Goethe, Johann Wolfgang, Gedichte, Gedichte (posledné vydanie
Korintská nevesta
[154] Presunutý do Korintu z Atén
Prišiel chlapec, tam stále neznámy.
Dúfa, že občan bude zvážený;
Obaja otcovia boli hosťujúcimi príbuznými,
Nevesta a ženích menovaní dopredu.
Ale bude sa to tiež zdať vítané,
Ak si láskavosť draho nekúpi?
Stále je pohan so svojimi,
A už sú kresťania a pokrstení.
Vytrhané ako zlá burina.
A celý dom už bol ticho,
Otec, dcéra; iba matka sleduje;
Privíta hosťa s najlepšou vôľou,
Privedú ho priamo do štátnej komory.
Takže starostlivá, hovorí dobrú noc.
Ale s dobre objednaným jedlom
Ak potešenie z jedla nie je vzrušené;
Únava vás prinúti zabudnúť na jedlo a pitie,
Že si ľahne oblečený do postele;
Presunuté k otvoreným dverám.
Pretože vo svojej lampe vidí šmrnc
Krok, s bielym závojom a plášťom, [154]
Čestne dievča do miestnosti,
Čierny a zlatý pás okolo čela.
Biela ruka s úžasom.
„Som,“ zvolala, „taká čudná v dome,
Že som od hosťa nič nepočula?
Och, takto ma držia v mojej cele!
A teraz ma premáha hanba.
A idem rýchlo, ako som prišiel. ““
„Zostaň, krásne dievča!“ Kričí chlapec,
Rýchlo sa zdvihne zo svojej postele:
„Tu je Ceres“, tu je Bacchusov darček;
A ty prinesieš Amora, drahé dieťa!
Pozrime sa, ako šťastní sú bohovia. ““
„Drž sa ďalej, mladý muž! zastaviť;
Nie som jedna z radostí.
Posledný krok je, bohužiaľ! stať sa
Cez choré šialenstvo dobrej matky,
Podľahnite odteraz nebu.
A viacfarebný roj starých bohov
Okamžite vyprázdnil tichý dom.
Stáva sa neviditeľným jeden iba v nebi
A na kríži je uctievaný Spasiteľ;
Ale neslýchané ľudské obete. ““
[155]
A pýta sa a váži všetky slová,
Nič z toho mu neunikne:
Je možné, že na pokojnom mieste
Milovaná nevesta tu stojí predo mnou?
Si vyprosil požehnanie z neba. ““
"Nedostaneš ma, drahá duša."!
Dostanete moju druhú sestru.
Keď sa potrápim v tichom priestore,
Och! v jej náručí mysli na mňa,
Čoskoro to bude skryté na zemi. ““
„Nie! byť prisahaný týmto plameňom,
Milostivo nám ukazuje panenskú blanu;
Nie ste radostní a stratení pre mňa,
Poď so mnou do domu môjho otca.
Nečakaná naša svadobná hostina. ““
A už menia známky lojality;
Zlatá mu podáva retiazku,
A chce jej podať misku,
Striebro, umelé, ako nikto z nich nebol.
Dajte vlasom zvlnenie. ““
Práve nastala nudná čarodejnícka hodina,
A teraz sa jej zdalo, že je dobre.
Dychtivo sa napila a mala bledé ústa
Teraz tmavé víno krvavej farby; [156]
Nebral najmenšie sústo.
A podala misku chlapcovi,
Kto, rovnako ako ona, teraz chlastavo chlastal.
Pri pokojnom jedle vyžaduje lásku,
Och, jeho úbohé srdce bolo choré láskou.
Až kým s plačom neklesol na posteľ.
A ona príde a pokloní sa mu:
"Och, ako nerád ťa vidím mučiť."!
Ale, bohužiaľ! dotkneš sa mojich končatín,
Máte pocit, že sa otriasate tým, čo pred vami skrývam.
Je láska, ktorú si vybral. “
Chytá ju násilím so silnými rukami,
Prejavená láskou k mladosti:
"Dúfam, že sa so mnou zahrejem.",
Poslali by ste ma z hrobu sami?!
Nehoríte a cítite sa zapálení? “
Láska ich spája pevnejšie,
Slzy sa miešajú s jej žiadostivosťou;
Dychtivo nasáva plamene jeho úst,
Jeden je pri druhom iba pri vedomí.
