Žena, ktorá sa ponorila do srdca sveta od Sabiny Berman, poštovné zdarma pri objednávke

Preklad: Ammar, Angelica

Jeden z najúspešnejších literárnych hlasov v Mexiku nám opäť ukazuje svet.
„Viem, že moja myseľ je pomalá, aspoň v porovnaní so štandardnými ľuďmi.“ To hovorí Karen, mladá Mexičanka. Na začiatku románu, zanedbávané autistické dievča, sa učí v starostlivosti svojej tety povedať „ja“ a stať sa „ja“. More a továreň na tuniaky jej starého otca sa stávajú jej obľúbenými miestami, bytosti so žiabrami sú jej bližšie ako „štandardní ľudia“. Ona má tomu druhému veľa čo dať, nápady, nasadenie, ba dokonca zisk. Ale jedného dňa bude všetko na ... viac

Jeden z najúspešnejších literárnych hlasov v Mexiku nám opäť ukazuje svet.

„Viem, že moja myseľ je pomalá, aspoň v porovnaní so štandardnými ľuďmi.“ To hovorí Karen, mladá Mexičanka. Na začiatku románu, zanedbávané autistické dievča, sa učí v starostlivosti svojej tety povedať „ja“ a stať sa „ja“. More a továreň na tuniaky jej starého otca sa stávajú jej obľúbenými miestami, bytosti so žiabrami sú jej bližšie ako „štandardní ľudia“. Ona má tomu druhému veľa čo dať, nápady, nasadenie, ba dokonca zisk. Jedného dňa však ide o všetko a posledné spojenie sa zdá byť prerušené ako kyslíková trubica.

Sabine Bermanovej sa podarilo vytvoriť ohromujúci, prekvapivý, divoký román. Ideme sa potápať s Karen a zisťujeme: Nie je to človek, kto drží svet pokope.

Detaily produktu
Literatúra (medzinárodná)
Vydal S. Fischer
Originálny názov: La mujer que buceó dentro del corazón del mundo
Článok č. vydavateľa: 1014085
Počet strán: 302
Dátum vydania: 10. marca 2011
Nemecky
Rozmery: 211 mm x 136 mm x 30 mm
Hmotnosť: 444g
ISBN-13: 9783100216069
ISBN-10: 3100216067
Položka č .: 32200966

Ponáram sa, takže som mokrýO ľuďoch a tuniakoch: Plochý hlbokomorský román Sabiny Bermanovej

Každú chvíľu by chcel každý prepnúť do „režimu bez vzťahu“: teda makať na vlastnej koži, robiť si svoje veci, potápať sa. Karen Nieto sa cíti rovnako, ale nielen občas. Najradšej trávi čas pod vodou s rybami, a keď to nejde, nechá sa občas povesiť na lane do stropu v potápačskom obleku. Mexická autorka, dramatička a televízna novinárka Sabina Bermanová takýmito silne metaforickými scénami ilustruje inakosť svojej hrdinky v románe - Karen je autistka alebo, eufemisticky povedané, má „špeciálne schopnosti“, zatiaľ čo jej chýbajú iné.

Príbeh Karen od raného dospievania do stredného veku je predovšetkým príbehom zložitého hľadania jazyka: teta ju nájde v pivnici zanedbanú, keď príde z Ameriky zdediť do Mexika. Celkom narušené dievča si pchá piesok do úst a stále nemá o „ja“ ani tušenia - iba pomaly a s pomocou svojej tety sa Karen dostane na náročnú vzdelávaciu cestu, ktorá ju neustále provokuje, či už v škole alebo neskôr Vyštudoval biológiu na americkej univerzite. Jej slabé sociálne schopnosti a nízky inteligenčný kvocient sú vyvážené veľkým talentom pre kreslenie a plánovanie, ktorý jej v konečnom dôsledku prináša veľký úspech.

