W; adresárová sieť - W; rterbuch der Els; Saské nárečia
- Barani
- Rämserle
- Oberrams (on)
- Ramseⁿ
- ramselet
- Grëms
- bežal
- nasucho
- ranig
- Ran
- Raneⁿ ja
- Rotran
- Raneⁿ
- Ranert
- Dážď
- Vyčistiť
- Michaeliberein
- Widumberein
- Hürnliraiⁿ
- Oberraiⁿ
- Strelecký vlak
- Schimmelrain
- Stuefrain
- bežaťⁿ
- rënneⁿ
- od rënneⁿ
- a (n) behⁿ
- derrenneⁿ
- i (n) spustiťⁿ
- po rënneⁿ
- prebehnúťⁿ
- hm rënneⁿ
- verrënneⁿ
- zsammeⁿ rënneⁿ
- Bež
- Aⁿrënn
- Grënn
- Zsammeⁿgrënn
- Rëbeⁿrënner
- Riglwändiⁿrënner
- Izbový horák
- Rënnerei
- Zsammeⁿrënnerei
- Naʰrënnerlis
- Ran
- Rennle
- rennleⁿ
- syridlo
- Rinette
- čisto
- čistýⁿ
- z čistéhoⁿ
- očistiť
- Čisto
- Vyčistiť
- Čisté gély
- čisté zlé
- čistýⁿ
- Rhin
- Krümmeri
- Üwerrhin
- Üwerrhiner
- Rinalbe
- rinneⁿ
- bežal ⁿ
- g (e) rinneⁿ
- Bež
- Žľab
- Pramienok
- Rinoleⁿ
- Röun
- Runy
- hrana
- „Randal
- „Nepokoje
- randeseⁿ
- rundeseⁿ
- Okrúhle veci
- Randewu
- Hovädzie mäso
- dobytokⁿ
- dobytokⁿ
- dobytok
- Hovädzie mäso
- Stĺpik
- Chlieb hovädzie mäso
- štekaťⁿ
- okrúhly
- všade okolo
- guľové (ig) guľaté
- okrúhle svetlo
- okrúhly
- rundewis
- Rundell
- okrúhly
- Rundi
- Ranft
- Baranidlo
- Rämft (e)
- Stojany na chlieb
- Zarezervované
- Maidleⁿrämft
- Rumramf
- Spëckräfte
- Poradie I.
- hodnosť
- Aⁿrang
- Zuerang
- hodnosť
- Rozsahⁿ
- Rozsahⁿ
- Poradie
- Rëngel
- rëng (en) iereⁿ
- rëngliereⁿ
- krúžok
- Brioschringle
- Eʰring
- Prsteň na prst
- Hrobový prsteň
- Hëxeⁿring
- Syrové krúžky
- Nábojový krúžok
- Oʰreⁿringel
- Pílový krúžok
- Hriadeľový krúžok
- Mosadzné kĺby
- Schwänkrink
- okolo
- prstene
- rozdrviť
- obklopiťⁿ
- krúžokⁿ
- „na zvonenie“
- znižovaťⁿ
- zsammeⁿ ringleⁿ
- zvoniťⁿ
- krúžok
- Prsteň
- zvonenie
- bering
- nízka
- gringlëcht
- znižovaťⁿ
- krúžkyⁿ
- nám krúžkyⁿ
- Príčka
- z
- Príčka II
- Rungunkele
- rangseⁿ
- Poradie
- Umrank
- Tendrilⁿ
- rënkeⁿ
- od rënkeⁿ
- rënkeⁿ
- verrënkeⁿ
- hnusne
- nevrlý
- Sobí bob
- Prsteň
- Rinkel
- Rinkeⁿ
- Rinkeⁿ
- Fassrinkeⁿ
- Hrebeň krkuⁿ
- Šunka
- Tëmporinkeⁿ
- rinkleⁿ
- Rinkel (t) i rënkel (t) i
- Rans
- ranseⁿ
- Rensere
- Rinsel
- Beží
- Vráska
- Aherunst
- Krv tečie
- Mühlrunz
- Vogelbachruntz
- Wuestruntz
- zamiešať
- volánik
- verranschierenⁿ
- Ronsch
- Rünsch
- ronscheⁿ
- (Runsch
- pokrčený
- Rant
- Anrant
- Skúšobný beh
- chvástat sa
- Rënteⁿ
- výnosný
- rëntiereⁿ
- Ranzeⁿ
- Ranzer
- Gombíková rastlinaⁿ
Demin. Rämserle [Ramsərlə Ingersh. ] n. malá intoxikácia.
