Archív 2019 Ev-Luth

Mystické zvuky a populárne šťastie

Vokálny súbor „Valerina“ predstavuje poslucháčom v Heilig-Geist-Kirche rôzne východné hudby

Ich spev bol vpádom ruských pravoslávnych posvätných spevov minulých storočí, spojených s mixom veselých ľudových piesní. Ako hudobní veľvyslanci východnej hudobnej tradície chceli byť štyria speváci súboru a capella „Valerina“ chápaní ako „znejúci symbol medzinárodného porozumenia“.

Valeriya Shishkova, zakladateľka súboru, to nazvala „bratstvo v hudbe“. Myslelo sa tým na rozmanitosť, s ktorou súbor v sobotu večer pred 130 poslucháčmi rozvinul svoje široké spektrum piesní: spevy z Bieloruska, Ukrajiny a samotného Ruska. Pretože štyria sólisti pochádzajú z uvedených troch krajín a všetci speváci teraz žijú v Nemecku. . Alto Alena Schneider, tenorista Dmitri Arnst a basový spevák Ivan Piltschen sa spoznali prostredníctvom spoločných zborových aktivít v Drážďanoch a v roku 2011 založili súbor „Valerina“ pod vedením sopranistky Valeriya Shishkova.

Nemuseli ste rozumieť ruskému jazyku, aby ste pochopili, s akými starodávnymi a vyzretými kultúrnymi statkami ste sa stretli pri spevoch súboru. V prvej časti boli jemné, takmer priehľadné zvuky mystickej krásy. Napríklad pieseň Márie, ktorej vážny recitačný charakter pripomínal jeden z ranných kláštorných spevov Východu. Valeriya Shishkova, ktorá šarmantným spôsobom moderovala program, dala divákom najavo, že staré ruské hymny mohli spievať iba mužské spevácke zbory, spočiatku jednomyseľne, až neskôr, keď sa objavili vlastné posvätné skladby, sa vyvinula farebná polyfónia.

Súbor s oddanými, slávnostnými spevmi ako „Cherubinen-Lied“ alebo „Sanctus“, odniesol súbor od meditatívnej, mierne melancholickej hudby do slávnostnej polyfónie, ktorá postupne umožňovala prežívanie vokálneho bohatstva štyroch spevákov. Napríklad v ruskej vianočnej kolede došlo k živej zmene medzi sopránovými a altovými pasážami, ktoré boli zakomponované do plnej teplej basy Ivana Piltschena.

V druhej časti programu súbor uviedol básne a živé ľudové melódie z troch krajín. Zaznel spev temperamentného poľného robotníka, ktorý hľadal mladú nevestu. Teraz, bez hudobnej knihy v ruke, štyria speváci ilustrovali obsah svojich piesní živými gestami. Bujarý výkrik, drzé pečiatkovanie na konci veršov svedčilo o veselosti spevov. Nakoniec zvonček a rachotiace varešky poskytli potrebný rytmus, aby divákov preniesli na dvorenie chlapca zamilovaného do svojej „Maschenky“.

Publikum, ktoré spočiatku opakovane vyjadrovalo svoje nadšenie spontánnym potleskom, na záver spevákov opäť oslavovalo za pôsobivý výkon a tlieskalo niekoľkými prídavkami.

Ruská kultúra má vo wichernskej komunite živú súčasť

Farár Matthias Mengel, ktorý je duchovným v südstadtskom zbore od roku 1995, zdôrazňuje vysoký podiel veriacich, ktorí prišli do Bad Oeynhausenu z Ruska. „V našom zbore sme vždy mali ruské zbory,“ vysvetľuje a zdôrazňuje: „Rozmanitosť nás obohacuje aj v hudobnom kontexte.“ Taký bol aj Dr. Rosemarie Siegertová, presbyterka v zhromaždení s 3400 členmi, spontánne odpovedala na žiadosť Valerije Šiškovej, keď sa pred rokom spýtala na koncert. „Súbor sme predtým nepoznali, ale verili sme rusko-ukrajinskej hlasovej sile,“ uviedla vopred.

Z hudobného zážitku boli nadšené aj Valeria Kramer a Anna Weiler. Dvaja návštevníci koncertu z Kazachstanu a ich spoločníčka Katharina Gnädigová, narodená v Rusku, žijú v Bad Oeynhausene už viac ako 20 rokov a cítia sa pevne integrovaní do života komunity. "Samozrejme, že rozumieme aj textom," povedali šťastne. Zrejme najmladším návštevníkom koncertu v ten večer bol štvorročný Gennadi, ktorý so svojou matkou a babkou zvedavo sledoval, čo sa deje, z jedného z predných radov.

Fotografie (Vlotho Church District)