Japonsko, ďaleko, ďaleko Prečo sú japonské štíhle
Ak sa vám to môže snívať, potom to zvládnete.
Pondelok 27. júna 2011
Prečo sú japonské štíhle
28 komentárov:
Pfoai, keď to urobím, som obézny na 55 libier =))
Ó môj! Práve som mal kultúrny šok, Mirona. Musíte prísť na Okinawu, aby ste videli, aké sú tu rôzne veci. Myslím, že sa pokúsim urobiť porovnávací príspevok, ktorý vám poskytne predstavu o tom, aké rôzne veci sú.
@Arcadia: Navrhujem, aby sme boli spolu obézni:)) To je asi tak všetko, keď som pricestoval do Japonska a pribral som 2-3 kg navyše, ale schudol som až 48 kg a mám 1,70.
@ Alina: Áno, bolo by veľmi zaujímavé urobiť porovnávací príspevok! Mimochodom, z toho, čo vidím, si myslím, že všetko, čo som si všimol v Japonsku, by malo byť reprodukované spolu s hviezdou a poznámkou pod čiarou: „Vyššie uvedené poznámky sa nevzťahujú na oblasť Okinawa“:)))
Mali by platiť aspoň niektoré, pretože existujú znalecké posudky, že v skutočnosti sa v týchto krajinách zrodila japonská kultúra a až potom ju „vyvážali“ do Honda. Prinajmenšom tu je prijaté pravidlo, že budete jesť iba 80% toho, čo potrebujete. Ale stravovacie návyky sú rôzne. To je všetko, píšem tento víkend.
teraz sa mi podarilo pochopiť aj niektoré veci:)
Mirona, práca sa mi páčila. Je veľmi pravda, že keď sa sem dostanete, začnete s diétami a vždy sa budete cítiť trochu nad normálne. Ak máte smolu, že máte viac ako 160 cm: D.
Ale dievča v zelenej blúzke sa mi zdá „s problémami“, vôbec nie štandardom.
(V ročníkoch som si všimla, že mamičky nad 30 rokov sú viac „naplnené“)
aaa, Alina, rád ťa opäť vidím!
Našiel som vás so stránkou „Wafu“ na FB. Viem, aká rozdielna je kultúra na Okinawe, teším sa na váš príspevok.
(ako pekné, snívalo sa mi o živote na Okinawe: P)
@colorsdiary: Aké veci, aké veci?: D
@Sabina: Názov s otáznikom fotografie som vložil do „štandardu“, aby som ukázal, ako je perspektíva skreslená ^ ^
Tak som nikdy nechcela byť, ale som presvedčená, že existujú japonské ženy, ktoré, keby ste im ukázali fotku, mysleli by si, že dievčatá sú modelky.
Aha, PS. Zabudol som povedať, ako roztomilé moje mamy vyzerajú! S tou vyspelosťou sa hodili naozaj dobre a o niečo viac ako priemer v Japonsku:)
Prišiel som z Osaky s veľkou, dehydrovanou chobotnicou. Varil som to viac ako dve hodiny, ale aj po tak dlhej dobe to bolo silné a chutilo nevýrazne, ako keby som jedol z čižmy. Hodil som to.
Niet divu, že Japonci sú takí slabí:)
Videl som, čo majú v supermarketoch. Iste, nebudem ich chápať večne, ale rešpektujem ich.
@Badge: Hahaha, tento suvenír! Ale nebolo to pivné občerstvenie? Pokiaľ viem, dehydrované chobotnice sa u nás používajú takmer ako lieskové orechy, nepripravujete ich, ale jete ich tak, sú slané a ako myš na ochutnanie:)
Myslím si však, že ste mali aj v Japonsku príjemnejšie kulinárske zážitky:) Myslím si, že ich supermarkety sú veľmi ok. Chýbal mi však Plafar. Nikdy som nevidel tento druh obchodu so všetkými druhmi rastlinných produktov nikde:)
Mohlo to byť občerstvenie. na všetkých obaloch to však bolo napísané iba v japončine. Bola to veľmi silná myš:)
S japonským jedlom som, bohužiaľ, nevychádzal dobre. Ako som včera komentoval príspevok Andrea u cisára, nebol som kvôli tomu ani len priateľom. ale inak zlož klobúk. Super zážitok.
Preto nie som taký slabý ako Japonci. A možno z rovnakého dôvodu nebudem žiť tak dlho, ako budú žiť oni. Sú to ľudia s najdlhším životom. To vtedy, ak nespáchajú samovraždu, pretože sú tiež vodcami v tejto kapitole .
V prvom rade som nechápal, prečo sú všetci takí slabí, teraz to už chápem, potom som videl niekoľko správ so študentmi z niekoľkých krajín, ktorých sa pýtali na obezitu, a Japonci boli jediní, ktorí sa zdali byť v rozpakoch, aby vyjadrili svoj názor, v porovnaní s Američanmi, ktorí márne alebo iné národy robili všelijaké komentáre.
colorsdiary:) Pravda! Japonci sa vo všeobecnosti hanbia vyjadrovať k citlivým otázkam.
