mieste čo najviac potomkov a odísť s prísahou ako každý - úplne každý! - učiť svoje deti doma rumunsky a nezasahovať do iných národov. Nemali iné riešenie, v tejto oblasti Ukrajiny uviaznutej medzi tromi zahraničnými krajinami. Nie zmiznúť. Vedieť o nich.

ukrajine

volos

BOGDAN LUPESCU
CIPRIAN RUS

  • zjavenia
  • diskriminácia Rumunov
  • vzorec ako
  • Poroşcovo
  • Rumunské korene
  • územný únos
  • Rumunský
  • Rumunsko
  • Rumunské územia
  • Rumunské tradície
  • Ukrajina
  • Vlachs
  • Vlachs
  • volochs

Súvisiace články

Eminescu a Európa

Bukurešť videná z vesmíru: dar astronauta pre Rumunov (Foto)

Rumunsko predstavuje „Počiatky Európy“ prostredníctvom artefaktov starých takmer sedemtisíc rokov na portáli Europalia

Rumunsko a dobytie štátnej nezávislosti

Maďarské dokumenty odrážajú nároky Maďarov na Sedmohradsko ...

39 Komentáre k Volosovi na Ukrajine - zázrak prežitia rumunskej komunity

Prečo nepožadujú autonómiu na Ukrajine ako naši Maďari so Zemou Szeklerovcov? Nie je viditeľné pre tých, ktorí si myslia, že autonómia a zneužívanie Maďarov sú dobré, že všetko smeruje k zničeniu celistvosti krajiny, ktorá bola zničená po mnoho rokov z iných hľadísk?!

Za Tisou (okrem historického Maramureș) bolo veľa oblastí obývaných Rumunmi, takže Dragoș Vodă chcel ich spojenie (hovorí, zdokumentovaný, spisovateľ Nuțu Roșca), pred založením štátu Moldavsko.

Film v ukrajinskom liba o Rumunoch z Poriscova: https://www.youtube.com/watch?v=eARPwKgbx0g

Obyvatelia dediny Poroscovo v skutočnosti nie sú Rumuni, ale skôr cigáni, hovoriaci po rumunsky, ktorí pochádzajú z Valašska (z tohto dôvodu sa im hovorí Valasi) na začiatku storočia. IXX, pretože podľa životnej úrovne a kultúry sa radikálne líšia od Rumunov z Maramures, ktorí žijú v rovnakom regióne Ukrajiny. Všetky zvyky a spôsob života obyvateľov Poroscova pripomínajú skôr zvyky Rómov ako zvyky Rumunov.

Blonďatí, pehaví Cigáni a rumunskí hovoriaci, však? Bravó!

Rumunom zo Zakarpatskej oblasti sa darí veľmi dobre, možno ešte lepšie ako Rumunom z väčšiny rumunských lokalít! Ak sú tí z Poroscova Roman, tak kto sú tí z Apșa de Jos, Slatina, Stramtura, Topcino, Boutu Mare, Boutu Mic, Podisor, Carbunesti, Apsa de Mijloc, Biserica Albă, Plaiut, Dobric? Takto napríklad vyzerá dedina Middle Apsa v ukrajinčine Середнє Водяне (Seredne Vodiane) Obyvateľstvo lokality je 6 781 obyvateľov, z toho 6 768 Rumunov (97,5%): https://www.youtube.com/watch ? v = _wxIUUCr-OA & t = 0 s

Ak sú Rumuni z dedín Vaslui chudobní, znamená to, že sú Rómovia?

Je nepredstaviteľné, že medzi autentickými Rumunmi zo Zakarpatskej oblasti z miest Apsa de Jos, Slatina, Stramtura, Topcino, Boutu Mare, Boutu Mic, Podisor, Carbunesti, Apsa de Mijloc, Biserica Albă, Plaiut, Dobric sú „Rumuni, ktorí o Rumunsku som nikdy nepočula “! Ubezpečujem vás, že vedia viac ako mnohí z tých, ktorí sa narodili a celý život žili v Rumunsku! „Volosi“ nepočuli o Rumunsku, pretože to nie sú Rumuni, ale Rómovia, väčšinou nevzdelaní.

keby boli tinganos, hovorili by tinganeste; sú to len niektoré spoločenstvá Rumunov s úrovňou kultúrneho rozvoja identickou s Rómami

Som z miesta, kde žijem, nepochádzali zo žiadnej Valašska. Volohini. volyňania sú potomkami Trákov a hovoria tráckym jazykom, z ktorého je odvodený latinský jazyk. Latinci z Latium boli stále Tráci. Rimania v RÍME boli zmesou tráckych etnických skupín, ktoré mali rímske občianstvo. Vlci boli severnými Trákmi, ktorí stále prežívajú v Českej republike, na Slovensku, v Poľsku a na Podkarpatsku. Rimania sú tiež potomkami Trákov, Daco-Getae boli trácki ľudia, rumunský jazyk je potomkom tráckeho jazyka. Ukrajinci sú čiastočne potomkami sarmatských Trákov, časťou Slovanov.

