Konflikt na Ukrajine je tiež stretom jazykov
Po rozpade Sovietskeho zväzu bola ruština nahradená ukrajinčinou ako jediným úradným jazykom na Ukrajine. V roku 2012 prezident Viktor Janukovyč povolil ako regionálny jazyk ruštinu. Po revolúcii na majdane hlasoval parlament - ako jeden z prvých aktov - za zrušenie tohto pravidla. Aj keď dočasný prezident Turchinov s konečnou platnosťou nepodpísal príslušný zákon, rozhodnutie vyvolalo veľké vzrušenie. Vznikol dojem, že konflikt na Ukrajine je jazykovým konfliktom. Je to správne?
Z môjho pohľadu bol pokus o zrušenie zákona veľká hlúposť. Pretože ukrajinské obyvateľstvo je celkom pripravené tolerovať ruštinu ako úradný jazyk s rovnakými právami v oblastiach, ktorými sa hovorí. Naznačuje to prieskum Kyjevského medzinárodného sociologického ústavu v apríli tohto roku. Na Ukrajine neexistujú zásadné výhrady k jednému alebo druhému jazyku. Spoľahlivé údaje z viacročného projektu Nemeckej výskumnej nadácie ukazujú, že drvivá väčšina na všetkých častiach Ukrajiny je presvedčená, že občan ich krajiny by mal hovoriť rusky aj ukrajinsky
Predchádzajúca verzia tohto článku nesprávne tvrdila, že pravidlo z roku 2012 bolo rozhodnutím Parlamentu zrušené.
Aké odlišné sú tieto dva jazyky? Niečo ako holandčina a nemčina?
Ukrajinčina je v podstate bližšie k ruštine ako holandčina k nemčine. Pri čom niekto, kto vyrastal iba s ruštinou, má problémy s porozumením zložitejšieho textu v ukrajinčine. Je to hlavne kvôli slovnej zásobe. Pretože veľká časť Ukrajiny bola po stáročia pod poľským vplyvom, existuje veľa poľských výpožičiek a iných podobností.
Okrem oficiálneho nariadenia - akým jazykom ľudia hovoria v každodennom živote?
To závisí od regiónov. Západ, teda zhruba povedané, väčšia Ľvovská oblasť, nebol až do roku 1945 nikdy pod ruskou nadvládou. Ukrajinčina sa držala veľmi dobre a v bežnom živote sa ňou hovorí prirodzene. Ruština je bežným jazykom každodenného života v regióne Donbass a na juhu. Čo mimochodom nie vždy ide s národnosťou. Je tam veľa ľudí, ktorí sa vidia ako Ukrajinci, ale hovoria po rusky. Na strednej Ukrajine, ktorá tvorí polovicu územia, nie je zreteľná orientácia na jeden alebo druhý jazyk. Tam často hovoria zmiešaným jazykom oboch v každodennom živote - Surzhyk.
Čo to vlastne Surzhyk je?
Dnešný Suržik vznikol, keď sa ukrajinskí poľnohospodári pred a po druhej svetovej vojne presťahovali z vidieka do veľkých priemyselných miest, kde bola samozrejme dominantným jazykom ruština. Pretože vedeli, že ruština pomôže ich deťom v sovietskej spoločnosti rýchlejšie a lepšie ako ukrajinské nárečie, snažili sa s nimi hovoriť rusky najlepšie, ako vedeli. Podobne ako v kreolských jazykoch, aj deti už vyrástli so zmiešaným jazykom.
Nárečie ovplyvnilo aj jazyk obyvateľov mesta. To dobre pochopíte, keď sa pozriete na severné a južné Nemecko: V severnom Nemecku, kde už ľudia na dedinách nehovoria dolnou nemčinou, ale vysokou nemčinou, neexistujú v mestách zmiešané formy. V južnom Nemecku však v dedinách dodnes nájdete fungujúce dialekty. Preto existujú aj mestské dialekty, ktoré nie sú ničím iným ako zmesou spisovnej nemčiny a dialektov krajiny.
Skutočnosť, že Surzhyk pochádza od roľníkov, je samozrejme jedným z dôvodov predsudkov, že je to jazyk nevzdelaných. Jeho meno je tiež hanlivé: Surzhyk pôvodne znamená pšeničnú múku, do ktorej bola pridaná ražná múka, alebo ražnú múku natiahnutú jačmennou alebo ovsenou múkou. Musíte vziať do úvahy, že najväčšej úcte sa tešila pšeničná múka na koláče a biely chlieb a ražná múka na tmavý chlieb. Surzhyk je teda zrovnaný so zlým zmiešaným chlebom.
