Andra Rotaru „Divokosťou človeka je tá krása v stave nezmenenom túžbami
„Špeciálne podmienky prevencie COVID 19 nás postavili do pozície, v ktorej ponúkame verejnosti, ktorá sa zaujíma o maratón poézie a jazzu, iba živé vysielanie v Rádiu Romania Cultural, pondelok 31. augusta 2020, medzi 16.00 a 19.00, a online prenos z podujatia. Ďakujeme za pochopenie, “uviedol Dan Mircea Cipariu.
Pokračujeme v sérii rozhovorov Maratónu poézie a jazzu so spisovateľkou Androu Rotaru:
Pred dvanástimi rokmi mi prišlo ohromné vidieť toľko spisovateľov a hudobníkov. Bol som súčasťou projektového tímu, zostal som od začiatku akcie až do konca. Po rokoch si uvedomujem, ako veľmi mi pomohlo byť v zákulisí niektorých udalostí, naučiť sa vytvárať a realizovať, ako dostať nápad, ceruzku nakreslenú na papier, aby som ožil.
Prvý obraz, ktorý mi napadne, je teraz preplnená sála, kde zahynie veľa a veľa ľudí, s chodbou na červenom koberci a krokmi plnými očí. Malý Hollywood.
Od vydania k vydaniu prinieslo toto podujatie pódiových básnikov a hudobníkov vo formáte, ktorý priťahuje rozmanité publikum, či už prítomných na mieste, alebo tých, ktorí počúvajú živé vysielanie v Radio Romania Cultural. Myslíte si, že tento formát predstavenia ovplyvní spôsob, akým budú v budúcnosti uvažované ďalšie udalosti v reálnom alebo virtuálnom priestore?
Myslím si, že každý organizátor podujatí chce, aby svet mal možnosť vidieť (a počuť) takúto udalosť a užiť si ju. Pretože udalosti dávajú spisovateľom šancu spoznať sa a vážiť si jeden druhého. Keď zmeškám udalosť, chýba mi skúsenosť, ktorú som mal s inými spisovateľmi alebo umelcami. A skutočnosť, že boli pozvaní aj spisovatelia zo zahraničia, mi dala príležitosť stretnúť sa s niektorými z nich. Myslím si, že veľkým plusom udalosti, ako je táto, je skutočnosť, že nejde iba o udalosť, na konci ktorej ľudia odchádzajú domov a zabudnú na ňu za pár dní. Vytvára spojenia, komunikuje, vidí a počúva spisovateľov a hudobníkov, ktorí vás ovplyvnia v určitom okamihu vášho života.
Uprostred pandémie bude každý básnik pozvaný na maratón päť minút čítať naživo v Rádiu Rumunsko, nezverejnené básne alebo už vydané. Čo ste si vybrali?
Od konca Tribaru som napísal trochu, ale prečítam si originálne básne. Dlhodobá izolácia bola prospešná pre niekoľko koordinovaných projektov, ale veľmi škodlivá pre čistokrvnú tvorivosť.
Písali ste v týchto mesiacoch, keď sme si všetci museli osvojiť sociálny dištanc? Niektorí z účastníkov maratónu žili aj v časoch iných obmedzení, iní teraz čelili po prvýkrát obmedzeniam slobody.
Myslím si, že často čelíme obmedzovaniu slobody a nie je veľmi ľahké dostať sa zo vzorcov, ktoré od nás ostatní očakávajú, či sa budeme riadiť, či už ide o názor niekoho blízkeho, kto chce, aby ste svojím spôsobom boli, a to ste vy. obmedzuje to tvoju slobodu byť tým, kým si, či už je to služba, kde by ľudia mohli očakávať, že budeš submisívnejší, atď. Akékoľvek obmedzenie alebo uloženie, ktoré nezodpovedá vášmu spôsobu bytia alebo myslenia, sa mi zdá niečo hrozné. Dosť neskoro som si uvedomil, že divokosť človeka je tou krásou v stave nezmenenom túžbami iných.
Písanie je niekedy v centre života a inokedy na tom mieste nemôže byť. Prežili ste viac bizarných období ako teraz?
Bol som v lietadle, keď som čítal niečo veľmi pekné, čo napísal Will Self:
Pre autorov je plytvanie časom rovnako dôležité ako práca,
takže je nevyhnutné sedieť celý deň bez toho, aby ste niečo robili.
A vždy, keď sa cítim ako v tejto oblasti, usmejem sa. Moja vlastná dynamika ma vytrhne z tejto ničoty tvorivej produktivity, ktorú nemožno udržiavať veľmi dlho.
Ako obnoviť vzťah izolácia/odcudzenie - písanie - vesmír?
Veľmi ťažké. Je to, akoby bol napísaný zákon, ktorý umožňuje úzkostlivému mužovi, ktorý je z času na čas, zostať vo svojej jaskyni a nevystúpiť zo svojej komfortnej zóny. To posilnilo určité asociálne správanie a teraz, keď je zákon prípustnejší, zdá sa mi, že sa s tým niekto hrá, máte povolené/zakázané.
