Mandľové sušienky priamo z neba

Cookies priamo z neba

Erice je na pol ceste do neba. Do stredovekého mesta na západe Sicílie je veľa prepínačov. Výhľad z 750 metrov vysokej hory je nádherný: mohutné hory, more s tromi ostrovmi Egadi, prístavné mesto Trapani - pri troche šťastia môžete vidieť aj africké pobrežie. Ale to, čo vidíte vždy a všade, sú mandľovníky. Pretože Sicília je ostrovom mandlí. Už vo februári, keď je tu zima, stromy krásne kvitnú a vy máte pocit, že ste v prvom jarnom zhone.

Umenie na sušienke: mandľové sušienky

V Agrigente sa slávi slávny festival mandľových kvetov. Sicílčania spracovali plody stromov na marcipán a vyvážali ich už v stredoveku. Je o nich známe, že milujú sladkosti - musí to byť spôsobené arabským vplyvom. Arabi sa na ostrov rozšírili takmer 200 rokov. Teraz sú to turisti. V lete sa v úzkych uličkách zamotávajú skupiny a pred horúčavami tu hľadajú útočisko aj Sicílčania. Môžete jesť želatínu alebo kúpiť známe mandľové sušienky od Giacomy Pirra alebo jej tety Márie Grammatico.

Obe ženy majú svoj vlastný obchod, výrobky sú rovnaké. Každý, kto trpí slabým rozhodovaním, má v malom obchode Giacoma Pirra ťažkosti. Malo by to byť 250 gramov „Lingue di suocera“ (svokriných jazykov), jemného, dlhého a drobivého pečiva? Alebo by ste radšej dali „Belli e Brutti“, sušienky na mandľovom základe, na pohľad nie pekné, ale mimoriadne chutné? Alebo „Sospiri“ (povzdych), mandľové guľky poprášené práškovým cukrom? Turisti tiež radi majú zabalené klasické, lesklé plody marcipánu. Ale dva z banánov alebo opuncií popoludní a na večeru môžete zabudnúť. . . Ručne vyrobené kalorické bomby sú láskyplne zakryté na veľkých miskách a dobre osvetlené - umenie na sušienke.

Giacoma, 38-ročná šéfka a matka troch dcér, miluje svoje výtvory. Jesť toho veľa, aj na raňajky, vyskúšať nové recepty a v lete často funguje od rána do večera. Vaše ruky sú dosť veľké pre drobné telo. Za tie roky dostala zlé zuby - pomsta vášne. V hlavnej sezóne pre ňu pracuje až 15 ľudí, väčšinou žien. Šéf, ktorý okrem Ríma videl len málo zo sveta, sa javí odhodlaný, ale nie autoritársky.

Biznis ide dobre, ona a jej teta vyvážajú do Ameriky a Japonska. Mandle kupujú na juhu ostrova, priamo od farmára. V zime, keď sa pasticceria na niekoľko mesiacov uzavrie, Giacoma je nepokojný, chýba jej mäkká hmota medzi prstami. Odkiaľ pochádzajú recepty? Je to šialený príbeh, takmer ako z románu. Giacoma sa smeje. Sedíme v pekárni, na stole pred nami ležia hrubé kotúče marcipánu.

"Moja matka a moja teta stratili otca predčasne, moja stará mama bola zavalená šiestimi deťmi. Dve dievčatá teda prišli do kláštora v San Carlo v Erice, ktorý prijal aj siroty." Mníšky, hovorí Giacoma, vyrábali a predávali mandľové sušienky. Svoje recepty si však chceli nechať pre seba. Dievčatá museli miesiť cesto a tvarovať sušienky, nesmeli však dvíhať hlavy - nemali vidieť, aké prísady sa používajú a v akom množstve. "Moja teta však špehovala. Keď v roku 1962 opustila kláštor, poznala všetky recepty."

O dva roky neskôr Maria Grammatico otvorila svoj vlastný obchod v Erice. Pretože nebola vydatá, opakovane ju v zlých jazykoch nazývali „prostitútka“. Mandľového podnikateľa to však neodradilo. A obchod, v ktorom pracovala aj Giacomova matka, mal zisk. „Ukradla ich recepty mníškam,“ hovorí spokojne Giacoma, „a odovzdala mi ich.“ Dnes je kláštor zatvorený. Mária, ktorá má v súčasnosti 66 rokov, je stále vo svojom obchode od rána do večera. Nemá žiadne deti, ale Giacoma, ktorého miluje viac ako čokoľvek iné a ktorý hlučne fackuje, keď sa obe ženy vidia. Na obed. Aby sme hovorili o - o Bohu, pečive a svete.

Ako dieťa Giacoma občas počul o kláštorných príbehoch. O neoblomných sestrách, monotónnom kláštornom jedle, tajných receptoch. To samozrejme zamestnávalo vašu fantáziu. Ale tiež odôvodnil ich vyslovený pragmatizmus. "Moja teta a moja matka museli začať skoro, takže ako dieťa bolo pre mňa samozrejmosťou práca s Máriou," hovorí Giacoma. Už o deviatej stála po škole za pultom - na špičkách - a obsluhovala zákazníkov. "To mi dalo sebavedomie, predtým som bola dosť hanblivá." Školu opustila v 14. Jej rodičia nechceli, aby ich dcéra chodila na strednú školu v Trapani, vzdialenom 15 kilometrov, príliš ďaleko pre mladé dievča. . . Giacoma sa zmocnil kníh o literatúre a histórii a po práci pokračoval v čítaní doma. Stretla sa s jej manželom, keď kupoval v obchode mandľové sušienky - je tiež marcipánový maniak. Vydala sa v 18 rokoch, mala tri dcéry a v Erice si v roku 1995 otvorila vlastnú pasticceriu. Keďže žije so svojou rodinou v Trapani, každý deň vozí serpentíny až do svojej pekárne na hore.

