Rumunské svedectvá v zahraničí Rumunské výtvory a zdroje o
Dokumenty
HORKÝ MRTURII ROMNETIPESTE
JUHOVÝCHOD EURÓPSKY INŠTITÚT ŠTÚDIÍ METROPOLITÁNNA KNIŽNICA RUMUNSKEJ AKADÉMIE Bukurešť
HORKÝ MRTURII ROMNETIPESTE
RUMUNSKÉ TVORBY A ZDROJE O RUMUNSKÝCH ZBIERKACH ZO ZAHRANIČIA
Koordinujúci redaktori: Ioana Feodorov a Andrej Timotin
Vydavateľstvo Bucuretilor Library Bucharest 2012
Koordinujúci redaktori: Ioana Feodorov, Andrei Timotin Redakčný tím: Andrei Pippidi, Andrei Timotin, Elena Siupiur, Daniel Cain, Andreea Dunaeva, Ctlina Vtescu, Mihai ipu Záverečná recenzia: Andrei Pippidi Redaktor: Rodica Pandele Počítačová zbierka: Iuliana Deac
Inštitút juhovýchodoeurópskych štúdií Rumunskej akadémie v Bukurešti pre všetky zväzky
Popis CIP Rumunskej národnej knižnice
CNDEA, VIRGIL Rumunské svedectvá v zahraničí: Rumunské výtvory a zdroje
o Rumunoch v zahraničných zbierkach/Virgil Cndea. Bukurešť: Bukurešťská knižnica, 2010
ročník ISBN 978-973-8369-69-6Vol. 4: Poľsko, Rusko/vyd., Coord.: Ioana Feodorov a Andrej Timotin.
I. Feodorov, Ioana (vyd. Coord.) II. Timotin, Andrej (vyd. Coord.)
Zväzok IV diela Rumunská doktrína v zahraničí obsahuje pôvodné poznámky uložené v archívoch Virgila Cndea, ktoré sa týkajú Poľska, Portugalska a Ruska. Zhromaždené autorom za asistencie niekoľkých spolupracovníkov, teraz uzrú svetlo sveta prvýkrát. K počiatočnému fondu bankoviek boli pridané početné informácie získané vďaka výskumu uskutočnenému pracovnou skupinou, ktorú koordinujem na Inštitúte juhovýchodoeurópskych štúdií Rumunskej akadémie, skupina zložená z Andreja Pippidiho, Andreja Timotina, Daniela Caina, Eleny Siupiurovej, Ctliny Vtescu a Mihai IPU. Hlavná zodpovednosť za kapitoly bola, rovnako ako v zväzkoch IIII, rozdelená na: Poľsko Ioana Feodorov, Portugalsko Andrej Timotin, Rusko Andrej Timotin, Ioana Feodorov, Elena Siupiur, Daniel Cain, Mihai ipu. Andrej Pippidi priniesol opravy a doplnenia celého textu. Rovnako ako v minulosti je editorom zväzku IV Rodica Pandele, ktorá finálnu verziu prepracovala s kompetenciou a priamosťou.
Tento zväzok obsahuje aj dokumenty z knižnice Ossolineum vo Ľvove, ktorá bola prenesená do Wrocawu v roku 1946 1947 a ponechala si svoj názov. Dokumenty z dokumentov a autogramov Ossolineum Library vo Ľvove boli klasifikované s rovnakými akciami v Ossolineum vo Wrocaw. Dokumenty a rukopisy opísané Wojciechom Ktrzyskim v Catalogus codicum manuscriptorum Bibliothecae Ossolinianae Leopoliensis, IIII, Lvov, 18811898, zvané mss. 11504 V štúdiách a vydaniach starších dokumentov ich nájdeme v Jadwiga Turka (ed.), Inwentarz rekopisw Biblioteki zakadu Narodowego Im. Ossoliskich we Wrocawiu, IVI, Wrocaw, 19481979. Aspoň jeden rumunský rukopis Tváre tureckých kráľov spolu s ich poviedkami, sek. XVIII, bývalá ms. Ossola. 5853/III zostala vo Ľvove, z prostriedkov Vedeckej knižnice V. Štefánika.