Ale v hrudi jej nebije srdce.
[157]
Medzitým vylezte uličkou hore
Matka mešká doma,
Počúvajte pri dverách a dlho počúvajte,
Aký to bol zvláštny tón:
A šialenstvo zbierania lásky.
Pri dverách zostáva nehybná,
Pretože musí najskôr presvedčiť samú seba,
A počuje najvyššie prísahy lásky,
Slová lásky a pochlebovania s mrzutosťou:
Ste späť? «- a bozk na bozk.
Matka sa už nehnevá,
Rýchlo otvorte známy zámok:
"Sú tu v dome také prostitútky?",
Kto sa rovná cudzej vôli? “
Vidieť ich - Bože! vidí svoje vlastné dieťa.
A chlapec chce v prvom šoku
S vlastným závojom dievčaťa,
Zakryte svojho milovaného kobercom;
Ale vykrúca sa.
Dlho a pomaly v posteli.
„Matka! Matka! “Hovorí prázdne slová:
"Takže sa mi zlobíš, krásna noc."!
Odveziete ma z teplého miesta.
Som len prebudený do zúfalstva? [158]
Že si ma priviedol predčasne do hrobu?
Ale zo silne zakrytej úzkosti
Odvezte ma na môj vlastný súd.
Tvoji kňazi hučia
A ich požehnanie nemá žiadnu váhu;
Och! zem nechladí lásku.
Táto mládež mi bola iba sľúbená,
Keď pokojný chrám Venuše stále stál.
Matka, porušila si slovo,
Pretože vás zväzoval cudzinec, falošný sľub!
Zlyhať ruku svojej dcéry.
Budem vyhnaný z hrobu,
Stále hľadáme chýbajúci tovar,
Stále milovať muža, ktorý už bol stratený
A vysávať krv jeho srdca.
A mladí ľudia podľahnú hnevu.
Krásna mladosť! už nemôžem žiť;
Teraz sa na tomto mieste motáte.
Dal som ti svoj náhrdelník;
Vezmem ti zámky.
A iba hnedá sa tam objaví znova.
[159]
Počuj, mama, teraz posledná požiadavka:
Položil si hranicu;
Otvorte moju úzkostlivú malú búdu,
Priveďte milovníkov k odpočinku v plameňoch!
Ponáhľajme sa k starým bohom. ““
Darca, Vojtech
Lesná fontána/KuЯ von Sentze
Lesná fontána „Pri dvoch rôznych príležitostiach som videl obraz človeka, o ktorom som vždy veril, že je to najkrajšie, čo na zemi existuje,“ začína rozprávanie. Prvýkrát to bola jeho manželka, druhýkrát to bolo pekné 17-ročné rómske dievča na výlete. Potom sa však všetko ukáže veľmi inak. Bozk Sentze Ruperta cíti, že Hiltiburg, ktorého otec navrhol ako svoju manželku, je chladný a povýšený a odmieta sa oženiť. V predvečer svojej ďalšej rozlúčky s vojnou ho v tme pobozká cudzinec, na ktorého nemôže zabudnúť. Kto je tá krása? Či ju ešte uvidí?
Listujte v knihe
Zobraziť na Amazone
Skvelé príbehy vysokého romantizmu
V rokoch 1804 až 1815 bol Heidelberg intelektuálnym centrom hnutia, ktoré sa odtiaľ rozšírilo do celého sveta. Individuálna skúsenosť s idylkou a harmóniou, vnútornosť duše sú ústrednými témami vysokého romantizmu ako protipohybu ku klasickému obdobiu inšpirovanému staroveku a osvietenstvom poháňaným rozumom. Michael Holzinger pre toto čítanie zostavil osem veľkých príbehov vysokého romantizmu.
- Adelbert von ChamissoAdelbertova bájka
- Jean PaulCesta poľného ministra Schmelzleho do Fltzu
- Clemens BrentanoZ kroniky putujúceho študenta
- Friedrich de la Motte FouquйUndine
- Ludwig Achim von ArnimIsabella z Egypta
- Adelbert von ChamissoÚžasný príbeh Petra Schlemihla
- E. T. A. HoffmannSandman
- E. T. A. HoffmannZlatý hrniec