Nedostatok lekárov Hojenie namiesto práce
Najnovšie správy tu!
Neurológ Klunk žije v Nemecku 15 rokov. Prišla z Ruska s manželom, ktorý je tiež lekárom. Po jeho boku zažila, aké ťažké to môže viesť k uznaniu povolania, ktoré sa naučila v Nemecku. Predtým, ako mu bolo dovolené pracovať ako lekár, pracoval jej manžel na mzdách na vzdialených klinikách, zatiaľ čo ona žila v dome s dvoma deťmi. Potom roky pracovala ako jeho pomocníčka, ale po rozvode si vraj musí \ "zarobiť na vlastný chlieb \".
„Posúdenie rovnocennosti“ pred lekárskou asociáciou
Vrátil sa na miesto svojho detstva: Rus Michail Ermakov
Vrátil sa na miesto svojho detstva: Rus Michail Ermakov
Podľa jeho slov lekár alebo zdravotná sestra mohli vždy nájsť prácu kdekoľvek, hovorí Michail Ermakov. Vie to už lepšie. Rovnako ako Maria Klunk a ďalších 19 lekárov, hlavne z krajín bývalého Sovietskeho zväzu, Ermakov začiatkom roka absolvoval „test rovnocennosti“ v Lekárskej asociácii. 17 z nich prešlo, štyri majú teraz prácu. Jedna účastníčka, ktorá získala aj licenciu na výkon lekárskej praxe, v súčasnosti pracuje v inej profesii.
A tí ostatní - budú z nich všetci o pár mesiacov lekári? Áno, hovorí Regina Weiz. V týchto veciach má nejaké skúsenosti. V mene Nadácie Otto-Beneckeho minulý rok sprevádzala projekt integrácie lekárov a zoznámila sa nielen s účastníkmi skupiny, ale aj s rôznymi prekážkami, ktoré bránia ich profesionálnej integrácii. Aj keď boli všetci lekársky vyškolení, každý prípad bol trochu odlišný a rôzne agentúry zodpovedali za riešenie rôznych ťažkostí. Jednou z nich je repatriovaná nemecká občianka, druhá - z Ruska, Uzbekistanu alebo Srbska - si ponechala svoje pôvodné občianstvo a musí si napríklad nechať obnoviť pracovné povolenie.
„Whiplash“ na mozgu
Na tému
* Zbohatnete ako lekár?
* Vidiecky lekár z presvedčenia
* Zdravotníci ešte nie sú lekármi
Projekt je celkovo úspešný. Brandenburská ministerka zdravotníctva Dagmar Ziegler (SPD) dúfa, že v jej krajine budú pôsobiť všetci zdravotnícki pracovníci: „Sme závislí od našich dobre vyškolených lekárov,“ uviedla pri slávnostnom odovzdávaní certifikátov.
Michail Ermakov žije v Postupime, kde mal v rokoch 1967 až 1973 „pekné detstvo“: ako dieťa dvoch sovietskych vojenských lekárov, ktorí boli umiestnení v Postupime. Má veľa fotografií z tej doby, ktoré jeho rodičia predvádzali pred pamätihodnosťami mesta alebo za stolom v rozhovore so slávnym, nedávno zosnulým súdnym lekárom Ottom Prokopom z Charity. Na vojenskej škole sa učil anglicky, nie nemecky, hovorí Ermakov. Aj keď mal v tom čase kontakt s nemeckými deťmi, jeho nemčina zhrdzavila za viac ako tridsať rokov. Rovnako ako jeho stará mama je absolventom lekárskej školy v Rostove na Done a rovnako ako ona neurológom a psychiatrom. Pracoval v rýchlej zdravotnej pomoci, na jednotke intenzívnej starostlivosti, v liečbe závislostí. Predtým, ako sa koncom roka 2005 presťahoval do Nemecka, počul, že tu môže pracovať vo svojej profesii.
Ale ukázalo sa to ťažké, alebo ako to povedal jeden z jeho kolegov pomocou malého hlasového počítača: Integrácia je \ "bič \" na mozog. Počítač ponúkol aj termín pre to, čo prisťahovalci skutočne potrebujú: S „Führerom“ je jednoduchšie nájsť najlepší jazykový kurz, získať správne informácie a získať netradičné individuálne rozhodnutie orgánu. Niekedy sa hovorilo, že Ermakov prekročil vekovú hranicu päťdesiat rokov, niekedy bol požadovaný kurz spoplatnený a ústredie práce nepokrylo náklady. Pre neho bol projekt integrácie lekára záchranou.
Nie všetky manželstvá prežili stres
Neskorí repatrianti to majú o niečo jednoduchšie: Walter Schukow z Tuly
Neskorí repatrianti to majú o niečo jednoduchšie: Walter Žukov z Tuly
Väčšina lekárov hovorí o útrapách života prisťahovalcov so znateľnou nechuťou: „Ja som sa rozhodla sama,“ hovorí Zinaida Fomenko, „nemôžem za nikoho viniť.“ Noví ľudia, cudzí jazyk, to znamená vždy a všade stres. \ "Hviezdou \" skupiny bol 51-ročný Vadim Romanov, ktorý ihneď po zložení skúšky nastúpil na miesto gynekológa v Carl-Thiem-Klinikum v Cottbuse usadiť sa do svojej novej práce. Asi desať percent z 320 lekárov na klinike v Cottbuse sú cudzinci. Prinášajú si so sebou mimoriadne odlišné jazykové znalosti, hovorí zástupca lekárskeho riaditeľa Thomas Erler. Preto pre svoju kliniku pracuje na praktickom kurze nemčiny. Pretože lekár \ "musí komunikovať nepretržite \", jazyk je \ "rozhodujúcim nástrojom \".
