Gróf Monte Cristo - zv
Dokumenty
Pokračovanie románu: „Gróf Monte Cristo zv. 1“.
Na druhý deň, keď sa zobudil, Albertovo prvé slovo bolo ísť do grófovej kancelárie. Poďakoval sa jej večer predtým, ale nechápal, že služba ako tá, za ktorú sa jej poďakoval, jej poďakovala.
Franz, ktorého príťažlivosť spojená so strachom priťahoval k grófovi z Monte Cristo, ho nechal na pokoji a sprevádzal ho. Obaja vošli do obývacej izby. O päť minút aprucontele.
„Gróf,“ povedal Albert a pozrel smerom k nemu, „dovoľte mi, aby som vám dnes ráno zopakoval to, čo som povedal bez rozdielu: že nikdy nezabudnem na okolnosti, za ktorých ste mi prišli na pomoc, a že si budem vždy pamätať, že dlžím svojmu životu. alebo takmer život.
Môj drahý sused, gróf odpovedal so smiechom, prehnal si svoje povinnosti voči mne. Z cestovného rozpočtu ušetríte malú úsporu dvadsaťtisíc frankov, to je všetko. Uvidíte, o tejto veci sa neoplatí hovoriť. Na oplátku dodávam, že prijímate všetky moje komplimenty, pretože ste boli rozkošný z hľadiska mieru a odvahy.
Čo chceš, gróf? povedal Albert. Predstavoval som si, že sa s niekým hádam, že mám duel a chcem, aby gangy pochopili jednu vec: že ľudia bojujú všade, ale že iba Francúzi. Pretože však môj záväzok voči tebe nie je o nič menej veľký, prichádzam ťa poprosiť, či by som ťa prostredníctvom mňa, cez svojich priateľov a princezné nemohol na nič použiť. Môj princ, gróf z Morcerfu, ktorý je španielskeho pôvodu, má vysoké postavenie vo Francúzsku a Španielsku. Ja a všetci ľudia, ktorí ma milujú, sme vám k dispozícii.
„Priznám sa vám, pán de Morcerf,“ povedal gróf, „že sa teším na vašu ponuku. Prijal som ju z celého srdca.
Ktoré? Nikdy som nebol v Paríži, takže Paríž nepoznám. Vážne? Zvolal Albert. Dokázali by ste žiť dodnes bez toho, aby ste videli Paríž? Z
neuveriteľné. Je to však aa. Ale mám pocit, že vieš viac
inteligentného sveta je nemožné. Viac než to: absolvovať tento výlet tak dlho je tak nevyhnutné, keby som poznal niekoho, kto by ma mohol predstaviť vo svete, v ktorom som nemal nijaké spojenie.
Och, človek ako ty? Zvolal Albert. Ste veľmi dobrí, ale pretože neuznávam nijaké iné zásluhy ako to, že som toho schopný
Ako milionár súťažím s pánom Aguadom alebo Rothschildom, a pretože nechodím študovať do Paríža, táto malá okolnosť ma brzdila. Teraz je vaša ponuka mhotrte. No tak, najmite si, drahý monsieur de Morcerf (sám sa počíta s týmito slovami so zvláštnym úsmevom), najmete si, keď prídem do Francúzska, aby ste mi otvorili dvere tohto sveta, kde budete rovnako zvláštni ako Číňania?
Ó, úžasné a drahé srdce, gróf! Odpovedal Albert s tým väčším potešením (drahý Franz, príliš si zo mňa nerobte srandu), keď ma do Paríža privolal
list, ktorý som dostal dnes ráno a kde je, pokiaľ ide o mňa, o muža s veľmi príjemným domom, ktorý má najlepšie vzťahy v parížskom svete.
Alian cez históriu? spýtal sa Franz rznd. Ó áno! Takže keď sa vrátite do Paríža, nájdete ma usadeného muža a možno aj princa
rodina. Zmestí sa to do mojej prirodzenej gravitácie, však? V každom prípade, gróf, opakujem, vy a ja sme tvoji telom i dušou.
