Baranové mäso - definícia dexonlínu

a m. Kastrovaný Baran s cieľom zlepšiť kvalitu mäsa a vlny. /

krajinách n. 1) Mäso nakrájané zo stehna, lýtka alebo zo zadku zvierat (najmä baranov alebo kôz). 2) Steak pripravený z takého mäsa. /

ovce f., pl. ovce (lat. Ovis, ovce; VGR. OIS, scr. Litvor. ovi-s, Írsky ovce. V. pastier). Prežúvavé zviera, ktoré používa borovicovú vlnu, mlieko a mäso. (Samec má špirálové rohy a je volaný baran alebo baran, ar puiu mel. Žena má zriedka rohy). Obrázok. Christian pod vedením farára. Nežná ako ovca, veľmi jemné. Chytrá ako ovca, veľmi zle. Alebo išli všetci ako ovce, brali jeden za druhým bezdôvodne a zle. Urob to na vlastnú päsť (práca), pracovať príliš hlúpo alebo neúprimne. Je to príliš rozpačité (jedna vec), Je to príliš škaredé alebo príliš hlúpe. Je to ako prebudenie doma (alebo u kravy), Nesiem ťa príliš drsne.

= severský cicavec, ktorý spĺňa vlastnosti barana a vola: krátke rohy a spustené, dlhé a silné vlasy, široké kopytá a ktorých mäso vonia pižmom. (

formát v oblasti rumunského jazyka odvodením, zložením alebo prepočtom (odvodené od iného podstatného mena, prídavného mena, číslovky, zámena, slovesa, príslovky a citoslovca), ako napr. zajačik, vlk, orech, predok, smútok, roľníctvo atď .; benevolencia, Câmpulung, juh, Bolintinul din Vale, slnečnica, Cluj-Napoca atď .; druhý, tretí, ielele, ja, sused, dobrý, lenivý, oful, trýznivý, zranený a tak ďalej ◊

s viacerými tvarmi jednotné alebo množné číslo, napríklad sprievodca - sprievodca, kožušník - kožušník, kožušník; baran - berbece, flutur - motýľ; Basque - baskičtina, báseň - báseň; šifra - šifra; zrná - zrná, oči - oká; heads - heads - hlavy; prúdy - prúdy, deriváty - deriváty; plachty - plachty, kolesá - kolesá; mäso - mäso, kožušiny - kožušiny; tovar - tovar, veci - veci; nocľahárne - nocľahárne, refrény - refrény; správy - správy, zdroje - pramene a tak ďalej ◊

lexikálne: f. ktoré má slovo ako súčasť reči alebo ako prvok morfologickej triedy. ◊

polymorfný: f. rôzne morfologické, podľa ktorých sa slovo zaznamenané v nárečovom prieskume predstavuje ako výsledok reakcie skúmaných osôb. ◊

zdôraznený zájmenný: f. datívu a akuzatívu osobného zámena vlastné ktoré zdôrazňuje dôrazom osoba v komunikácii, ako napr ja - ja, ty - ty; jeho jej; deväť; vy; ich. ◊

neprízvučný zájmenný: f. datív a akuzatív na vlastné osobné zámeno, ktoré nezdôrazňuje osobu dôrazom v komunikácii, ako napr ja, ja - ja; ty, ty - ty; ii, i - neho, o; nie, my - nie; ty, ty - ty; oni, oni - oni, oni. ◊

samostatný zájmenný: f. neprízvukujúci sa zo samotného osobného zámena vyslovovaného nezávisle v komunikácii (nie inými slovami - pozri príklady vyššie). ◊

spojovací zájmenný: f. neprízvukové osobné zámeno vlastné, vyslovované iným slovom a spojené s ním spojovníkom, ako napr mi-, -mi-, -mi; -mă-, -mă, m-, -m-; ți-, -ți-, -ți; te-, -te-, -te; i-, -i-, -i; l-, -l-, -l; o-, -o-, -o; -ne, -ne-, ne-; ni-, -ni-; ne-, -ne-, -ne; -vă-, -vă, v-, -v-; le-, -le-, -le, li-, -li-; i-, -i-, -i; le-, -le-, -le. ◊

skrátka verbálna: f. sloveso, ktoré vyjadruje napomenutie, príkaz, príkaz, ako napr f. slovný imperatív. ◊

duplikát: f. slovesá, ktoré obsahujú vo svojej štruktúre opakovanie slabiky, na vyjadrenie inej časovej hodnoty, ako napr dávali a stál si (f. nedokonalého), vo vzťahu k ty a pobyt (f. prítomný, ale aj nedokonalý). ◊

prízvukované slovné: f. prvej osoby jednotného čísla alebo tretej (jednotného a množného čísla) slovesa byť, k súčasnému indikatívu, ktorý zdôrazňuje osobu prízvukom, v komunikácii, ako napr Ja som, to je, som. ◊

neprízvukové sloveso: f. prvej alebo tretej osoby slovesa byť, k súčasnému indikatívu, ktorý nezdôrazňuje osobu prízvukom, v komunikácii, ako napr -s (nie-S dieťa, bude opatrne - pers. Singulár), -i, ii (nie-a domov, ho preč - k pers. tretí singulár); -s (nie-S dobre, bude starý - na pers. a III-a množného čísla). ◊

nezávislé slovné: f. neprízvučný na sloveso byť nezávisle sa vyslovuje v komunikácii (nie iným slovom), ako napr Áno áno áno (bude unavený, ho bojazlivý, bude veselý). ◊

spoločné sloveso: f. neprízvučný na sloveso byť vyslovuje sa spolu s iným slovom a je s ním spojené spojovníkom, napríklad -s, -i, -s (nie-S odtiaľto, nie-a vinný, nie-S ťažké). ◊

verbálne kladné (kladné): f. sloveso, ktoré obsahuje výrok, ktorý svojím lexikálnym obsahom naznačuje myšlienku uplatnenia deja, ako napr pracuje, išiel, prejde, bude hovoriť, odíde, bude počúvať, vydláždený a tak ďalej ◊

záporné sloveso (záporné): f. sloveso, ktoré obsahuje negáciu, ktorá svojím lexikálnym obsahom naznačuje myšlienku popretia akcie, kvôli príslovke nie alebo častica nás- predchádzajúce niektoré f. slovné, ako napr nepracuje, nepochodil, neprejde, nehovoriac, neodisiel, neposlušný, nespevnený a tak ďalej ◊

jodizovaný slovesný: f. slovné v ktorom e sa pôvodne hovorilo s jód (s a krátke, s polosamohláskou ï), ako dvojhláska tj, v príkladoch ako boli sme („Ameram“), to je („ETSI“), stavať („Ificaedifica“), prepracovať („Boraelabora“), vychádzajú („Émana“), predstierať („Ijaerija“), vyhnúť sa („Vyhnite sa“) atď. ◊