Miesto - imaginárne alebo skutočné -, kde si želáte, aby ste čoskoro mohli písať alebo čítať, budú ...
z objemu Tribar, Vydavateľstvo Nemira (2018)
počnúc od stehna. ohnutie kolien sa javí ako predohra k vyvýšeniu. počnúc od stehna. „Nikdy v živote sa o mňa nikto nestaral, ani keď som bol malý!“ (George Enescu)
(in) bitie, s negatívnymi alebo pozitívnymi konotáciami: vo vetre ťa zlomím v bitke, bitie (u) alia, vzrušenie rýb, epocha, v ktorej sa kohúty pária, pred odtrhnutím od zeme dopadne nohou na zem atď.
zredukoval všetky varianty na jedinú možnosť, nevyhnutnú. sleduješ ako sa sliepka hrá. počkajte, kým vás kura rozreže: v crescendo, tremolo, martellato, flajeolete, pianissimo.
„Už v roku 1669 navrhol Raoul Feuillet prvý choreografický zápis. spočíva v schematickom popise krokov, smeru jazdy a postupnosti obrázkov; neexistujú žiadne náznaky pohybov paží alebo pohybov hornej časti tela. ““ (Tanec v 20. storočí, Isabelle Ginot, Marcelle Michel)
[Aurora vidí starú ženu udierajúcu do ihiel, v mierke 2/4. Postupne v 3/4 prepnite na pôvabný valčík. Pauza. Plač bolesti. Aurora krváca. Osem mier 4/4, veľmi široké. Aurora začne tancovať a bude sa mu točiť hlava. Svet je šialený. Aurora sa okamžite točí, akoby ju zovrela tarantula, náhle sa zrútila.]
[a z ich plaču nemohlo nič vyjsť. okolo krku sa mu vytvorila bariéra z korálov, klenoty tak vzácne, že akékoľvek povrázky, ktoré mu prišli do cesty, boli iba napodobeninou umeleckého diela. otvoril ústa a zuby mal ako zuby morského cicavca. iba labute majú stále takúto obrannú kamufláž.]
[lebede - brokolica. pod vodou a na povrchu. s krkom vo vode som hodvábna kytica kvetov brokolice. kto by sa dotkol potopenej labute.]
[natiahne vodítko a zviera vyjde. ťahal jej za nohy, krúžil okolo spadnutej kože okolo seba. čertova koža, morský diabol. vezme ho na ruky. vôňa tela zviera vyburcuje. jivina začne umývať muža v nepríjemnom rytme. vyberie zviera z náručia a smeruje ku koňovi. obrovská hlava koňa s ovisnutými viečkami. vôňa je tam. milimeter po milimetri, viečko stúpa. kôň žuje pokožku človeka a potom ju chce mať v náručí. muž si sadne pod zviera a zdvihne ho. synchrónne sa chytí a potom nechá svoju kožu na svojej váhe.]
[venujte menej pozornosti chodidlám a väčšiu starostlivosť rukám. (…) Umenie gesta je vtesnané medzi okraje, ktoré sú príliš úzke na to, aby priniesli vynikajúce efekty. (...) Čo sa stratí na úrovni nôh, nájdete na úrovni ramien. (...) Telo už nie je spôsob úniku z duše, ale naopak sa okolo neho zhromažďuje.]
„Čo by som nebol schopný lietať, aby som na vlastné oči videl veci skryté pod zemou!“ (George Enescu)
čo pomáha človeku byť v lete? vzduch: zmes plynov, ktoré tvoria spodné vrstvy atmosféry a je bezpodmienečne nevyhnutná pre aeróbny život. v podzemí obsahuje pamäť každé gesto.
v tejto chvíli sa obmedzujeme na pozemské udalosti:
„Zhromažďujeme snopy na poli,
Sladké víno v džbáne
Tra la la la la la la la la la la la la la “(Rumunská rapsódia č. 1, text Georgeta Moraru, hudba George Enescu)
Andra Rotaru (b. 1980). Vydané knihy: V posteli, pod bielou plachtou (2005, 2015) - Národná cena za poéziu „Mihai Eminescu“ Opus Primum; Cena Bukureštskej asociácie spisovateľov; Národná cena za poéziu „Iustin Panța“; Národná cena Tudora Argheziho za debut; En una cama bajo la sbana blanca (preklad debutového zväzku do španielčiny, 2008); Južné krajiny (2010); Lemur (2012); Tribar (2018). Lemur vyšiel v Amerike vo vydavateľstve Action Books, preložil ho Florin Bican (2018). V roku 2017 texty z Tribaru získali cenu amerického časopisu Asymptote Journal (preložila Anca Roncea). Koordinoval množstvo projektov na križovatke umenia v tuzemsku i v zahraničí, naposledy Paul Celan 100: Language Mesh, ICR Brusel. Bol v literárnych rezidenciách CEC Arts Link, Portland, OR (2011); Workshop spisovateľov v Iowe, USA (2014); Ragdale Residency, USA (2014); Absolute Modern, Vydavateľstvo Skopje Goten v spolupráci s TRADUKI (2014) atď.