Prijímam, povedal gróf, pretože prisahám, že som premeškal iba túto príležitosť uskutočniť projekty, o ktorých som dlho premýšľal.
Franz ani na chvíľu nepochyboval, že tieto projekty patrili k tým, v ktorých predniesol slovo v jaskyni Monte Cristo a počas rozprávania sa pozrel na grófa. Snažil sa zachytiť na svojej tvári cieľ projektov, ktoré ho doviedli do Paríža. Ale bolo ťažké preniknúť do duše tohto človeka, zvlášť keď ho obklopil úsmevom.
Ale gróf, obnovený Albert, je potešený myšlienkou, že musí predstaviť človeka ako Monte Cristo, nie je to tým, že ide o jeden z tých projektov vo vetre, ktoré sa robia v cestovaní a ktoré sú postavené na piesku a sú nesené zuby fúkajúce vietor?
Nie, na moju česť, povedal gróf. Chcem ísť do Paríža, musím. a kedy? Ale kedy tam budeš? Ja? Glsui Albert, za pätnásť dní alebo nanajvýš za tri týždne. No, povedal gróf, dávam vám tri mesiace. Uvidíte, súhlasím z dlhodobého hľadiska. A za tri mesiace Albert šťastne zvolal, ideš mi zaklopať na dvere? Prajete si dennú schôdzku? Pýtam sa grófa. Viem, že som presný
rozčuľujúci. Deň, hodiny, mi úplne vyhovuje, povedal Albert. No, buď. (Siahol po kalendári visiaci pri zrkadle.) Sme dnes,
povedal 21. februára (vytiahol hodinky): je pol jedenástej ráno. Chceš ma počkať 21. mája o pol štvrtej ráno?
Výborne, povedal Albert, obed bude pripravený. Kde bývaš? Helder Street 27. Ste sám? Nerobím ti hanbu? Bývam v paláci svojich princov, ale v pavilóne v zadnej časti nádvoria, úplne oddelene. Dobre. Gróf vzal svoj zošit a napísal: Helder Street č. 27, 21. mája, 22:30.
a teraz, "povedal gróf a strčil si notebook do vrecka," buď v pokoji. kyvadlová ihla
nebudeš presnejší ako ja. Uvidíme sa ešte predtým, ako odídem? Spýtal sa Albert. Záleží, kedy odídeš. Odchádzam o piatej popoludní. V takom prípade sa rozlúčim. Pracujem v Neapole a nemôžem sa sem vrátiť
okrem sobotného večera alebo nedeľného rána. Odchádzaš, barón? Pýtam sa grófa Franza.
Áno. n Frana? Nie, v Benátkach. V Taliansku zostávam ešte rok alebo dva. Takže sa v Paríži neuvidíme? Obávam sa, že nebudem mať túto česť.
Potom, páni, dobrý výlet, povedal gróf dvoch priateľov a každému z nich natiahol ruku.
Franz sa tohto muža dotkol prvýkrát. Chvel sa, lebo bola zamrznutá ako mŕtvy muž.
„Ani raz,“ povedal Albert. Je to nastavené, nie? Helder Street číslo 27, 21. mája, o pol jedenástej ráno.
21. mája o pol jedenástej ráno na Helderovej ulici 27 sa počet opakoval. Mladí ľudia grófa pozdravili a odišli. Ale čo máš? Opýtal sa Albert Franza, keď do nich vošiel. Vyzeráš znepokojene. Áno, priznal som sa Franz. Gróf je zvláštny človek a stretnutie vidím s nepokojom
ktorý jej ju dal v Paríži. ntlnirea. s úzkosťou? No, ale si blázon, drahý Franz! Zvolal Albert. Čo chceš? povedal Franz. Blázon alebo nie, to je všetko. Počúvam, pokračoval Albert, som rád, že som dostal príležitosť povedať mu to. Stvorili ste ma
dojem, že vám bola zima na toho grófa, ktorého sme vždy našli u nás. Máte niečo proti nemu?