V prípade kapitoly Poľsko som ťažil z neoceniteľnej pomoci špecialistov na poľské dejiny, jazyk a literatúru. Constantin Rezachevici (Inštitút histórie Nicolae Iorga v Bukurešti) ponúkol autorovi Virgilovi Cndeaovi historické informácie zhromaždené pri jeho hĺbkovom výskume v poľských archívoch, najmä vo Varovsku a Krakove, a potom v podstate prispel k finálnemu dokončeniu a korekcii, pozadí a celej kapitoly. Mihai Mitu (Bukureštská univerzita)
podrobne skúmal kultúrne vzťahy Rumunov s Poliakmi a priniesol mnoho dôležitých poznámok, ako aj preklady titulov z poľského jazyka v hranatých zátvorkách []. Sme im veľmi vďační.
Informácie o hroboch a pomníkoch venovaných rumunským vojakom, ktorí bojovali na území Poľska, som dostal od Nicolae Mare, člena rumunského diplomatického zboru vyslaného do Poľska (1967-1996). A touto cestou ďakujem.
Zachovali sme známu rumunskú podobu niektorých vlastných mien, ako sú Timu Hmielniki a Ľvov, ktoré sa tak v historiografii Rumunska vyskytujú najčastejšie.
Valentina Pelin, mimoriadna znalkyňa ruských archívov, prispela do kapitoly Rusko početnými poznámkami o dielach, ktoré mala možnosť prvýkrát preskúmať, a podrobnými popismi známych diel, z ktorých niektoré sú zaznamenané v jej diele Všeobecný katalóg. moldavských rukopisov uchovávaných v ZSSR. Zbierka kláštora NoulNeam v kláštore (14. storočie), Chiinu, 1989. Poznámky sú označené ako Valentina Pelin, 1995, 1998 alebo 1999, podľa roku nahliadnutia do dokumentov. Tieto poznámky boli odovzdané Virgilovi Cndeaovi na zverejnenie a uchované v jeho archíve až do vydania ruskej kapitoly o práci rumunských lekárov v zahraničí. Je pre nás veľkou radosťou, že môžeme objasniť nepublikované výsledky výskumu Valentiny Pelinovej, ktorý sa už niekoľko desaťročí realizuje s bezkonkurenčnou horlivosťou a zručnosťou.
Údaje, ktoré sme mali o rumunských alebo rumunských dokumentoch uchovávaných vo viac ako 130 fondoch a zbierkach z Ústredného štátneho historického archívu Ruska v Petrohrade (Centralnij Gosudarstvennyj Istorieskij Arhiv SanktPeterburga), sme doplnili v roku 2012 príslušnými poznámkami z Katalógu dokumentov. o dejinách Rumunov v Ústrednom štátnom historickom archíve Ruska, ktorý zostavila skupina archivárov pod koordináciou prof. Dr. Aleksandra Sokolova, generálneho riaditeľa tejto inštitúcie, po dohode s generálnym riaditeľom Bukurešťskej metropolitnej knižnice, vedeckým výskumníkom I, dr. Florin Rotaru. Tento katalóg popisuje akty, rukopisy a mapy patriace štátnym inštitúciám, ako sú Rada Vysokého cisárskeho dvora, ministerstvá a správne komisie, súkromné podniky a spoločnosti, ako aj niekoľko súkromných zbierok. Dielo nájdené v rukopise vo fonde Bukurešťskej metropolitnej knižnice nám štedro sprístupnil doktor Florin Rotaru. A týmto spôsobom vyjadrujeme aj svoju hlbokú vďačnosť.
Andrei Pippidi, Elena Siupiur a Andrej Timotin overili počas niektorých študijných ciest do Moskvy, uskutočnených v rokoch 2006 - 2012 v rámci medzikademických výmenných programov Rumunskej akadémie, niektoré neúplné alebo nejasné informácie a doplnili nové údaje o rumunských kúskoch uchovávaných v zbierkach.