Ak hovoríte o gete, myslím, že máte na mysli arch.and reg.ghiept, pravdepodobne z lat.victus (* viptu?). Ste z Moldavska alebo Năsăud?
https://quadratus.wordpress.com/2010/07/08/legende-despre-insecte/#comments

Žiadne spojenie s tráckymi Gétami, pre ktoré bolo navrhnutých veľa koreňov IE: * gʷeyǝ-, * gʷyā- (moc; premôcť), * gʷei (w) o- (žiť) alebo * gʷet- ( povedať, hovoriť).
http://www.thefreedictionary.com/_/roots.aspx?type=Indo-European&root=gʷet-

Gaia sa volala „vták Turca“, pretože preletel ponad osady Rumunov a spieval (nariekol), pričom migrantom ukazoval miesto niektorých osád v lesoch a baroch (močiaroch) alebo pri člnoch.
Všetky naše výrazy patria tomuto vtákovi, nikdy nie gr.gaii, do ktorej vstupuje iba kult.

negramotné kúpele, spočiatku po Rimanoch existovala iba jedna krajina, Volohia alebo valaška, po ktorej sa rozdelila na dve: Volohia Mare a Volohia sľuda. Veľkou salvou bolo Sedmohradsko a malé Moldavsko. Jazyk, ktorým hovorím, je náš starý jazyk, ktorým sa hovorí pred stovkami rokov.8 Náš jazyk je poklad. Predtým boli povolaní Volohi z Marama, ľudia z hôr, Dáci, ktorí opracovávali drevo a vyrábali drevené predmety. Príbuzní tiež NIE sú Rómovia. Cigán môžeš byť ty alebo Maďar, ktorý si prišiel do našich krajín, inak by si poznal históriu Rumunov! Rumuni nás volali Turci, nie Rumuni! A vy Maďari Volosh alebo Olosh, teda tí bieli ako vy, ste najtvrdší Aziati. Ale vy Maďari ste tiež pôvodom málo. Mnoho z vás bolo Maďarov na príkaz pápeža a Gezea II. .

Rumuni z Maramures (oblasť Zakarpatska) sa líšia oveľa vyššou úrovňou kultúry a života ako ich ukrajinskí susedia, o to viac sa porovnávajú so susedmi „volohi“, ktorí sú v skutočnosti cigánmi, okrem archaického rumunského jazyka. zo strany starších nemajú nič spoločné s pozostatkami Maramures.

Zaporozhye (ukr.Запоріжя) v preklade znamená prahy (angl. Transrapids), rýchle časti rieky Dneper. https://en.wikipedia.org/wiki/Zaporizhia#Etymology
Keby to bolo trácko-ilýrske meno, pravdepodobne by to znelo * pas-curnină porovnaj alb. (Dial.gheg.) Kurninë (rýchly úsek pozdĺž rieky; volbură, vír) alebo rom.curian, scorota (liek '= a fugi 'e un coradical), coradicale cu eng.horse (rýchle zviera), balt.kuršai (pôvodné etnonymum korún (Kurzeme), lat.cursus a ďalšie:
https://en.wiktionary.org/wiki/Reconstruction:Proto-Indo-European/ḱers-
https://en.wikipedia.org/wiki/Curonians
Nie je jie (tečúca voda). porojia má ako sl.porog a príponu -ya. Dácka brána by mohla byť podľa oblúkového oblúka (dať bránu Dosofteimu) coradikálna, správať sa (prinútiť, ponáhľať sa; ‚Dávajte pozor, aby toho zostalo málo!‘)
http://www.diacronia.ro/ro/indexing/details/V336/pdf

alb.shpjertë („rýchly, rýchly“), shpejt (rýchly) - Spartakus

Smutné! Títo ľudia o tom už roky píšu a neviem, či náš štát urobil nejaké kroky na zlepšenie svojej situácie. Mám podozrenie, že u nás, kde sú ukrajinské komunity, je to napísané aspoň na tabuli pri vchode do dediny. v ich jazyku. Zaujímalo by ma však, kde a kedy títo naši bratia mali čas na latinizáciu? Všimol som si, že po celé storočia ich okolití Slovania nedokázali úplne nezvyknúť.