Oberrams (er) [Owərràmsər Münster; Ewərams M.] s veľkou hracou loptou (ktorú sa chlapci snažia počas hry rozbiť); malé hracie gule pre 4 Pfg. figúrka sa nazýva Su-O.
Ramseⁿ [Ràmsə Mid.; Demin. Ràmsələ Horbg.; Ramlsə M .; Ràmsərlə Dü. Bf.] M. (N.)
1. okrídlený kobyla, genista
sagittalis M. Mittl. Sⁱe sin geʰⁿ R. graseⁿ pre di Geiseⁿ Mittl.; tiež Sarothamnus scoparius, Cytisogenista scoparia Kirschl. 1, 165. sv.
2. Medvedí cesnak, Allium ursinum, haraburdí. Musíš trhať Rämseleraⁿ, je to smradľavé! Horbg. Ak je R. pod krmivom pre dojnice, mlieko dostane cesnakový zápach, je to ramselet Dü. Wëⁿⁿ meⁿ deⁿ Küej R. sa živí, takže by som takmer mohol brať mliekoʳ gniesseⁿ Bf. (Porov. Schwäb. 424 rämeln o kozom pachu). - Bazilej 234. Bayer. 101.
Grëms, pozri stranu 274; pridať [Kramts Logelnh. ] a celý formulár Geräms [Kəræms Dehli. ] Odvodené od Raʰm (e).
PfWB LothWB RhWB bežal [rân takmer všeobecne; rôn bish. K. Furchhsn. Ingenh. Geud. Wh.] Úprava Adv. Štíhle, mierne, chudé, chudé (od ľudí; aj od zvierat a plodín Dü.) E raneʳ Mensch Obhergh.; e raneʳ Kërl Logelnh. Brum. Ďumbier. Ten sa mihne do očí, je to iba bissle runner Horbg.; e r. Maidl Bebelnh. D Bäckereⁿ is e rani, bleichi Përson Bf. Dis is emol e rans Dingl chudé dievča Molsh. Weis, ak jeden r. is, is t e r the samei Illk. Je taký skvelý. ufgschossⁿ štíhly a vysoký Wh. Si luegeⁿ so r. driⁿ, sëli deti; Nebolo to len tak, ale vždy bolo povedané, čo by to bolo za Orschw. E raneʳ pes Dü. Sin rani Dürlips chudá, tenká a drevitá hustá repa, tamtiež Zss. zaradený podľa zle postavenej kravy Lobs. „Rahn“ Stöber Mäder 105. „too fat, too rahn“ (oproti) 1592 As. 1858, 100. „rozbehnutá legenda . žena“ ryba. Garg. 87. ‘gracilis rhan thin‘ Gol. 102 ‘raan’ Œlinger 26. ‘rahn graile’ Martin Coll. 155. „Bola to rahn von Leib‘ Mosch. I 178. „Rahn slim“ malý. „S (Lissel) isch maauer, dirr un raan as like e Jumfer Saare“ Pfm. I 7. „To (Gaisel) is just made rahn unn pekne“ E. Stöber II 127. „E Zugg von Klosterbrüedre Kummt schmächdi, pale un rahn‘ Schk. 247., Un d hyti Waar, it's a lot ze raan ‘Hirtz Ged. 209. - Bazilej 234. Schwäb. 424. Bayer. 2, 102. Hess. 314. Falc. Westerw.
dürr-ran [terân M.] ako podstatné meno človek, ktorý je chudý, štíhly a bežal, slovné hračky s tyranom.
ranig [rânik M.] adj. chudý, chudý. - bavorský. 2, 102.
Ran [Rân Roppenzw. ] f) babička; aj s dedom. - Z uránu? Strana 42.
PfWB Raneⁿ I [Rânə f. Fisl. Mü. Steinb. Hmlistý (?) Rapp. (?); Rânə m. Orschw. Su. Hlkr. M .; Rân f. Osenb. Co. Horbg. M. Dü. Bf. Molsh. Illk. Str. Hf. Brum.; Rôn K. Z.] červená repa, čerešňa Beta vulgaris. 2, 15; od Co. M. na sever väčšinou s predchádzajúcou adj. červenou alebo v Zss. Rotran. Ako šalát obľúbená príloha k hovädziemu mäsu všeobecne. Rane šalát O. Demin. Hüt ësseⁿ mⁱr roti Ränle M. - Schwäb. 424. Bayer. 2, 103.
PfWB LothWB Rotran [Rôtrân Bf .; Rùtrân Illk. Svätý Brum. Hf .; Rùtərân Str .; Rùtrôn K. Dunzenh. Ingenh. Geud. ] f) Beta vulgaris, varená a konzervovaná v octe a pridaná do hovädzieho mäsa ako prísada. - Falcko.