Tradícia žije ďalej

Vedľa nej v aute je jej 18-ročná dcéra, ktorá je pomenovaná po svojej tete Márii. Aj ona sa zaujíma o recepty prísnych Božích neviest. V 16 rokoch už nechcela ísť do školy, ale radšej miesila cesto. Giacoma bol proti, Maria by sa mala niečo naučiť, koniec koncov sama túto šancu nemala. Mária však bola tvrdohlavá ako somár a nedala sa od marcipánu odradiť. Dostala teda svoje miesto v pekárni - a mandľová vášeň je už v tretej generácii. Asi to musí byť v génoch.

Cestovateľské informácie: Sicília

POBYTHotel E limo: Malý, elegantný hotel v Erice, nádherná terasa; Dvojlôžkové izby od 110 eur (Via Vittorio Emanuele, 23, Tel. 00 39/09 23 86 93 77, Fax 09 23 86 92 52, Hotel E limoAzienda A grituristica Duca di Castelmonte: Nádherné agroturizmus v blízkosti záhrady Trapani, bazén a zvieratá potešia deti. Veľmi dobrá kuchyňa s množstvom zeleniny; Vedľajšia sezóna: 38 eur na osobu s raňajkami, polpenzia 55 eur. Hlavná sezóna: 45 až 65 eur (Via Salvatore Motisi, 3, Xitta, Tel. 00 39/09 23 52 61 39, Fax 09 23 88 31 40, Duca di Castelmonte

JesťElimo Hotel Ristorante: Dobrý predjedlo formou bufetu, nápadité jedlá (Erice, pozri nocľah). Hotel Moderno Erice. Dobrá regionálna kuchyňa, vynikajúce ryby (Erice, Via Vittorio Emanuele, 63, tel. 00 39/09 23 86 93 00).

NÁKUPYErice: Antica pasticceria del convento. Toto je názov obchodu Giacoma Pirra (Via Guarnotta, 1). La Pasticceria di Maria G rammatico patrí jej tete (Via Vittorio Emanuele, 14, Amria GrammaticoTrapani: Colicchia. Všetci v meste to vedia. Mandľové sušienky, ovocie marcipánu a v lete „granita“ (vodný ľad), tiež s mandľovou príchuťou (Via delle Arti, 6/8 - Via Carosio, 30/32). Bar 900 Filingeri: Veľký výber ovocia a sušienok z marcipánu. Nápoje sú k dispozícii v bare (Via G. B. Fardella, 84).

Recept: marcipán

na 700 g marcipánovej zmesi 400 g olúpaných mandlí, 300 g najjemnejšieho cukru, 1 balíček bourbonského vanilkového cukru, prípadne trochu práškového cukru. • Vložte mandľovo-cukrovú zmes a zvyšný cukor do mixovacej misy a pomocou háku na cesto na ručnom mixéri vytvorte drobivú zmes. Ak sa cesto nezlepí, pridáme pár lyžíc vody. • Marcipán prudko premasírujte rukami na pracovnej doske. Ak sa veľmi drží, vmiešajte trochu viac práškového cukru. • Marcipán zabaľte do potravinovej fólie a vložte do chladničky. Tip: Používajte iba celé mandle, čerstvé ich zomeliete a ihneď spracujte. Predomletá mandľová múka rýchlo vysuší a stratí časť svojej arómy.

Recept: Sospiri (cookies „povzdych“)

75 kusov 1 recept na „marcipán“ (pozri vyššie), 1? 2 bio citrón, 1 čajová lyžička tekutého medu, 2 bielka (z malých vajec); Polevový cukor na poprašovanie • Pripravte recept „Marcipán“ raz, ako je popísané vyššie. • Citrón opláchnite horúcou vodou, osušte a jemne potrite šupkou. • Citrónovú kôru, med a bielok najskôr vymiesite pomocou háku na cesto ručného mixéra, potom rukami pod marcipánovou zmesou. • Rúru predhrejte na 160 stupňov, rúru prevzdušnite na 140 stupňov, stupeň plynu 2. • Cesto z marcipánu rukami vyvaľkáme na guľky o veľkosti čerešne a poukladáme ich 3 cm od seba na plechy vyložené papierom na pečenie. Ak je to potrebné, guľky vyrovnajte prstami. • Marcipánové guľky pečieme v rúre asi 20 minút. Sospiri by nemali hnednúť. Vyberte, nechajte krátko vychladnúť a poprášte práškovým cukrom. Na kus približne 50 kcal, E 1 g, F 3 g, KH 5 g. Tipy: • Ak je cesto veľmi lepivé, jednoducho ho vložte na noc do chladničky. Potom sa stane pevnejším a ľahšie sa bude rolovať do guličiek. • Sospiri nechajte najskôr vychladnúť a až potom ich vyberte z papiera na pečenie. Sú zvnútra mäkké a rýchlo sa lámu, keď sú ešte teplé.