Nešlo o latinizáciu, latinčina a dokonca aj latinčina sú odvodené z tráckeho jazyka, ktorý je primárnym jazykom európskych národov.

„Volosi“ na Ukrajine nie sú Rumuni, ale sú potomkami Rómov, ktorí boli po roku 1856 oslobodení z Valašska a uprednostnili útočisko v Sedmohradsku a ďalších regiónoch Rakúskeho cisárstva, kde bolo rómske otroctvo zrušené oveľa skôr, v roku 1786 a životné podmienky pre oslobodených Rómov boli oveľa miernejšie. V celom bývalom rakúskom cisárstve založili oslobodení Rómovia, väčšinou hovoriaci rumunsky, vďaka pôsobeniu svojich bývalých pánov po stovky rokov niekoľko lokalít. Ale títo „Valóni“, ako sa im hovorí, aj keď dodnes hovoria rumunsky, nemajú nič spoločné s Rumunmi z Ukrajiny v Maramures, Bukovine alebo Besarábii.

Opustili Cigána, aby hovorili po rumunsky, ale neopustili rumunčinu, aby hovorili po ukrajinsky. Zaujímavé!
Nemyslíš si, že už musíš argumentovať?

bai nea marhuľa, Cigáni sú z pakistanského indického štátu, všetci majú čierne ďasná a čierne pery a všetci hovoria svojím rómskym dialektom. tak už netraste! Ak sa pozrieme znova, zistíme, že Dacie a Trácia boli skvelé, prečo sa bojíte .

Toto sú skutoční Dáci. Od starého otca viem, že sme mali hranice s Poľskom a Slovenskom, kým neprišiel červený valec.

Hranice európskych krajín boli vytvorené cez oveľa staršie národy ako národy, ktoré si ich vytvorili v poslednej dobe. Starými národmi Európy boli Tráci a Kelti. Rimania sú potomkami Daetov z Getae, ktorí mali tráckych predkov. rovnakého pôvodu s Rumunmi majú Rumuni zo Švajčiarska, Furlani zo severu Talianska, oblasť Friuli, severná časť Talianska, obyvatelia pera, Balkán.

Priznám sa, že pri čítaní tohto článku mi tiekli slzy .

Myslím, že toto sú naši bratia DACI! Takéto komunity sú veľmi rozšírené
v mnohých európskych krajinách (Taliansko, Poľsko, Česká republika, Slovensko, pobaltské štáty .)

Ich účel tu nie je. Ale tam. Domov pre nich.

Rumunsko ich nesmie povzbudzovať, aby sem prišli, ale pomôcť im: peniaze, kultúrne centrá, knihy, školy, nemocnice.

Verejné financovanie pre tých, ktorí hovoria našim jazykom.

A to je to, čo musíme urobiť.

Považujem za úžasné to, že títo ľudia, rovnako ako všetci ostatní, ktorých poznáme, my, Rumuni, potomkovia Dákov, poznáme rodinu ako zväzok medzi JEDNÝM mužom a jednou ženou a sme znechutení z toho, že muž má hárem, ako u mohamedánov. Opakujem, títo ľudia, ktorí bez knihy žijú v chudobe, sú prakticky odlúčení od takzvanej mediálnej civilizácie, v ktorej dnes žijeme, ktorú dostávajú od svojich predkov najmenej niekoľko sto rokov. TAK, kde niektorí dostanú príbeh o Dákoch, z ktorých každá bude mať 10 až 12 manželiek, ak sa podľa prírodného zákona v našej krajine, v Rumunsku, majú rodiť iba dve rodiny. toto musí byť pravda, pretože to vidíme dookola! potomkovia Dákov sme my, A TO NEDĚLÁME, pretože TAKTO sme dostali.
koľko ďalších vymyslených textov nám klamári slúžia na očiernenie našich predkov, aby neprišli pľuvať na naše dedičstvo, aby nám ho mohli vziať?

Podľa sčítania ľudu na Ukrajine z roku 2001 bolo v Zakarpatskej oblasti zaregistrovaných asi 42 000 Rumunov, z toho 32 000 kompaktne žije v 13 lokalitách v oblasti, ktorá bola súčasťou historického mesta Maramures, blízko rumunsko-ukrajinských hraníc susediacich so župami. Maramureş a Satu Mare z Rumunska. Ďalšia komunita asi 10 000 Rumunov, zvaná volohi, sa rozšírila na 11 lokalitách v oblasti na severozápade Zakarpatskej oblasti smerom k hraniciam so Slovenskom a Poľskom. Tu, v tejto oblasti lesných Karpát, v Zakarpatskej oblasti, je skupina Rumunov, ktorí žijú relatívne izolovaní od ostatných rumunských komunít. Vyše 4 500 duší rozptýlených v lokalitách ako Myrcha alebo Poroskovo, v okresoch Velyky Berezin a Perecin, 35 km severnej šírky a 45 km severovýchodnej vzdialenosti od Užhorodu, bolo relatívne nedávno objavených a v rumunskej tlači často vykresľovaných ako čudnosť.

