Šach George ANCA Indiana; Časopis Logos a Agape
Indický odkaz na lúč lúča, ako pripomienka vezíra. Moji indickí partneri to používajú ako obľúbené. Hra v šachu od Thomasa Middletona, bez čiernej a bielej anglo-španielčiny. Vidím epizódy bývalého šachu, alegorické pohyby. Okrem simultánneho života so šachom sa však cítim v jedinej možnej symbolickej realite bez ohľadu na rétorický konflikt. Animácia vo vnútri niektorých solídnych duchov pohltí všetok život po ruke. Šachové zmŕtvychvstanie, mätúce a odcudzujúce, ktoré formuje ani vedomie, ani potešenie, ale hrôzu fantazmagorického osudu.
Dráma nie je v zdanlivo živých dielach prologu - Loyla - ani v jedinej inkarnácii - možno ani v žiadnom inom účastníkovi: svet nie je šachovnica, ale neexistuje svet, iba šachovnica. Chyba - maya - smeruje, je to jej súčasť, pomaly singularizovaná. Psychoanalýza šachu je tiež korunová. Šachové divadlo neexistuje, čierny rytier vstúpi do formy alebo z nej odíde, vyhradí si dôrazného avatara, bez oddychu - figúrky ležia vo večnosti proti sebe navzájom a určujú pohyb sveta: jednoducho sa neobjavia žiadni hráči a každopádne to nie je Ignác a chyba.
Hranie po hre v šachu sa javí ako psychologicky nebezpečné, pretože každá éra má svoje začiatky a ich zovšeobecnenie na Middletona vyťahuje šach z reality: znamenalo by to však príliš veľa zámienky pre príliš malú drámu a v skutočnosti „masku“. „Auto“, hra má niečo pre človeka všade a kedykoľvek, odnikiaľ a nikdy. Existujú diela, v ktorých ani s autormi nemôžete hovoriť o metaforách, alegóriách, výrobkoch a princípoch, nech už evokujú dokonalosť akokoľvek, ale v porovnaní s večnosť podôb musíte zrazu žiť v novom, osobnom živote. s umelcom, ktorý ich prestaval: priekopník bielej kráľovnej, podozrivý z extrémnej naivity, mohol mať aj paranoju, ktorá ho volala nielen v egyptskom zrkadle, ale v priamom štýle na improvizovanom mieste v paláci, ak nie veľmi ďaleko v blízkosti tropických džunglí jezuita pešiak, ktorý sa stal mužom jej predurčenia, hádal dokonca zo sprisahania, zo sprisahania proti jej budúcim deťom, možno skôr, ako sa narodila, zničená predtým, ako bola zatienená, neobrátená v čiernej farbe, v ktorom mali rytieri a biskupi stále miesto vojvodcov a kráľovského páru, rovnako ako ľudia za nimi, ak ešte existovali ako tesári a murári pekla, dlho neživí.
Middleton robí viac ako literatúru, politiku alebo tajomstvo. K anglo-španielskym subkonfliktom, ako aj k vždy nepredvídateľným šachovým kombináciám sa pridávajú superkonflikty, ktoré až do prozreteľnosti pripúšťajú čistú konfliktnosť. Samostatne, radosť alebo prirodzenosť tvoria v porovnaní s hermetickým osudom kusov dokonalú dvojku. Ultra dvojitá šou. Utopický a vedecký model. Ale je to, akoby ľudstvo uprednostňovalo nemetaforické šachy, pred peklom, aby mohla hrať sila slávy. Middletonova Ignia-Agnia posiela do Véd.
Sudeep je bielo-anglický, ja a Španiel. V tejto knihe, drahý priateľ, má hra iba úvodné slovo - dámsky gambit klesol (začíname ju bez módy) - a nakoniec - matná podľa objavov, parabolickejšia. Inak divadlo má niekoľkokrát zákony vstupu a výstupu a možno sa im každý pohyb vyrovná - machiavellistický čierny kôň stratí to najpozoruhodnejšie. Pamätám si ho v kombinácii intríg s jezuitským biskupom, tučným mužom a jedákom. Poďme teda k pohybu ženských pešiakov dvoch kráľovien, s kúzlom lásky zinscenovaným na čiernej strane a nad naivné škandalizovanie redaktorky, nakoniec, česť Middletona, zvíťazia belosi. Sudeep si musí naozaj užiť ohnivú brožúru, alžbetínsku.