Možno. Videli ste ho už niekde predtým, ako ste ho tu stretli? Presne. Kde? Veríš mi, že nepovieš ani slovo o tom, čo mu poviem? i fgduiesc. Na čestné slovo? Na moje čestné slovo. Dobre. Vypočujte si Franza a povedzte Albertovi o ceste na ostrov Monte Cristo, ako tam našiel posádku
prevádzačov a uprostred posádky dva korzické gangy. Zašepkal o všetkých stretnutiach očarujúcej pohostinnosti, ktorú mu dal gróf v Tisíc a jednej denopi petera. Porozprával jej o večeri, krupobití, sochách, realite a snoch a o tom, ako po prebudení zostala iba spomienka na všetky tieto udalosti, okrem malej jachty, ktorá plávala na obzore smerom k Porto-Vecchio. Potom odišiel do Ríma, v noci v Koloseu, na rozhovor, ktorý medzi sebou počul Vampa o Peppinovi, počas ktorého sa gróf zaviazal získať milosť zbojníka, sľub, ktorý rešpektoval, ako mohli povedať naši čitatelia. Napokon pri incidente z predchádzajúcej noci, pri zmätku, v ktorom boli nájdení, chýbalo však šesť alebo sedemsto kameňov na dokončenie sumy. Na záver myšlienka osloviť grófa, myšlienka, ktorá mala výsledok, zároveň malebná a.
Albert pozorne počúval Franza. No, povedal po dokončení Franza, kde v tom všetkom vidíte niečo podozrivé? Počet je
cestovateľ, má gróf vlastnú nádobu, pretože je bohatý. Choďte do Portsmouthu alebo Southamptonu a uvidíte prístavy plné jácht patriacich bohatým Angličanom, obdarených rovnakou fantáziou. Aby vedel, kde sa zastaviť na výletoch, aby sa neoslavoval na tejto strašnej radosti, ktorá ma otravuje, mňa štyri mesiace, teba štyri roky, aby som nevyschol v strašných posteliach, kde nemôžeš spať, zariadi útulok v Monte Cristo; po vybavení prístrešku sa obáva, že ho toskánske panstvo nepošle na prechádzku a nestratia sa mu výdavky; potom kúpim ostrov a požičiam si jeho meno. Môj drahý, prehrab si sa v pamäti a povedz mi, ale ľudia, ktorých poznáš, prijmú názvy nehnuteľností, ktoré nikdy nemali.
Ale povedal Franz, korzickí banditi v jeho posádke? No, čo sa čuduje? Lepšie ako ktokoľvek viete, že korzickí banditi nie sú zlodeji, ale sú čistí
jednoduchých utečencov, ktorých msta vypovedala z ich mesta alebo dediny. Takže ich môžete vidieť bez kompromisov. Keď sa na to pozriem, vyhlasujem, že ak sa niekedy vydám na Korziku, pred predstavením sa guvernérovi a prefektovi sa predstavím zbojníkom. i gsesc ncnttori.
A čo Vampa a jeho gang? Urm Franz. Toto sú gangy, ktoré držia hubu a kradnú. Nutgduieti, dúfam. Čo hovoríte na vplyv grófa na týchto ľudí?
Poviem, moja drahá, že pretože s najväčšou pravdepodobnosťou tomuto vplyvu odovzdám svoj život, nemám právo ho príliš kritizovať. Takže namiesto toho, aby som v ňom predstieral, že som kapitalista, bude pre mňa prirodzené sa ospravedlniť, ak nie preto, že mi zachránil život, čo je trochu prehnané, minimálne preto, že mi ušetril štyri tisíce kameňov, ktoré Vyrábam zaokrúhľovanie 24 tisíc libier v našej mene. Čo dokazuje, dodáva Albert so smiechom, že nikto nie je prorokom v jeho krajine.
Presne to som myslel. Toto je počet? Akým jazykom hovorí? Aké sú jeho prostriedky na živobytie? Odkiaľ pochádza jeho nesmierne bohatstvo? Aká bola prvá časť tajomného a neznámeho života, ktorá hodila cez druhú časť ponurú farbu imizantropov?