Bobry sú ryby a trik s tým; Herrgottsb; hovno; jelša
Ako sa stredoveké kláštory dostali cez 130 dní pôstu
Lichtenau-Dalheim (lwl). Tí, ktorí pôst začnú v najbližších dňoch, sa v jednom alebo druhom okamihu ocitnú napriek dobrým úmyslom v konfrontácii so svojím „vnútorným slabším ja“. Svätý Benedikt už pred 1 500 rokmi vedel, že dôslednosť pôstu nebude vždy najlepšia, a to ani medzi veriacimi: „Mních by mal vždy viesť život ako v pôstnom období. Málokto má však na to silu.“ “ napísal v kapitole 49 svojej slávnej vlády pre kláštorné spolužitie.
A tak boli výnimky z týchto pravidiel vždy rovnako početné ako ustanovenia o pôste - nielen v kláštore Dalheim (okres Paderborn). Múzejný pedagóg v Štátnom múzeu kláštornej kultúry LWL, Kláštorná nadácia Dalheim, Dr. Christiane Brehm k správe.
„Postili sme sa každú stredu, piatok a sobotu, prvé tri dni sezóny a pred hlavnými cirkevnými slávnosťami, ako sú Vianoce, Veľká noc a Svätodušník,“ takto popisuje Brehm tradíciu stredovekých kláštorov. To ho priviedlo na zhruba 130 dní v roku, kedy mali rehoľníci zakázané mäso teplokrvných zvierat, ale aj živočíšne produkty ako mlieko, syry a vajcia.
Veľký výber rýb a ustríc, z ktorých niektoré boli získané diaľkovým obchodom, o čom svedčia historické účtovné knihy z Dalheimu, ponúkal v súlade s pravidlami rôzne možnosti pre kláštorné menu. „Pôstnym kráľom bol vtedy sleď,“ hovorí Brehm. O jej veľkej obľube v kláštorných kruhoch stále svedčí báseň zo 16. storočia: „Svätý Haerinc dodáva odvahu a silu/Karmelitáni, augustiniáni./Dáva ich aj jakobínom./Volá sa Svätý Haerinc./A ešte v Je známy Rímu. ““
„Ale ani ten najkrajší sleď nemohol pomôcť prekonať niektoré pokušenia,“ podozrieva Brehm. A keďže spotreba hydiny na rozdiel od mäsa nebola výslovne regulovaná, niektoré kláštory túto medzeru využili. V 9. storočí zvolil opát kláštora Fulda Hrabanus Maurus dosť výstrednú interpretáciu príbehu o stvorení v prospech mníšskeho menu: „Keďže vtáky a ryby vznikali v ten istý deň, považovala sa za neho aj hydina, a preto sa vrátila späť Spotreba uvoľnená, “uvádza Brehm. Zvieratá žijúce v blízkosti vody utrpeli v tom čase veľmi podobný osud: Napriek svojim štyrom stopám a srsti bol bobor pre svoj šupinatý chvost bez okolkov vyhlásený za rybu a pohotovo pristál na pôste.
Nemenej kreatívni boli aj kuchári v cisterciánskom kláštore Maulbronn, kde podľa legendy vznikla Maultasche. Nakrájali veľmi malé mäso, zmiešali ho s mnohými zelenými bylinkami, ktoré mu dali farbu, a schovali ho do vrecka na knedle: „Herrgottsb'scheißerle“ bola na svete. Jeho meno je populárne dodnes.
Ľahký pôst
Pravidlo „Liquid does not break fast“ sa stalo takmer legendárnym, podľa ktorého sa mnísi na niektorých miestach údajne dostali cez pôst so silným pivom. V tradícii dalheimských kánonov varí pivovar Graeflich zu Stolberg‘sche Westheim opäť na jar tohto roku v klenutej pivnici kláštora špeciálne tmavé požičané pivo, ktoré si od popolcovej stredy 13. februára môžete kúpiť v obchode kláštora Dalheim.
Tlačový kontakt:
Frank Tafertshofer, tlačová kancelária LWL, telefón: 0251 591-235 a Elisabeth Fisch, nadácia kláštora v Dalheime. Štátne múzeum kláštornej kultúry LWL, telefón: 05292 931-9113
[email protected]
Zariadenie z optických vlákien:
Dalheimská kláštorná nadácia
Štátne múzeum LWL
V kláštore 9
33165 Lichtenau-Dalheim
Mapa a plánovač trás
LWL v skratke:
Landschaftsverband Westfalen-Lippe (LWL) pracuje ako obecné združenie s viac ako 17 000 zamestnancami pre 8,3 milióna ľudí v regióne. LWL prevádzkuje 35 špeciálnych škôl, 21 nemocníc, 18 múzeí a dve návštevnícke centrá a je jedným z najväčších nemeckých darcov pomoci pre ľudí so zdravotným postihnutím. Plní úlohy v sociálnej oblasti, v zdravotnom postihnutí a v starostlivosti o mládež, na psychiatrii a v kultúre, ktoré sú rozumne vnímané v celom Vestfálsku. Venuje sa tiež inkluzívnej spoločnosti vo všetkých oblastiach života. Deväť nezávislých miest a 18 okresov vo Vestfálsku-Lippe je členom LWL. Podporujú a financujú regionálne združenie, ktorého úlohy organizuje parlament so 116 členmi z vestfálskych obcí.