RUMANSKÝ MRTURII V ZAHRANIČÍ VII
Moskva. Sám som študoval rumunské diela uchovávané v knižniciach a zbierkach v Petrohrade počas dvoch ciest v rokoch 2005 a 2008 na pozvanie Ústavu orientalistiky Ruskej akadémie vied.
Preklady a prepisy z ruštiny, ako aj niektoré potrebné korekcie poznámok vyhotovila Andreea Dunaeva, lektorka univerzity v Bukurešti, Fakulty cudzích jazykov a literatúr, Katedra ruskej a slovanskej filológie. Dve cesty, ktoré uskutočnil v Petrohrade, na základe dohody o spolupráci medzi Ústavom juhovýchodoeurópskych štúdií v Bukurešti a Ústavom orientalistiky Ruskej akadémie vied, hrali rozhodujúcu úlohu pri vypĺňaní a opravovaní veľkého množstva poznámok. referencií týkajúcich sa rumunských kultúrnych prítomností v ruskom priestore.
Poznámky týkajúce sa spisov Nicolae Milesca boli revidované a doplnené za neoceniteľnej pomoci Zamfiry Mihailovej, ktorá je s prácou nemocnice dobre oboznámená.
Valentina Eanu a akad. Andrej Eanu (Chiinu) nám pomohli dokončiť niekoľko poznámok k dielam Dimitrieho a Antioha Cantemira a k archívnym dokumentom o rodine Cantemirovcov, ktoré sa nachádzajú v niekoľkých zbierkach v Rusku.
S cieľom spresniť údaje týkajúce sa niektorých titulov ruskej bibliografie, lokalizovať rukopisy a zväzky starých kníh a prítomnosť niektorých umeleckých diel v zbierkach na území Ruska nám láskavo pomohol Sergej Frantsouzoff (Ústav orientálnych rukopisov, Petrohrad). Vera Tchentsova (Ústav univerzálnych dejín v Moskve) a Constantin Panchenko (Moskovská univerzita), ktorí trpezlivo a zručne hľadali odpoveď na naše mnohé otázky.
Informácie o tovare zaslanom rumunskou vládou do Ruska pred takmer storočím (december 1916, august 1917), ktoré sú v rumunskej historiografii známe ako Rumunský poklad z Moskvy, sú príliš malé a nepresné na to, aby umožnili formuláciu poznámok, ktoré rešpektujú metodológia tohto príspevku. Po uložení hodnôt Národnej banky Rumunska, šperkov kráľovnej Márie a pokladnice depozitného domu v Kremli a ruského depozitného domu (Sudnaia Kassa) sa údaje o inventarizácii a skladovaní tohto tovaru stali napriek niekoľkým snahám neisté. generácie politikov, vysokých úradníkov Národnej banky, diplomatov a historikov. História prenosu hodnôt rumunského pokladu do Moskvy a ich úsilia o ozdravenie pozri: Mihail Gr. Romacanu, Rumunský poklad z Moskvy, Buc., 1934; Viorica Moisuc, Ion Calafeteanu a Constantin Botoran, Poklad Rumunska v Moskve, Bukurešť, 1993; Poklad Rumunskej národnej banky v Moskve. Dokumenty, historický komentár a vydanie Cristiana Punesca a Mariana Tefana, vyd. 2 revzut i adugit, Buc., 2011.
Na rozdiel od materiálu publikovaného v zväzkoch I, II a III tejto práce, poznámky obsiahnuté v zväzku IV pochádzajú z rukopisu autora uchovávaného vo forme buď rôznych dokumentov, poznámok alebo signálov v článkoch a knihách, ktoré si nestihol prečítať. zaznamenať ich vo formáte stanovenom pre jeho prácu. Preto si písanie, overovanie a dopĺňanie údajov konečnej publikovateľnej verzie tohto zväzku vyžadovalo veľké úsilie nielen od spoločnosti