Hrudný chirurg Walter Schukow je jedným z mladších účastníkov projektu vo veku 35 rokov a mal menšie problémy s prispôsobením ako jeho starší kolegovia. Z ruskej Tuly prišiel až na začiatku roku 2007 ako repatriant a teraz má licenciu na výkon lekárskej praxe - a perspektívu zamestnania. Inteligencia a sebavedomie mu len vyskočili z gombíkových dierok. Ale bez projektu doktorandskej integrácie si podľa neho nie je istý, či by skúšku zvládol, pretože vôbec netušil, čo sa bude skúšať a čo si bude musieť prečítať, aby sa k nej dostal. Žukov chváli nemecké lekárske učebnice: sú písané dobre a zrozumiteľne. Rovnako ako Maria Klunk a Michail Ermakov chváli profesora Gьntera Linssa, ktorý skupinu pripravil na skúšku. Všeobecne platí, že lekári nie sú skúpy na slová chvály pre všetkých, ktorí im pomohli. Ale človek si všimne predovšetkým u mužov, že sprevádzanie mohlo začať ešte skôr a byť ešte bližšie ku každému jednotlivcovi. Nie všetky manželstvá prežili stres z integrácie.
Lekári na úrade práce
Od marca do decembra 2008 sa 21 lekárov pôvodne učilo nemecký jazyk tri mesiace a 520 hodín výučby, z toho 120 hodín dostávali individuálnu výučbu. Nasledovali štvormesačné stáže v brandenburských nemocniciach a tri víkendy sa stretávali, aby si vymenili skúsenosti. V tretej časti spoločnosti boli špeciálne pripravení na \ "test rovnocennosti \" pred lekárskou asociáciou. Test, hovorí Regina Weiz z Nadácie Otta Beneckeho, má všetko: ťažko ho zvládnete sami.
Posledný impulz pre spoločnosť, informuje brandenburská integračná úradníčka Karin WeiЯ, pochádza zo židovskej komunity v Postupime. Ministerstvo zdravotníctva malo koncepciu podobného projektu, pretože o probléme sa vedelo už dlho, ale keď obec predložila zoznam asi dvadsiatich lekárov, ktorí nemohli pracovať, rozhodnutie o konečnom prijatí opatrení sa urýchlilo . Namiesto vyslania lekárov - väčšinou majú 45 až 50 rokov - na úrad práce, kde poberajú dávku v nezamestnanosti II, alebo sledovať, ako si zarábajú peniaze podradnými prácami, bolo cieľom vydláždiť si cestu k svojej profesii. A keďže v Brandenbursku je nedostatok lekárov, záujmy prisťahovalcov sa stretli so záujmami ich novej vlasti. 150 000 eur z Európskeho sociálneho fondu a štátneho rozpočtu stačilo na prilákanie 17 skúsených lekárov do jedného roka.
Nezákonné v Belgicku
Pani Fomenko má teraz trojročný kontrakt v Prenzlauer Kreiskrankenhaus a ak všetko dobre dopadne, môže počas tejto doby absolvovať odbornú skúšku. Vo svojej profesii pracovala už 19 rokov, ale pred prvým zamestnaním v Nemecku mala skutočnú trému. Jej nemčina je dobrá, podobne ako u Márie Klunk. Pani Fomenko prijala sedem zamietnutí svojich žiadostí, pretože Brandenburg vyhľadáva iba odborníkov na gynekológiu. Pani Klunk si našla ideálne miesto tam, kde stážovala: Klinika v Beelitzi je v jej očiach jednou z najlepších adries pre Parkinsonových chorých, rada tam pracuje.
Rakúšania do východného Nemecka
Brandenbursko predstavuje prielom v zaistení lekárskej starostlivosti v krajine, aj keď je stále viac a menej regiónov osídlených a miesta lekárov sa ťažko obsadzujú. Ministerstvo zdravotníctva odhaduje, že zhruba 450 lekárov v Brandenbursku už má zahraničné korene. Začiatkom roku 2009 sa štandardnou ponukou stal modelový projekt \ "Komunitná sestra \". Všade v Nemecku môžu komunitné sestry vybavené modernými technológiami zachrániť starých alebo slabých pacientov pri osobnej návšteve ordinácie alebo odbremeniť lekára od domácich hovorov pri bežných záležitostiach.
„Prvostupňové plytvanie zdrojmi“
Členstvo Poľska v EÚ prinieslo úľavu. Odvtedy poľskí lekári už nemusia pracne opakovať štúdium v Nemecku, aby tu mohli pracovať, ale majú zákonné právo na uznanie svojej odbornej kvalifikácie. Mnoho poľských lekárov pracuje v nemocniciach v mestách na Odre.
Nie ste na úplnom začiatku. Nadácia Otta Beneckeho, neziskové združenie, ktoré bolo založené v roku 1965 z iniciatívy nemeckých študentských združení a je aktívne v mene spolkovej vlády, má skúsenosti s mimopracovnou starostlivosťou o prisťahovalcov. Regina Weiz tiež prevzala \ "následnú starostlivosť \" pre projekt integrácie lekárov v Brandenbursku. Bude absolventov sprevádzať až do ich prvého zamestnania v novej krajine.