Keď som sa nabudúce vyhlásil za Inda s bielymi, bol tiež Angličan, s dočasným dobytím, a mal som naozaj šťastie, že som v nasledujúcej neporazenej hre išiel do pekla. Vrátili sa mi ďalšie dve hry, zodpovedajúce situácii z predchádzajúceho stretnutia, ale počas nich som už nemyslel na Middletona, ale iba na šach, dokonca aj na jeho šach - hral bláznivo, Greco ho dokázal brzdiť, žil drámu hráča, až do posadnutosti, mal nespavosť, prerobil svoju kroniku po represiách netušene hlboko, takže neodolateľne zomrel ako posledný a žil v hre bez hráčov, v bezmenných postavách, ale so šachovými identitami.
Trpel ešte raz, ako Platón, a zobudil sa, že svoje pohyby napísal včas, keď ohlušujúce a tmavé piesky prehltli flotilu diplomatov a dvoranov. Thomas v tých časoch hral dosť veľa hier, absolútne, čoraz viac absentujúcich, akoby ospalých, dosť na to, aby sa zobudili vo väzení s Galileom a listom, ani Anglica, ani Germanica, ani Hispanica, zrazu ani Shahica - akákoľvek hra by začať odznova, nemohol to urobiť za mrežami, viem, že žil, Globus stále žije.
A fialová holubica s pernatým krídlom formovaným ako oblek netancujúcej gymnastiky, teraz v tranze, sa na mňa pozrie a zdá sa mi, že mi hovorí o Revane: iba ty, Thomas, si to sníval; všetky Lesbos na prvý pohľad blednú; Kirhasivala tiež tvrdo spí; svätec z iného sveta ťa bude hľadať, tu si všetci jeden, tam on sám napĺňa lúky hory spolu so senom a divým hroznom, to je on na potulky, márne by sme to spustili po jeho avatarovi minulosti, ani stopy príde k nám, ale má to v prsníku a uvidí ťa usmievať sa a rozprávať ti o Revane.
Bola u Tomiho, viac unesená kartovými hráčmi, ktorí sa potajomky vykrádali zo západnej polície - už jej nedostávali peniaze za pšenicu, manželky, obrazy. Kirhasivala sa vraj do tejto ženy v poslednej dobe šialene zamilovala, aby zostúpila z hôr, cestovala vlakom, hrala sa, len mlčky pozerala, čo sa volá ich hranie. Colomba by bol bol poslom Revany, no, ale čo sa dialo so Sisvala, jeho opusteným klavírom a chamtivosťou po neznámom čaji, dyme, mäse. Dostať sa sem a tam, ale odkiaľ?
S ilúziou racionality, ktorú nám dáva šach, robíme svoje malé obsadenie v zhone. Tentokrát som, akoby po prvý raz v Indii, obetoval šialenca pre pešiaka bývalej veže, ktorá bola teraz premiestnená na okružnú cestu. Kráľovo odhalené čelo ho zakryla koňom bráneným šialencom, druhý kôň ho nechal kráčať po opačnej strane. Sťahujem sa asi päť hodín, odkedy prišla Mina, zjavne sa zmieriť s manželom, bude posledný pondelok, bude to trvať mesiace, neodváži sa ísť do svojho domova, ale prišla k nám - vždy priťahovali šialených ľudí jedným z nás, už to nemusí byť náš svet, stačí, aby to posúdila spoločnosť.
Preložím, načrtnem leták knihy poézie, hymnus na čaj a preložím, môžem posunúť pešiaka a keďže moja kráľovná je v súlade s Nansiho kráľom a vezmem koňa, ktorý ho nedokáže pohnúť, aby zostal v šachu, zotavím sa zo straty, možno zaklopem, ale keď hráme, Nana mešká do školy, pár sa našiel spolu sa rozprávať v hindčine, Nansi išla v ústrety Nane, som iba s kúskami, aké boli, keď sme sa rozišli, ja som stratený, teraz pripravený na zotavenie, ak hráme.
