Na kalórie bohaté - Berliner Morgenpost
V Marienfelde to niekedy vonia veľmi sladko. Potom sú stroje opäť v prevádzke v továrni Stollwerck. Pre návštevníkov sa každodenná práca zamestnancov niekedy javí ako laboratórna práca
05:55 Rovnako ako vo väčšine okolitých tovární, aj tu sa začína predčasná zmena v Stollwercku o šiestej hodine. Obyvatelia nazývajú komplex „Sarotti“ ako zvyk, hoci sa tam vyrába aj Alpia a ďalšie značky. Karolina Kotarak, zástupkyňa vedúceho oddelenia balenia, vkĺzla do svojej blúzky a nechala si vlasy zmiznúť pod kapucňou. Potom ide do hygienického prepúšťača, v ktorom sa vylučujú baktérie. Mydlo sa jej vylialo na ruky a potom sa otvoril prvý turniket. Kohútik musí byť zapnutý kolenom, ruky suché hlasným fúkaním. Nakoniec si Karolina Kotarak riadne vtiera dezinfekčný prostriedok medzi prsty. Potom minie posledný turniket a vojde do výrobnej haly. Tu čakajú na odoslanie tony čokoládových hrozienok, čokoládové tyčinky, čokoládové dražé, arašidy obalené v cukre a ďalšie sladkosti.
06:35 „Arašidy potrebujú teplotu presne 185 stupňov,“ hovorí Mike Klengel, ktorý na hrozienka zvyčajne pracuje. V tento deň pomáha v arašidovej továrni na prvom poschodí a riadi proces praženia. Na monitore je vidieť blikanie divých arašidov. Ak sa v prístroji nachádza cudzí predmet, napríklad nelúpaná matica, stroj automaticky vydá alarm. Arašidová rastlina je jednou z mála oblastí v továrni, kde cítiť, čo sa vyrába. V zadnej časti továrne je systém výfukového vzduchu zárukou, že sa po Marienfelde nerozšíri žiadna čokoládová vôňa.
07:10 Len čo arašidy vychladnú, vstúpia do čokoládového kúpeľa, nastriekajú sa na ne potravinárske farby a skončia ako „farebné čokoládové dražé“ v tonách vysokých ako muž. Ak sa pozriete do koša, uvidíte, ako guľky pomaly miznú stredom. Pri páde sú nasávané potrubím dole, vážené a zabalené do vriec. Vrecká sú balené v kartónových škatuliach, kartónové škatule sú umiestnené na palete. Halin Akgün ich nakoniec vysokozdvižným vozíkom odvezie do skladu.
08:15 Vedúci závodu Norbert Seibel vyráža na prvé turné. Pozdravuje zamestnancov a znova a znova sa zastaví pred monitormi, nad ktorými bežia stĺpce čísel. Vedúci závodu vie presne, ktorý stroj musí vyrábať koľko stoviek „chrumkavých croissantov“ alebo tyčiniek plnotučného mlieka Sarotti za hodinu. „Ak to pôjde pomalšie, nastane nejaký problém,“ hovorí. „Stroje často blokuje obalový materiál.“ Pri prechádzke výrobnými halami môžete vidieť palety plné kalifornských hrozienok a niekoľko metrov vysoké vrecká s kukuričnými vločkami a sudy s chrumkavými guľkami a orechmi obalenými cukrom. Kade s rozpustenou čokoládou, ktoré v reklamách často priťahujú pozornosť, však zostávajú z hygienických dôvodov skryté.
10:25 Presne 600 lesklých, chladných kmeňov stromov „marcipánu nugátu“ sa preháňa za pásom za minútu a sú zalepené červeno-zlatou fóliou. Helga-Anna Lisowski ticho stojí pri tom, sleduje tanec čokoládových tyčiniek alebo zasahuje rýchlosťou blesku a presúva nesprávne umiestnené vzorky do správnej polohy. Ak sa mýli iba jeden, dopravný pás sa zastaví a okolo sa prehadzuje tucet kúskov čokolády.
11:35 Kakaové maslo, kakaový prášok, sušené mlieko, orechy, cukor a hrozienka: všetky prísady po dodaní preskúma Eva Henze a jej kolegovia. Potravinárske laboratórium sa zaoberá technickými detailmi, ako je obsah tuku v kakaovom masle a veľkosť zrna cukru. Potravinársky chemik vyberie kadičku so vzorkou hrozienok. „Obsah vody je v hrozienkach veľmi dôležitý,“ vysvetľuje. Je to preto, že suché hrozienka nechutia dobre a môžu sa vám tvrdohlavo držať medzi zubami? „Nie,“ krúti vedkyňa hlavou. „Ak je obsah vody v hrozienkach príliš vysoký, potom ich nemožno dobre čokoládovo natrieť.“
12:15 Výroba vianočných predmetov sa začína v auguste a končí sa niekedy v adventnom období. Stále však po tom nie je ani stopy. Čokoládoví Mikuláši, guľky na stromček a perníkové srdiečka sa v Berlíne nevyrábajú, ale výroba kmeňa stromu z marcipánu nugát je v plnom prúde. Alex Slawinski a Ingo Eichhorn nakrájali desaťkilogramové bloky marcipánu a dali ich do bubna, ktorý ich potom ešte viac nastrúhal.
13:20 V oddelení, kde sa vyrábajú „eszettské rezy“, je všetko tichšie. Balenie s ôsmimi tabletami pomaly trhá v digitálnom meradle. Sevgilli Biter vyberie päť hotových balíčkov a dá ich do kartónových škatúľ.
14:00 Zmena smeny. Práce sa vykonávajú 24 hodín denne, sedem dní v týždni. Karolina Kotarak je mimo práce, Christine Oles sa usadzuje na páske v oddelení „Klastrová výroba“. Klastre sú čokoládou obalené kôpky kukuričných lupienkov a mandlí. Sedem z nich má v remesle melodické názvy, napríklad „Knusper-Gipfel“.
14:15 V továrni sú tiež pralinky, ovocné gumy, hranolky a ďalšie výrobky, ktoré sa nevyrábajú v Berlíne ani v spoločnosti Stollwerck. „Továrenský predaj spoločností si vymieňa nápady,“ vysvetľuje Kerstin Kletzke, ktorá v obchode pracuje. Zákazníci uprednostňujú nákup čokoládových hrozienok a arašidových guličiek. „A samozrejme, lámané čokolády, ale vyzerajú skvele. Bohužiaľ, všetky sú už dnes.“
15:10 Esref Temizkan zamáva vodičovi nákladného auta a pridelí mu miesto na dvore na príjem surovín. Parkovanie nákladných vozidiel, Esref Temiskan pripevní hadicu k zadnej časti vozidla a zaistí, aby hladina dvoch 200-tonových sil na cukor opäť stúpla.
16:25 Na paletách leží 200 kartónových krabíc, každý s 20 rozrezanými rezmi, ktoré Thorsten Fischer prepravuje vysokozdvižným vozíkom. „Najdôležitejšie na palete sú tieto poznámky,“ hovorí Thorsten Fischer. Ukazuje na obyčajný list papiera A4 s názvom produktu a štítkom s čiarovým kódom. Pretože palety v logistických centrách sú automaticky skenované a distribuované, nesprávny kúsok papiera by mohol spôsobiť čokoládový chaos. Zamestnanec logistiky opatrne umiestni 24. z celkovo 66 paliet na nákladné auto.
17:20 Kamión s 2 112 000 rezmi Eszett opúšťa Marienfelde a odchádza do logistického centra v Durínsku.