Dlhodobá neprítomnosť - starostlivosť o rodičov - advokát Kotz
Federálny súdny dvor
Az: XII ZB 80/04
Rozhodnutie zo 6. októbra 2004
tenor
Odvolanie proti rozhodnutiu 27. občianskeho senátu kolínskeho vyššieho krajského súdu ako senátu pre rodinné veci z 25. februára 2004 sa zamieta na náklady tretej strany.
dôvodov
Dotknuté maloleté deti sú rovnako ako ich rodičia tureckí štátni príslušníci. 22. apríla 2002 ste boli s matkou prevezení z Veľkej Británie do Nemeckej spolkovej republiky. Otec dieťaťa sa stále nelegálne zdržiava vo Veľkej Británii a je tam vyslaný s cieľom zistiť, kde sa nachádza.
Po konečnom zamietnutí ich žiadostí o azyl bola matka dieťaťa a dotknuté deti požiadané rozhodnutím Spolkového úradu pre uznávanie zahraničných utečencov o opustenie Spolkovej republiky Nemecko. Odchod zlyhal, pretože deťom nebolo možné vydať cestovné doklady pre nedostatok spolupráce zo strany otca dieťaťa. Otec výslovne uviedol, že nie je ochotný a ochotný predložiť vyhlásenie požadované žalobcami na tureckom generálnom konzuláte, aby umožnil jeho deťom opäť zostať v Nemecku a navštevovať školu.
Strana 3 (okres, žiadateľ) požiadala o pozastavenie rodičovskej väzby pre otca dieťaťa, pretože kvôli svojmu pobytu v Londýne nemôže vykonávať rodičovskú väzbu. K tomu sa pripojila strana 4 (Mesto - Úrad pre starostlivosť o mládež -, žiadateľ). Uznesením z 5. decembra 2003 okresný súd rozhodol, že otec dieťaťa nemal rodičovské práva a povinnosti k jeho trom deťom. Na sťažnosť oboch rodičov Vrchný krajský súd rozhodnutím z 12. januára 2004 pozastavil okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia. Ďalším uznesením z 25. februára 2004 zrušila napadnuté uznesenie bez náhrady. Proti tomu smeruje právna sťažnosť tretej strany, ktorú pripúšťa odvolací súd.
Odvolanie je prípustné, ale nedôvodné.
1. Odvolanie je neprípustné (§ 621 e ods. 2 bod 1 Občianskeho súdneho poriadku), pretože to odvolací súd výslovne pripustil. Senát je tým viazaný (§ 574 ods. 3 veta druhá ZPO). Strana 3 má tiež právo na odvolanie, pretože rozhodnutie o jeho žiadosti, ktoré bolo pre neho priaznivé, odvolací súd zmenil (porovnaj Keidel/Weber FGG 15. vydanie, 2003, § 64 č. 48 a). Podľa § 78 ods. 4 ZPO nemusí okres zastupovať právnik pripustený k Federálnemu súdnemu dvoru, a to ani ako účastník konania o sťažnosti na neprijatie.
2. Dovolanie nie je dôvodné, pretože odvolací súd správne vychádzal z toho, že väzba rodiča s otcom dieťaťa rodičovi nebola pozastavená podľa § 1674 nemeckého občianskeho zákonníka (BGB) z dôvodu skutočnej prekážky.
a) Podľa článku 21 EGBGB sa na právny vzťah medzi deťmi a ich rodičmi vzťahuje právo štátu, v ktorom majú deti obvyklý pobyt. To je tu zákon Spolkovej republiky Nemecko, pretože deti tu boli bez prerušenia so svojou matkou od ich premiestnenia z Veľkej Británie 15. apríla 2002. Deti nemajú priamy kontakt s inými krajinami, najmä s bydliskom otca dieťaťa vo Veľkej Británii.
b) Podľa § 1674 ods. 1 nemeckého občianskeho zákonníka je rodičovská starostlivosť rodiča pozastavená, ak rodinný súd rozhodne, že nemôže skutočne vykonávať rodičovskú starostlivosť dlhšie obdobie. Skutočnú prekážku vo výkone je možné predpokladať, iba ak rodič už nemôže vykonávať podstatnú časť opatrovníckej zodpovednosti. (Prípustný) prevod výkonu na tretie osoby nie je prekážkou v zmysle § 1674 BGB, pretože ho možno kedykoľvek odvolať a zodpovednosť za výkon rodičovskej starostlivosti majú v konečnom dôsledku rodičia. Iba v prípade, že táto možnosť kontroly už prakticky neexistuje, existuje prekážka, pretože prenechanie úschovy tretím stranám by sa potom rovnalo (neprípustnému) prevodu úschovy (Staudinger/Coester BGB 13. spracovanie, 2000 § 1674, okrajová poznámka 9).