Otvory, koniec a dokonca ani film hry šach nevyčerpávajú. Jeho fantázie sú mimoriadne racionálne momenty, šance na život, iba náznakovo nariadené šachom. V každej hre existujú situácie trvajúce tisíce rokov, očakávania, ktoré nie je možné splniť počas jednej existencie. Cítim sa tiež vylúčený z vlastnej fantázie a utrpenia, až kým sa nepohybujem vpred, keď som na rade ja, pešiakom, na znamenie, že sa veci upokojili, obaja sa priblížili, Nana skrátila svoje zdržanie, navštívila som znova superkafkiánska liečba Centrum zdravia. Dokázal by som ich zbúrať, ale môžem? Skúsil by som nič nehovoriť. Ale jediný dôvod je moja hra. Tieto dojemné kúsky dýchajú istotou - toto slovo sa mi nepáči, možno nie, kto vie, aký je ich svet, o čom hovoria. Miešame v nich svoje obavy s neznámym. Čaj hrá. V koho strate? Účastníci rozhovoru na druhej strane pijú rovnaký čaj. Budem najšťastnejší, keď počujem, ako Nana zabuchla dvere, ako ona - hrá šachy so staršími deťmi i dospelými a je zmätená z toho, čo Indovia zvyčajne berú za kráľa.
Bezva. Ticho. 1.2.3.4.5. alebo 6. (7.) (8.) Títo susedia už nehovoria. Dole, hlas. Bola by prišla. Niečo by sa stalo. Už sa to nestáva. Počkaj. Vranu už nepočítam (). Zastavil. Steny vrhajú vrabce. Keby len tento deň preletel k známym, pod najvyššie hory, ktoré nie sú najstaršie. Kreslo škrípe, niekto ho zdvihol - myslím ešte viac na to, že Nana príde, bez kúzla na zmierenie a všetkých, iba pri Holike sa koleso otočilo a je zrejmé, že sme dobrí priatelia, ak sme si porozumeli a už nehovorme. Dvere sa trasú. Nansi sa hosťom ospravedlnil za odchod. Je to len Nansi, neprišla ani Radha.
Esha a Nansi pôjdu do školy, kde je pokazený telefón. Apatia, zostanem pri kúskoch. Nansi už nebude hrať - len som už neurobila žiadne ďalšie gestá, aj keď sa bojím, bojím sa jej večného strachu. Nana je v dobrej kondícii, za mesiac má osem rokov, spal som na balkóne, pod oblohou a komármi, včera večer sa lepšie najedla, ráno ju Nansi odviezla, vodič je v poriadku - Nana hovorí, že ich sardari sú lepší chrániť ostatných pred nehodami. Samuel odišiel do Bombaja - ak by tam začal natáčať, nikto by ho po návrate nespoznal, povedala Nana. Možno pani Elisabeth, ktorá je autoritárkou, zadržala deti na konci roka, nejakú novú drámu s Kristom. Obliekla by som sa, ale neviem, kam mám ísť. A tak dokazujem aspoň Nansimu, že som dobrý za nič - strašne sa to vzbúri po celej Indii a našom živote a šachu. Márne prichádzajú hodiny a dni. Nana, rovnako ako Radha, a všetky deti sú v škole. Tí susední stíchli. O čom som sa s nimi včera rozprával, inak iba s Nansi a Nanou.
Škola je ďaleko. Nansi tam nikdy nebol. Práve s Eshou inak nemá toľko skúseností ako Nana, Nana toho musí veľa cestovať po Dillí. Nemôžem sa pohnúť, ale mám pocit, že Nana bude na prvom mieste a obaja sa postaráme o Nansi. Rohy počujem po celej Mallroad.
A dvere - trasú sa, vŕzgajú, otvárajú sa. Odišiel niekto z nich a je to? Až tak, že sa Nana neobjaví, nepozdraví sa. Počul som spodnú bránu, rozišli sa. Idem kamkoľvek. Ale neviem s kým som zostal v dome. Mám temné myšlienky, hrám sa s belochmi, má zostrený sluch, ohlušenie kladivom zrazeným kladivom ma ohlušuje - žena musí byť tá, ktorá zostala po mojom boku. Radha včera maľovala s Nanou. Nansi rozbije šach, stačí, keď mi praskne drevená hlava. Nana je určite vo forme. Šachové figúrky sa mi objavujú z priepasti krutej dosky. Tinktura bije. Hluk a ďalšie. Rovnaké zneužívanie ľudí v prospech paniky. Dvere? Ktoré? Vrana sa začala. Ticho. Sahib, voda. A dvere škrípu, keď odíde ten, kto pil vodu.