Je dnes Surzhyk nielen jazykom nevzdelaných?
Samozrejme, na strednej Ukrajine, kde sa vyskytuje hlavne Surzhyk, sú ľudia vzdelaní vzdialení, ktorí sa nikdy poriadne nenaučili po ukrajinsky alebo rusky a používajú Surzhyk vo všetkých situáciách. Mnoho ľudí, ktorí vedia dobre po rusky alebo po ukrajinsky, však hovorí aj po suržsky. Doma v rodine a spravidla v neoficiálnych kontextoch.
V prípade Bieloruska, kde je ruština dominantným jazykom a existuje tiež zmiešaná forma, som to už podrobnejšie preskúmal s podporou Nadácie Volkswagen. O to častejšia je tam zmiešaná forma, o to viac sa komunikačný kontext formuje vzťahmi známych. To znamená, že ak idete do kancelárie v malom meste a poznáte osobu, ktorá sedí za stolom, hovoríte s ním v zmiešanej podobe. Ale s cudzincami sa hovorí po rusky.
Zatiaľ nemôžem povedať presne za Ukrajinu. Predchádzajúci výskum na Surzhyku sa obmedzil hlavne na zhromažďovanie zaujímavých jednotlivých prípadov. A náš výskumný projekt, ktorý má vytvoriť široký empirický základ, sa práve začal.
Váš projekt sa tiež zaoberá otázkou, či Surzhyk ponúka potenciál na identifikáciu pre určité skupiny obyvateľstva. Ako by to mohlo vyzerať?
Medzi mladšími umelcami na Ukrajine napríklad existuje tendencia hovoriť: „Nechceme si zvoliť ako médium pre naše slovesné umenie ani ruštinu.“ Súvisí to s tým, že štandardný ukrajinský jazyk nie je dynamický kvôli dominancii ruštiny. by sa mohla vyvinúť a považuje sa za zastaranú. Surzhyk, ktorý používajú ako každodenný jazyk, sa im javí ako vhodnejší povedať o svojom živote v piesňach a literatúre.
V zásade existuje niekoľko spôsobov, ako sa jazykové skupiny môžu definovať pomocou takého hovorového jazyka bez písomnej formy. Napríklad v nemecky hovoriacom Švajčiarsku je klasickým jazykom identifikácie Schwyzerdütsch. Aj keď budú riaditelia najväčších švajčiarskych bánk sedieť spolu a uzavrieť obchod na miliardu alebo viac, potom budú medzi sebou hovoriť švajčiarskou nemčinou.
Je to komunikačný prostriedok pre všetkých nemecky hovoriacich Švajčiarov. To je maximum, ktoré môže čisto ústny jazyk dosiahnuť. Minimum je to, čo vidíme v Bielorusku, kde sa na komunikáciu s rodinou a priateľmi používa zmiešaný hovorový jazyk. Medzi tým existuje obrovské spektrum, v ktorom sa Surzhyk ocitne aj na Ukrajine. Ide o to, ako ľudia definujú skupiny, o ktorých hovoria: „Tu sme medzi sebou.“
Práve preto sa Surzhyk mohol považovať za hrozbu, pretože podkopáva pokusy o vytvorenie táborov založených na jazyku.
Existuje určité nebezpečenstvo polarizácie a Surzhyk bol vždy terčom puristov v ruskom aj ukrajinskom jazyku. Ale nevidím to tak dramaticky. Bol som v Kyjeve pred pár týždňami a tiež na Majdane. Prejavy, ktoré som tam počul, a ktoré boli všetky pronacetské, v žiadnom prípade to nebolo ani tak, že boli prednesené aj v ukrajinčine.
Napríklad si pamätám rečníka, ktorý najskôr hovoril po ukrajinsky a potom povedal, že sa cíti oveľa istejšie v ruštine, a preto prejde na ruštinu. Vôbec nedošlo k žiadnym negatívnym reakciám. Konflikt medzi jazykmi sa uskutočňuje medzi politicky zainteresovanými stranami. Ale nevidím žiadne nebezpečenstvo, že rusky hovoriaci Ukrajinci - či už Ukrajinci alebo Rusi - budú teraz medzi širokou verejnosťou odsúdení ako zradcovia vlasti.
Otázky položil Christoph Borgans.
Poznámka: Staršia verzia tohto článku nesprávne tvrdila, že pravidlo z roku 2012 bolo rozhodnutím Parlamentu zrušené. Opravili sme to 20. júla.