Emily Dickinson Poems - PDF na stiahnutie zadarmo
Emily Dickinson Poems Angličtina/nemčina Vybrala a preložila Gertrud Liepe Doslov Klausa Lubbersa Reclama
rekultivuje univerzálnu knižnicu č. 14016 1970, 2020 Philipp Reclam jun. Verlag GmbH, Siemensstraße 32, 71254 Ditzingen Dizajn: Cornelia Feyll, Friedrich Forssman Tlač a väzba: Kösel GmbH & Co. KG, Am Buchweg 1, 87452 Altusried-Krugzell Vytlačené v Nemecku 2020 reclam, universal-bibliothek a reclams universal-bibliothek sú registrované Značky Philipp Reclam jun. GmbH & Co. KG, Stuttgart isbn 978-3-15-014016-1 K dispozícii aj ako elektronická kniha www.reclam.de
Obsah básne 8 O tomto vydaní 197 Referencie 198 Epilog 199 Zoznam začiatku básní 218
Rád stojím pred tebou, ty si povrch čierny a drsný, ty ostrý štít pred mojím najmilším varom, opona na svätyni, moja rajská brána, za všetkým kvetom a všetko tŕňom pred ním! Annette von Droste-Hülshoff z filmu „The Taxus Wall“
1 Sepal, okvetný lístok a tŕň Po spoločnom letnom ránu Banka rosy Včela alebo dve A Vánok, kaprík na stromoch A ja m Ruža! cca 1858 2 zmarený! Malý čln zmarený! A noc sa blíži! Nebude nikto viesť malý čln do najbližšieho mesta? Takže Námorníci včera povedali, keď bol súmrak hnedý. Jedna malá loďka to vzdala s rozpormi a bublala dole a dole. Takže včera hovoria anjeli Rovnako ako bol úsvit červený Jeden malý čln prekonaný víchricami Upravil to svojimi stožiarmi prekontroloval to plachtami a strieľal exultantne ďalej! asi 1858 8
1 Šálka, list, tŕň Každé letné ráno Miska rosných včiel, jedna alebo dve Vetrík šumiaci v konároch A ja som ruža! 2 Driftuje to! Malá loď! Driftuje to! Noc prichádza spať! A nikto nevedie malú loď do ďalšieho prístavu? Námorníci včera povedali, že to bol stupeň, keď svitanie vybledlo. Malá loď zahynula v bitke a krútila sa pod sťažňom. Anjeli včera povedali, že to bol stupeň, keď sa úsvit niesol na. Malá loď vyčerpaná z búrky Postavte stožiar, plachty hore a veselo vystrelte do červenej! 9
3 Túto malú ružu nikto nepozná. Môže to byť pútnik. Nebral som ju z ciest a nezdvihol som ju k tebe. Len včielke to bude chýbať Iba motýľ, urýchlenie z ďalekej cesty Na prsiach ležať Len vtáčik sa bude čudovať Len vánok bude vzdychať Ah Malá ruža, ako ľahko zomrieť napríklad pre teba! asi 1858 10
3 Túto malú ružu nikto nepozná Túlavý tulák, keby som ju nevzal so sebou a nedal by ti ju. Bude chýbať iba včielke Bude sa ponáhľať iba motýľ Z dlhej cesty späť Zostať na prsiach Iba vták je ohromený Len dych vetra túži Ó malá ruža, aké ľahké je pre teba zomrieť! 11
4 Predtým, ako bude ľad v bazénoch Pred tým, ako korčuliari odídu, alebo akékoľvek líčko za súmraku Poškodí ho sneh Pred tým, ako sa dokončia polia, Pred vianočným stromčekom, Čuduj sa divu, dorazí ku mne! Čoho sa dotýkame lemov Na letný deň Čo len kráča Len od mosta To, čo spieva, tak hovorí, Takže keď tu nie je nikto Bude mi šaty, do ktorých som plakal, odpovedať na seba? asi 1858 12
4 Skôr ako zamrznú rybníky, Skôr ako idú korčuliari, Alebo uvidíme v noci líce zafarbené snehom Pred čistením polí, Pred vianočným stromčekom, zázrakom za zázrakom Príde k môjmu domu! Čoho sme sa dotkli na leme V letný deň Čo sme sa práve chystali prejsť Most bol ďaleko Čo spieva tak hovorí Keď tu nie je vôbec nikto Bude mi blbnúť, do ktorého som plakala, aby mi pomohlo nosiť? 13
5 Vykradol som Woods Dôverujúci Woods. Nič netušiace stromy vyniesli svoje buriny a machy, aby som potešil svoju fantáziu. Zvedavo som skenoval ich drobnosti, uchopil som, odniesol som preč Čo povie slávnostný jedľovec Čo povie dub? asi 1858 14
5 Vyplienil som lesy Dôverujúce lesy. Nevinné stromy brali svoje orechy a machy, ako som potešil. Skontroloval som jej omietku, natiahol som sa, odniesol som si Čo bude slávnostná jedľa Čo povie dub? 15
6 Mohol žiť žil by mohol zomrieť zomrel by mohol Mohol by sa usmievať na celú T [h] drsnú vieru v jedného, s ktorým sa nestretol, predstaviť svoju dušu. Mohla by ísť zo známej scény na nesprevádzané miesto Mohla by uvažovať o ceste S nepochopeným srdcom Takáto dôvera medzi nami bola, medzi nami dnes nie My, ktorí sme videli štart, sme sa nikdy neplavili po zátoke! 1858 16