Potom spodná brána - pár sa zhromaždil vo svojom vlastnom dome - ak by Nanovo oneskorenie zmierenia bolo zámienkou.
Dvere, Lal odchádza, dvere, dva skútre, dvere, dvere, Nana: náš taxík sa pokazil a o 3 namiesto 1 prišiel ďalší sardari.
Po hindsky vysvetľuje Lal, pravdepodobne žene. Robili tam aj sirup. Žena sa smeje. Požiadam Nansiho, aby pokračoval v šachovej hre, nikdy sa jej nebudeme vedieť vzdať. A tieto piesne v detskej hre si predstavujú, čím skutočne v skutočnosti nikdy nikto nemôže byť. Kladivá nervózne búšia v novej forme energie. Nana sa rozpráva so ženou. Po príchode domov urobil kríž s Nansim. Vidím kráľov, kráľovné, slony, kone a vojakov, nech sú kdekoľvek. Znova začínam prekladať. Je streda, nie utorok. Celý deň so zatvorenými dverami. Prisahám, že som nešťastnou náhodou zbúral svoje biele kúsky, jediné, ktoré som sa presne nenaučil, v akej polohe. Znovu si ich predstavujem, súdim, ale Nansi z tohto príbehu spokojná nebude. Puidepuf-Kanika, hovorí Nana, tiež verejne povedala, keď sa jej na to pani Elisabeth opýtala, že asi pred dvoma dňami upustila od školského telefónu a rozbila ho, aj keď Balú (volá sa hindsky a hovorí hindsky) uviedla, že nepokazilo to. Dnes ráno Nana nečítala inzerát, pretože nebol v hindčine. Stará pani im pripravila sirup a dala im kúsok melónu. Nansi a Esha ju našli pri stole so švagrom a obvinili deti, že ich oznámili, a ak im dá lístky, stále o ne prídu.
Po večeri, ktorú si vezmeme s Miňom, sa v tichosti Nana rozpráva so mnou, Nansi vedľa mňa, s Miňom. Dievča by chcelo, aby sme hrali šach, ale súhlasí s ukončením hry s prerušenou matkou.
Medzi nich Nansi, ako obvykle, príde a povie mi, že Mina sa chce iba rozlúčiť. Postavil som sa tak, že som sa postavil na stranu mužov, ako v Ramayane, jed pre ňu. Ženy sú tiež bláznivé: pozri, Nana meškala dve hodiny, čo je maličkosť, ale pre nás bolestivejšia ako celý ich príbeh. Čoskoro pokračujeme v hre, zotavujem sa, Nansi je nezaujatý, Nana tiež pomáha. Hysterické časti. Začíname ďalšie hry. Baňa bola vždy vykázaná, neodišla, dieťa malo zakázané zostať s ňou aspoň raz osamote, bili ju, ak ešte prišla a niet sa čomu čudovať, že nevie, kto je jej matka. Lakshmi je v strede, nie Sita.
Začíname hrať odznova. Krátke hry, Sani otvára dvere, po cigarete beedi - daj mu ju, píšem romány, ale poviem mu, že moje postavy sú nešťastné, porazil som ho šiestimi ťahmi, on mi hovorí, že to bola veľmi jasná hra a že to nie je hráč, čo je úplne jasné.
Tohtoročnú úrodu znížili účinky zimného monzúnu, pšenice, bavlny a sarsonu. Z ich 30 bigov nambardar a jeho brat Harbans sotva vyťažili toľko, aby sa s vami podelili o pocit druhého, pretože mal 16 rokov, že cez svoje 3 hektáre vlastnia s pravda, časť sveta, bez ohľadu na to, koľko by bola investícia do mesta, troch lakhov, koľko stoja pozemky, stonásobne výhodnejšia, a tak by ignorovala meno Marxa dané z mytologickej politiky popri Krišnovej alebo Govind Singh medzi dolným stredom a stredom rozľahlej krajiny, to znamená, že by sa odklonil od ekonómie aj z hľadiska majetku a cítenia. Gurbanovi som zaželal všetko dobré pri príležitosti narodenia jeho syna včera večer, keď som sa rozprával v tejto miestnosti, kde z času na čas funguje klimatizácia. Jej syn sa narodil v bitke, podobne ako Julius Caesar, najmä druhý deň, takže prázdne miesto v rodnom liste vystavenom nemocnicou v Dillí bude napísané „The Mighty One“, Balwant alebo „The Light Nový “, Nawdeepț Nawiug je zjavne tiež prítomný, čo znamená pri jeho narodení„ Bolo to nové “, podľa vkusu jeho starého otca.