Stalo sa mi tiež, že som sa spýtala Japonky v Bukurešti „Na čo si študent?“ a odpovedz mi. „Som univerzitný profesor!“
@Mihaela: Myslím, že to bolo dobré! Milujú, keď im cudzinci dajú oveľa menej, ako v skutočnosti majú (myslím tu roky):) Komu by sa vlastne nepáčilo, keby mu niekto hovoril, že vyzerá o x rokov mladší ako oni?!: D
A každé ráno som si sľúbil, že sa budem zdravo stravovať:(
@ Ana: Mám obdobia a obdobia. ako Picasso, ak môžem:):)) V tom zmysle, že pár týždňov musím byť modrý vzhľadom na to, koľko sladkostí zjem a o koľko viac ešte túžim: D A za ďalšie týždne (viac, dúfam!) sú bielo-biely zen, jem vyvážene, veľa ovocia, veľa zeleniny, hlavne čerstvú, nevarenú, trochu bielkovín z vajec/syrov/jogurtov a. trochu sladké, ak mám chuť:) To je ono, nemôžeme každú chvíľu zostať v rovnováhe: D
Tento komentár bol odstránený správcom blogu.
Veľmi sa mi páčia vaše príbehy z Japonska. Čítal som ťa s veľkým potešením.
@Oana: Ďakujem, Oana! Dlho nevidím:) Aj keď som sledoval tvoju cestu Rumunskom, krásny projekt!:)
Čakáme na ďalšie príbehy. Napríklad je pravda, že japonská spoločnosť je do istej miery patriarchálna?
A mimochodom, mám tiež rýchlovarnú kanvicu, ako je tá na obrázku vyššie:) A veľmi sa mi páči!
@ Anonymous: Ďakujeme za návrhy a za návštevu.
Nehovoril som o tom, aká je japonská patriarchálna spoločnosť, pretože si nemyslím, že by som mal o tom vedieť písať, pretože moje skúsenosti v Japonsku sú obmedzené (určite ich nepoznám všetky, iba som sa poškriabal po povrchu).
Súhlasím však s tým, že japonské ženy môžu urobiť oveľa viac, ako majú v japonskej spoločnosti príležitosti. Sú veľmi schopní, sú inteligentní a pracovití, aj keď sa zdajú krehkí, sú to bojovníci a bol by som rád, keby sa im vytvorilo priaznivejšie prostredie na to, aby mohli viac zasahovať do obchodu, politiky a iných oblastí tradične vyhradených pre japonských mužov.
Ale ja som len cudzinec, aká je patriarchálna spoločnosť, to nám môže povedať iba Japonka, ktorú to zasiahlo:) Mohol by som urobiť len pár poznámok z.
PS. Tiež milujem svoju čajovú kanvicu a je mi ľúto, že ju nepoužívam. Uvažoval som nad myšlienkou pripraviť si v nej čaj v kancelárii, ale. Ostal som uvažovať:))
Ďakujem za promptnosť!
Pravdou je, že ma všeobecne láka Ázia a chcel by som o nej vedieť čo najviac.
P.S. Ani ja nepijem v práci svoj ázijský čajník. Zdá sa, že mi to neprekáža. Používam ho buď sám, doma, keď sa pripravujem na niečo príjemné - čítanie, film - alebo keď ma prídu navštíviť dobrí priatelia.
Drahý môj, som rád, že som ťa tu „stretol“; Blahoželám vám k štipendiu medzinárodného práva. Blahoželám vám za čas, ktorý stratíte (alebo získate), aby ste sa s nami podelili o niečo z fascinujúceho (aspoň pre mňa) sveta, ktorý je tak krásne popísaný v Shogunovi.
Našiel som ťa náhodou a dúfam, že nezabudnem prísť a prečítať si ťa, ale ak sa to stane ... Hovorím ti hneď teraz, že je mi to ľúto, je to tým, že ani nemám čas poriadne sa nadýchnuť, tým menej Stále hľadám. Ale som rád, že ste, že píšete, že vidíte to krásne. A blahoželám vám, že ste jedným z mála, ktorí stále vedia byť ľuďmi; prestať sa radovať;
Maj pekný život!
Ahoj, Julia! Radi vás spoznávam:) Ďakujem pekne za milé slová a dobré priania! Som rád, že som ich dostal a to len preto, že sem píšem dva alebo tri riadky:) Priniesli mi veľa riadkov, takže sa považujem za odmenenú a môj čas dobre využitý:)
Nemám v úmysle zavrieť obchod so spomienkami z Japonska, možno kto vie, doplním ich o ďalšie a ďalšie, takže môj blog je otvorený, kedykoľvek sa sem z nejakého dôvodu dostanete:)
Praje vám veľa zážitkov a krásnych ľudí!:)