6 Mohol žiť, žiť Mohol zomrieť, zomrel Mohol by sa na to usmievať, veriac v jedného Jeho duša sa nikdy nestretla. Mohol by ísť zo známeho miesta na nešliapané miesto Mohol prehodnotiť cestu S neochvejným srdcom Jeden z nás medzi nami dnes nemal takú dôveru My, ktorí sme to videli začať Nikdy sme neprešli cez zátoku! 17
7 Keby som mal zomrieť, a ty by si mal žiť a čas by mal bublať a ráno by mal lúče horieť a poludnie by malo horieť, ako to už býva, keby sa vtáky stavali čo najskôr a včely by sa mali rušiť. Je sladké vedieť, že akcie obstoja Keď budeme so sedmokráskami klamať, že obchod bude pokračovať a obchodovať ako svižne lietať, robí rozlúčku pokojnou a udržuje dušu v pokoji, že páni tak svižne vedú príjemnú scénu! asi 1858 18
7 Mám zomrieť, a ty by si mal žiť A čas sa valil A ráno svieti A poludnie horí Ako sa to obyčajne stalo Keď vtáky hniezdia skoro Včela rušne bzučí Jeden by sa chcel ľahko rozdeliť od pozemských aktivít! Je milé vedieť, že zásoby uviazli Keď ležíme medzi kvetmi Ten obchod pokračuje A obchod letí To robí rozlúčku pokojnou a udržuje dušu čistú Ten pán sveta vládne tak veselo pekný scenár! 19
8 Úspech sa počíta najsladšie od tých, ktorí uspejú. Porozumieť požiadavkám na nektár je nanajvýš potrebné. Ani jeden zo všetkých fialových hostiteľov, ktorí si dnes vzali vlajku, nevie povedať definíciu Tak jasný od víťazstva Ako porazil umierajúcich Na ktorých zakázané ucho Vzdialené kmene víťazstva Burst agónoval a bol jasný! asi 1859 20
8 Úspech je najsladší pre tých, ktorí ho nikdy nedosiahli. Kto zvíťazí nad najhlbšou biedou, ten sa teší z božského elixíru. Ani jeden z horúceho davu, ktorý si dnes vzal vlajku, Biely, aby povedal, prečo neprišlo k víťazstvu Ako ktokoľvek zomrie porazený Nie je určené pre jeho ucho Vzdialené zvuky víťazstva Trápené a zreteľne počuť! 21. deň
9 Niečo v letný deň Ako pomaly jej plamene horia, čo ma slávnostne oslavuje. Niečo v letné poludnie Hĺbka Azure parfum Prekračujúca extáza. A stále v letnú noc Niečo také svetlé, ako ja, tlieskam rukami, aby som videl Potom vypláchni moju príliš inšpekčnú tvár, aby mi tak jemná trblietavá milosť nezatriasla Čarodejnícke prsty nikdy nepoľavili Fialový potok v prsiach Stále to odiera úzka posteľ Stále chová východ, jej jantárová vlajka Vedie stále slnko pozdĺž útesu Jeho červená karavána Takže sa pozerám na noc ráno Uzavrieť zázrak gay A stretávam sa, prichádzam cez rosy Ďalší letný deň! asi 1859 22
9 Niečo v letný deň Keď jeho fakle jemne zhasínajú, vďaka čomu som svätý. Niečo v letné poludnie. Hĺbka, modrá, vôňa presahuje centimetre rozkoše. A stále uprostred letnej noci Niečo tak nadšene jasné, tlieskam to, aby som to videl A sklopím príliš odvážny vzhľad, aby pre mňa také jemné trblietavé milosti nefúkali príliš ďaleko Kúzelné prsty nikdy neodpočívajú Fialový potok v mojej hrudi stále sužuje jeho úzku posteľ Stále východ ťahá Vlajka stále hore Slnko stále na okraji útesu Karavána červenej Takže sledujem noc Ráno končí zázračný deň A stretávam sa, blúdim rosou, Nový letný deň! 23
10 Sú dni, keď sa Vtáky vrátia. Veľmi málo Vtákov alebo dvoch Aby sa pozreli dozadu. To sú dni, kedy sa obloha znovu rozbehne. Staré staré sofistikácie júna Modrá a zlatá chyba. Ó podvod, ktorý nedokáže podviesť Včielku. Takmer tvoja vierohodnosť vyvoláva moje presvedčenie. Dokiaľ ich semená nesie rad semien, a jemne pozmenený vzduch ponáhľa plachý list. Ó, sviatosť letných dní, ó, posledné prijímanie v hmle, dovoľte dieťaťu pripojiť sa. Tvoje posvätné znaky, aby si sa zúčastnil Tvojho zasväteného chleba, aby si vzal a tvoje nesmrteľné víno! asi 1859 24
10 Sú dni, keď prichádzajú vtáky. Málokto odvráti svoj zrak alebo dva. Sú dni, kedy sa obnovujú povetrie. Starodávna fatamorgána júna. Chyba modrej a zlatej. Klam, ktorý zvádza včelu Ale skoro ma dojal, aby som sa držal jeho rady. Kým nebudú svedčiť rady semien A potichu cez zmenený vzduch ponáhľa plachý list. Ó sviatosť letných dní Ó posledná večera v opare Pusti dieťa dovnútra Na tvoje sväté znamenia, aby si vzal tvoj posvätený chlieb a tvoje nesmrteľné víno! 25