Aj keď je stôl a dom pre všetkých ľudí posadnutý prvými zásadami, zdá sa, že moji hostia sú spoločensky skutočne rajom na zemi, ako tvrdí Mircea dokázaním opaku, nakoniec sa zhodneme na tom, že narodenie stále nepomenovaného Gurbanovho syna je a duchovný príbeh, z nádeje nielen politický - a tak Nawiug hodí správu, že zajtrajšou aktuálnou správou je atentát na prezidenta susednej krajiny, akoby inej susednej krajiny, nechať dieťa v platbe kliatby, dobro a naša láska, radosť z prázdnin bez peňazí práve v deň bohyne peňazí Lakšmí. Akoby som v noci odchádzal z klimatizovanej miestnosti. Čítal som v teple nočných trópov, s ušľachtilými komármi, sardinkami. Čítam o streľbe mladého prezidenta v klimatizovanej izbe pre hostí.
Ráno sa vyhýbam našej miestnosti a hrám šach inde, ale som unavený na smrť z hádok a hier, bezvýznamných snov o stredomorskej ilúzii v divokom svete, takže sa nakoniec plazím po doske - matrac a akékoľvek vlákno zabijú vraha, prostitútky tu majú pravdu, keď prijímajú svojich klientov priamo na drevo - vo veľmi klimatizovanej miestnosti, už po štvrtý, piatykrát a viem, že to nie je o spánku alebo snoch, ani o tých pohlaviach s oholenými vlasmi každý deň., ale veľmi opakovania pohybov, smútku. Čím dlhšie zostávam v klimatizácii, tým viac sa vylučujem zo skutočného bastarda. Práve som bol pozvaný, aby som dnes večer osobne pozrel novorodenca, Harbanovho syna. A neviem, či sa mi podarí dostať z tejto miestnosti s drevenými šachovými figúrkami.
Nawiug pripúšťa, že žena by sa mala dnes večer červenať alebo parfumovať, ale súhlasí s Manuom - ženy a zvieratá by mali byť umiestnené v klietkach, Manaliho dobývajúce hippies sú voči nej nenávistné, boli by to nemanželské deti alebo dokonca pre nemorálnych milionárov je Rajneesh iba sukničkárka, ktorá každý rok mení svojho Američana, dobre, aj krajiny, ktoré neprijímajú cudzincov, a rovnako ako jeho, ktoré by prijímali všetkých; Sani sa chystá nafúknuť cigarety beedi, z ktorých by králi zrazu fajčili - nebol by taký trpký prístup chudobných, ako keby neboli z kráľov, sťažujem sa, že sa neviem smiať a vy ako jeden mi odporúčate automatický smiech ako jóga a znova sa sťažujem na sanskrtský smiech pri pohľade na vidušaku.
Ak som dobre pochopil, táto púdža v člne pre Luciana Blagu spôsobila odklon od fajčiarov Ghai a začiatok zamerania sa na jeho vlastnú tézu, akoby vás kúzla bývalého guru zasvätili do tajomstva ľavostrannej tantry - pre začiatočníkov iba za splnu. - naliehali na topole, aby si hrýzli mäso pred ich významnými čakrami, smerom k pokožke hlavy, srdcu a palcom na nohe, a tak sa stalo, nie nadarmo, reakciou na tantru stiahnutia vedomia, ktorá hodil v noci do krvavých jazier, pravdepodobne v spánku. Chrčal, ako si odvodil, krtka od narodenia nad celým srdcom. Opustili ste Šivov život, ale pokúsili ste sa na niečo spomenúť príliš skoro. Pri myšlienke na syndróm prenasledovaného prenasledovateľa som sa obával, že by ste sa neskoro vydali hľadať partnera, proti ktorému budú namierené Gopalove kúzla.
Včera sa začal monzún. Celý čas prší. Blesk v diaľke. Vlhkosť, 97. Hmyz nás ukotvil v krvi. Naše oči a ruky slabnú. V tichosti hráme šach. Myslíme na tých, ktorí spia na uliciach, na bastardov tohto obratníka. Opuchnuté lymfatické uzliny a masy. Stále je to svetlé. Holubica sa miluje s monzúnom.
George ANCA
12 Augusta 2018