O 16

celom svete

Pre poľnohospodárstvo predstavuje veľkú výzvu produkovať dostatok potravín a potlačiť hlad. Foto: fotolia

Zdieľajte tento článok

Asi jedna miliarda ľudí na celom svete nie je dostatočne zásobená potravinami a čistou pitnou vodou. Tisíce ľudí zomierajú každý deň na podvýživu a jej následky, viac ako polovicu z nich tvoria deti do päť rokov. S cieľom zlepšiť výživovú situáciu bola 16. októbra 1945 založená Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo OSN (FAO). 16. október je od roku 1979 Svetovým dňom výživy. Má upriamiť pozornosť na problém globálneho hladu. Moderné poľnohospodárske metódy pomáhajú zmierniť hlad.

Hlad vo svete

19. júna 2009 BBC uviedla, že miliarda ľudí oficiálne zomiera hladom. To je asi jeden zo siedmich na svete. Milióny ľudí ročne zomierajú na trvalú podvýživu. Väčšina hladujúcich žije v Ázii a Tichomorí, za ktorými nasleduje Afrika na juh od Sahary. Hlad je problémom aj v Latinskej Amerike, na Strednom východe a v mnohých krajinách východnej Európy. Do roku 2050 sa svetová populácia rozrastie na zhruba deväť miliárd ľudí, čo je o dve miliardy viac ako dnes. OSN odhaduje, že sa dovtedy bude musieť zvýšiť produkcia potravín o 70 percent. Je to z toho dôvodu, že potreba kvalitných potravín, ako je mlieko a mäso, rastie, najmä v rozvíjajúcich sa a rozvojových krajinách.

Veľká výzva pre poľnohospodárstvo

Prerozdelenie nadbytočných potravín nie je ani technicky možné, ani finančne uskutočniteľné - dodávky potravín nie sú dlhodobým riešením. Krajiny postihnuté potravinovou krízou musia zvýšiť svoju produkciu potravín. A pokiaľ je to možné, na existujúcu využiteľnú plochu, pretože svetové kultivačné plochy sú obmedzené. Najmä v menej rozvinutých krajinách je dôležité zlepšiť poľnohospodársku infraštruktúru: dôležitú úlohu v tom majú vstupy ako minerálne hnojivá, pesticídy a vhodné osivá. Tlmia výkyvy výnosu a zaisťujú bezpečnú úrodu. Odborníci predpokladajú, že viac ako 40 percent úrody na celom svete sa stratí pre škodcov, konkurenciu burinami a chorobami rastlín. Keby neexistovala žiadna chemická ochrana plodín, dosiahli by tieto straty na celom svete až 70 percent teoreticky dosiahnuteľného množstva úrody a problém hladu by bol ešte väčší.