Za posledné roky sa tak v rumunskej tlači objavilo množstvo článkov o Rumunoch v Poroskove na Ukrajine. Z tohto dôvodu ich Ukrajinci nazývajú „bieli cigáni“, „voloki“ alebo „loscarini“, ktorí vedia, že hovoria „rumunsky“. V záujme zachovania identity a dôstojnosti Rumunov sa, žiaľ, zdá sa, že každý článok s jeho názvom sa snaží iba šokovať, upozorniť na nedostatky a chudobu tejto komunity „Rumunov“ na Ukrajine. Je smutné, ale pravdivé, že rumunská tlač v honbe za senzáciou vyvoláva výhrady alebo nanajvýš narážky na určité sociálne nespravodlivosti, ktoré sa dejú tu, blízko našich hraníc, a nepredstavujú problém, pretože je prirodzený a ľudský niektorí krajania, ktorí čelili času a dejinám, aby zostali tým, čím sú dnes, praví Rumuni, hovoriaci rumunským jazykom v mori slovanizovaného obyvateľstva. Za tie roky sa tu nikomu nepodarilo stratiť vieru, jazyk a zvyky Rumunov, aj keď sa niektoré zvyky mohli časom odcudziť kvôli nútenej enkláve, ktorej sú tu Rumuni vystavení.

Kresťanská viera, ktorú praktizovali Rumuni po celé tisícročia, prenikla hlboko do jemnej štruktúry ich charakteru, takže vidíme, ako izolovaní a marginalizovaní Rumuni dokázali prežiť mnoho skúšok. Prežili nútené vysídlenie, deportácie, zotročenie a dokonca naprogramované vyhladenie. Aj keď sa Volohi niekedy sťažujú na ťažkosti a problémy, ktorým čelia, skutočnosť, že stoicky znášajú každodennú realitu života, z nich robí nielen obyčajných víťazov boľševickej propagandy alebo valca večného panslavicizmu, ale skôr v skutočných preživších systémoch asimilácie a etnickej očisty, zdokonalených v čase a koordinovaných väčšinou expanzívnych mocností, ktoré zasa ovládli tento región.

Vlci stále hovoria po rumunsky, aj keď už asi 500 rokov žijú pod Maďarmi, Poliakmi, Slovákmi, Rusmi alebo Ukrajincami. Pravdepodobne volovskí Rumuni žili na týchto pozemkoch od čias Burebista, keď sa Zakarpatská oblasť nachádzala niekde v severnej centrálnej oblasti Veľkej Dácie, keď Rímska ríša pokračovala v expanzii a Trák Spartakus sa obával rímskej elity tých čias.

Na rozdiel od Volosovcov sú dnes Valasi alebo Gorali v Poľských Karpatoch úplne slovanizovaní, stále si však zachovávajú pastierske slová alebo názvy hôr, vôd a dedín. V telefónnych zoznamoch nájdete mená ako Valach alebo Basarab. Mnoho starých kostolov, hoci sú dnes katolícke, si stále zachováva typickú pravoslávnu nástennú výzdobu a ich domy a nábytok sú zvyčajne rumunské. Vlci, na rozdiel od Goraliho, zachovali svoj jazyk v archaickej podobe a ich mená sú úplne rumunské.

Verš prevzatý z tejto oblasti znie asi takto: „Každý má národ/Iba ja nemám nikoho,/Každý má svoju krajinu/Iba Máme radi psy.“ - V skutočnosti, aby sme lepšie pochopili, kde sme, pripomeňme si ďalšiu tragikomickú „situáciu“: ide o svedectvo starého muža, ktorý sa narodil v Rumunsku a myslel si: „Narodil som sa v Rakúsko-Uhorsku, urobil som škola v Československu, pracoval som v Sovietskom zväze a teraz žijem na Ukrajine; a to všetko bez toho, aby som sa presťahovala z môjho rodného mesta “.

Pozrite si tiež video s názvom „Ľudia - Rádio Bukurešť“. Rumuni izolovaní v horách, strážcovia jazyka a tradícií v cudzej krajine.