aa) V judikatúre a literatúre sa iba fyzická absencia správne považuje za nedostatočnú, ak rodič - či už druhým rodičom alebo inými asistentmi pri výkone rodičovskej starostlivosti - vie, že je o jeho deti dobre postarané a Základ moderných komunikačných prostriedkov alebo možností cestovania môže tiež ovplyvniť výkon rodičovskej starostlivosti z diaľky (porovnaj Staudinger/Coester, cit. Č. 11; MünchKomm-BGB/Finger, 4. vydanie, 2002, § 1674 ods. 4; Bamberger/Roth/Veit. BGB 2003 § 1674 marginálna poznámka 2; Erman/Michalski BGB 11. vydanie 2004 § 1674 marginálna poznámka 2; Weinreich/Klein/Ziegler kompaktný komentár k rodinnému právu 2002 § 1674 marginálna poznámka 3, každý s ďalšími odkazmi). V prípade dlhodobej neprítomnosti v rodine je preto kľúčové určiť, či má rodič možnosť vrátiť sa k zodpovednému cvičeniu buď dohľadom, alebo kedykoľvek prevziať starostlivosť o ľudí a majetok. To, či to tak je, rozhodujúco závisí od konkrétnych okolností konkrétneho prípadu, najmä od toho, ktorú ďalšiu osobu rodič zveril do výkonu svojej rodičovskej zodpovednosti.
Preto podľa prevládajúceho názoru prekážky vo výkone väzby vo výkone trestu neodôvodňujú určenie zastavenia rodičovskej väzby podľa § 1674 BGB (OLG Naumburg FamRZ 2003, 1947; OLG Frankfurt OLGR 2002, 6; OLG Köln FamRZ 1978, 623. ). To isté platí, ak je dieťa v pestúnskej starostlivosti osvojenia, pretože to samo o sebe nebráni rodičovi vo výkone opatrovníckej starostlivosti (BayObLG FamRZ 1988, 867). Iba v prípade, že rodič nie je schopný rozhodujúcim spôsobom zasiahnuť do výkonu väzby po dlhšiu dobu, môže to byť z dôvodu dlhodobého väzenia (pozri OLG Dresden FamRZ 2003, 1038) alebo neprítomnosti bez ďalšej kontaktnej údržby (pozri OLG Naumburg FamRZ 2002, 258), či už pobytom v zahraničí bez vplyvu na výkon väzby (OLG Kolín nad Rýnom FamRZ 1992, 1093; LG Frankenthal DAVorm 1993, 1237) sa má určiť pozastavenie rodičovskej väzby podľa § 1674 BGB.
bb) Pozastavenie rodičovskej väzby podľa § 1674 BGB je tiež možné, ak rodič nemôže dlhodobo vykonávať iba časti väzby (porovnaj Staudinger/Coester, cit. poznámka 10; Palandt/Diederichsen, cit. poznámka marg. 1; MünchKomm BGB) poznámka 4; Bamberger/Roth/Veit poznámka 4). Pretože ustanovenie § 1674 BGB neobmedzuje rozsah pôsobnosti na všeobecné zabránenie rodičovi vo výkone plnej rodičovskej starostlivosti. Porovnanie s možnosťou pozastavenia rodičovskej starostlivosti v prípade právnej prekážky podľa § 1673 BGB skôr ukazuje, že môžu byť ovplyvnené aj čiastkové oblasti, pretože o takomto určení možno uvažovať aj v prípade obmedzenej spôsobilosti na právne úkony (§ 1673 ods. 2 veta prvá BGB) . Túto myšlienku je preto možné preniesť do vymedziteľných podoblastí starostlivosti o rodičov, ako je starostlivosť o majetok (porovnaj BayObLG FamRZ 1979, 71, 73) alebo osobná starostlivosť (porovnaj KG FamRZ 1974, 452, 453; Staudinger/Coester, cit. Odsek 10). ak to rodič nemôže dlhodobo vykonávať Súdny príkaz potom môže viesť k pozastaveniu rodičovských práv a povinností iba v takom rozsahu.
dd) Ak nedostatok účasti otca dieťaťa na vydávaní osobných dokladov vedie k neprípustným okolnostiam, ktoré sú v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa, malo by to za následok nanajvýš čiastočný zásah do rodičovskej starostlivosti podľa § 1629 ods. 2 vety 3 v spojení s § 1796 nemeckého občianskeho zákonníka (BGB) alebo podľa § 18 ods. 1693 BGB do úvahy. Úrad pre sociálnu starostlivosť o mládež to bude musieť skontrolovať v záujme najlepších záujmov dieťaťa. Základné právo článku 6 základného zákona by s tým nemalo byť v rozpore, pretože plánované vyhostenie detí sa predpokladá iba v rodinnej skupine a spolu s matkou a otcom dieťaťa sa tak aj po premiestnení z Anglicka v apríli 2002 vzdali osobného kontaktu. Zvyšný kontakt prostredníctvom moderných komunikačných prostriedkov, pomocou ktorého si otec udržiava vplyv na výchovu detí, nie je rozhodujúcim spôsobom ovplyvnený zmenou trvalého pobytu zvyšku rodiny.