Napriek svojej bezhraničnej sústredenosti na samého seba spôsobuje predmet subjektivity Karen predovšetkým veľké ťažkosti: V neustálom kontakte so svetom zvierat jej nedáva zmysel, aby ľudia boli korunou stvorenia. Verí, že slávne vyhlásenie Reného Descartesa „Myslím si, že som“, je podľa nej chybou, na ktorú sú ľudia trénovaní „počas prvých dvoch desaťročí života“. Chcela by každú chvíľu úplne vypnúť myseľ a len existovať - to je presne to, čo sa jej darí najlepšie pod vodou a mimo ľudí, ktorých Karen často popisuje vzdialene, takmer nepriateľsky.

Sabina Berman viackrát bojovala za emancipáciu žien; ale tu to ide ešte ďalej a zobrazuje človeka, ktorý sa emancipoval z celého sveta. Okrem osobného rozvoja Karen zohráva v jej knihe úlohu aj téma, na ktorú si treba trochu zvykať, a to až po celú dobu románu: chytanie tuniaka. Poslaním Karen je zachrániť rodinný podnik pomocou revolučných metód rybolovu, vďaka ktorým budú ryby tiež menej trpieť. Táto úloha vás prevedie trochu poburujúcim dobrodružstvom po celom svete a cez jeho sedem morí. V priebehu toho sa dozviete všetko, čo ste vždy chceli vedieť o tuniakovi a ďalších veciach. Aspoň sa dá predpokladať, že autor napísal prvý román o tuniakoch a založil nový žáner.

Aj keď kniha začína byť silná, jej nadbytočnosť sa postupom času stáva čoraz zreteľnejšou - neustály polemizmus proti karteziánstvu je rovnako lacný ako modlitebné vytyčovanie rozprávača od „štandardných ľudí“. To vedie k takmer nemožnej situácii, keď veľmi idiosynkratický rozprávač z pohľadu prvej osoby vytrvalo popiera myšlienku jednotlivca. Karenine nepriateľstvo s pokrokom tiež nie je celkom presvedčivé - žalostne hovorí o „vynálezoch, ktoré človek verí, že ich musí urobiť“, konkrétne posteliach, domoch a „raketách, ktoré ho zavedú na iné planéty“; Nepredstavuje však následný ústup z prírody; naopak, so svojimi vynálezmi pre chov a bezstresové usmrcovanie tuniakov predstavuje progresívny pragmatizmus.

Pokiaľ ide o odmietnutie Descarta, nielen rozprávač, ale aj autor majú veľký zmysel pre poslanie: Sabina Berman sa nechá citovať takmer rovnakými slovami z jej postavy a hovorí dokonca o „fašistickom školení“ o jedinečnosti človeka. Polemika proti takzvanej „ľudskej výnimočnosti“ je v súčasnosti celkom v móde vďaka garantom, ako je evolučná biologička Donna Harawayová; počuť ich od umelcov alebo spisovateľov je však prekvapujúce. Ak by ste sa s ňou chceli stretnúť na úrovni argumentácie postavy Karen, dalo by sa povedať, že Ryby bohužiaľ nepíšu knihy.

Sabina Berman: „Žena, ktorá sa ponorila do srdca sveta“. román.

Zo španielčiny preložila Angelica Ammar. Verlag S. Fischer, Frankfurt nad Mohanom 2011. 304 strán, 19,95 [Euro].

Poznámka Perlentauchera k preskúmaniu F.A.Z.

Okrem toho, že Jan Wiele prečítal prvý román o tuniakoch s knihou Sabiny Bermanovej (dozvedáme sa všetko o metódach rybolovu a samotnom zvierati), ktorá ho mimochodom nijako zvlášť neurobila, ale skôr nudila, je kniha podľa jeho názoru veľmi misijne zameraná Kus antikartézizmu. Po tom, čo príbeh autistky Karen spočiatku udržiaval recenzenta v záujme Kareniných únikových extravangancií (rada visí zo stropu v potápačskom obleku), Wiele čoskoro stratila záujem. Autor a rozprávač príliš často vrhajú modlitebné koliesko a strácajú svoju predstavu o neštandardizovanej existencii roja. To môže byť práve teraz v móde, sťažuje sa Wiele, skvelá kniha, myslí si, ešte to nerobí.