SG Düsseldorf, rozsudok z - S 42 (7) SO 208 - openJur

Obvinenia sú zamietnuté. Mimosúdne náklady sa nehradia

dôvodu nákladnej

Urážka

Žalobca sa domáha splnenia dodatočnej požiadavky z dôvodu nákladnej výživy podľa § 30 ods. 5 sociálneho zákonníka, Book Twelve (SGB XII).

Navrhovateľka, ktorá sa narodila 00.00.1957, poberá od 1. 1. 2007 pomoc na živobytie podľa 3. kapitoly SGB XII a od 1. 7. 2007 dávky základného zabezpečenia v starobe a so zníženou zárobkovou schopnosťou podľa 4. kapitoly SGB XII. Formulárom podpísaným 2. apríla 2007 spoločnou praxou N1 a kolegami - doručeným žalovanej 16. apríla 2007 - žalobkyňa tvrdila, že trpela cirhózou pečene v dôsledku chronickej hepatitídy C; potrebujú diétu so zníženým obsahom bielkovín a nesmú konzumovať alkohol. Po získaní úradného lekárskeho posudku 9. mája 2007 žalovaný rozhodnutím zo 14. mája 2007 zamietol žiadosť žalobcu o príspevok na zdravotnú starostlivosť v súlade s § 30 ods. 5 SGB XII. Nie každá lekársky predpísaná strava zvyšuje životné náklady. Podľa všeobecných zistení by napríklad akútne a chronické ochorenia pečene neboli dôvodom na zvýšený výživový výdaj.

Žalovaný následne námietku zamietol oznámením o námietke zo dňa 16. júla 2008. Podľa predložených dokumentov žalobca potrebuje stravu so zníženým príjmom bielkovín, ktorá mu nespôsobuje žiadne ďalšie náklady. Pokiaľ ide o údajný príjem potravinových doplnkov, podľa predložených dokumentov bolo možné určiť iba vykoľajenie hodnôt v septembri 2007. Ale aj náklady na doplnky výživy sú už zahrnuté v štandardnej sadzbe podľa § 28 SGB XII. Uvedená štandardná dávka na zabezpečenie obživy teda zahŕňa najmä výživu a zdravotnú starostlivosť. Aj keby žalobca tvrdil, že uvedené náklady by presiahli sumy zahrnuté v štandardnej sadzbe, nebolo možné prijať nijaké iné rozhodnutie. Pretože požadované ďalšie výdavky nepredstavujú nevyhnutné potreby, ktoré ešte nie sú kryté štandardnou dávkou, ani nejde o individuálne potreby.

Žalobca podal žalobu dňa 18.8.2008. Z dôvodu dekompenzovanej cirhózy pečene je závislá na užívaní doplnkov výživy a dodržiavaní diéty so zníženým obsahom bielkovín. Predložila tiež vyúčtovanie trov konania za jeden mesiac (30 dní). Potom potrebujete: Kalinor Brause 30 x 1 tableta (= 16,51 EUR), vitamín B komplex 30 x 1 tableta (= 4,42 EUR), Calcium forte 30 x 3 tablety (24,79 EUR), horčík 30 x 2 tablety (12,48 EUR) a bifiterálny sirup 30 x 60ml (32,81 EUR), spolu 90,92 EUR.

zaviazať žalovaného zrušením rozhodnutia zo dňa 14.05.2007 vo forme námietky zo dňa 16.07.2008 priznať žalobcovi ďalšiu požiadavku z dôvodu drahých potravín.

Napadnuté rozhodnutia považuje za zákonné. Pokiaľ ide o uvádzané doplnky výživy, je potrebné poznamenať, že od októbra 2007 nebol pri pravidelných kontrolách v spoločnej praxi N1 a kolegov zistiteľný žiadny nedostatok elektrolytov. Profylaktická substitúcia minerálmi sa výrobcovi diuretika neodporúča.

Súd dostal správy od všeobecného lekára V a N1. Súd získal aj interný znalecký posudok od znalca P. Odkazuje sa na správu z 15. októbra 2010.

Pokiaľ ide o ďalšie podrobnosti o stave veci a sporu, odkazuje sa na súdne spisy a administratívne spisy žalovaného.

dôvodov

Žaloba je prípustná, ale nie je dôvodná. Rozhodnutie žalovaného zo 14. mája 2007 vo forme oznámenia o námietke zo 16. júla 2008 je zákonné a nemá vplyv na práva žalobcu podľa § 54 ods. 2 vety 1 zákona o sociálnom súde (SGG).

1. Žalobca nemá nárok na ďalšie potreby z dôvodu nákladnej výživy. Podľa § 30 ods. 5 SGB XII (v spojení s § 42 veta 2 č. 3 SGB XII) majú ľudia, ktorí sú chorí, rekonvalescenti, zdravotne postihnuté osoby alebo osoby ohrozené chorobou alebo zdravotným postihnutím, ktoré si vyžadujú nákladnú výživu, ďalšiu potrebu v príslušnej výške.

a) Najskôr po vyjadreniach na pojednávaní žalobkyňa už netvrdí, že diéta so zníženým obsahom bielkovín, ktorú potrebuje kvôli cirhóze pečene pri chronickej hepatitíde C, vedie k zvýšenej potrebe výživy. To tiež zodpovedá informáciám poskytnutým odborníkom P vo svojej správe, podľa ktorých nie je potrebné žiadne ďalšie jedlo, ale skôr potreba vynechať vyššie dávky bielkovín. To neoprávňuje na ďalšie náklady.

b) Pokiaľ žalobca naďalej tvrdí, že to závisí od príjmu laktulózy, to rovnako neoprávňuje na ďalšiu potrebu z dôvodu nákladnej výživy. Podľa ošetrujúceho lekára N1 nie je laktulóza doplnkom výživy, ale liekom. Z koncepčného hľadiska droga nie je potravinou; nemôže preto odôvodniť žiadnu ďalšiu potrebu z dôvodu nákladnej „výživy“. Podľa článku 30 ods. 5 SGB XII nie je možné poskytnúť žiadny príplatok za iné zdravotné potreby, najmä pri farmaceutických výrobkoch (porovnaj JurisPK-SGB XII, 1. vydanie, 2010, oddiel 30, hraničné číslo 94).

c) Pokiaľ ide o príjem draslíka (Kalinor Brause), horčíka a vápnika na lekársky predpis s údajnou stratou elektrolytov počas liečby diuretikami, nutričné ​​požiadavky sa tiež nezohľadňujú.

aa) Doplnky výživy sú v zásade klasifikované v pohraničnej oblasti medzi farmaceutikami a potravinami. V tomto prípade komora predpokladá, že iba lekárenské prípravky, ktoré uviedol žalobca, boli predpísané v rámci liečebnej terapie, takže ide o lieky. Podľa informácií poskytnutých znalcom P sú prípravky, ktoré použil žalobca (Kalinor-Brause, Calcium Sandoz Forte a Magnesium Verla), schválené lieky. To zodpovedá informačným letákom o jednotlivých prípravkoch, ktoré sú prístupné na internete a každý z nich hovorí o „liekoch“.

bb) Ale aj keby sa to malo posudzovať inak, príjem draslíka a horčíka neoprávňuje na ďalšiu potrebu.

Pretože žalobcovi nevznikajú žiadne ďalšie náklady týkajúce sa príjmu draslíka. Ak sa v krvi preukáže nedostatok draslíka (hypokaliémia), je možné predpísanie na náklady zákonného zdravotného poistenia (pozri č. 25 prílohy I k oddielu F smernice o drogách). Avšak podľa správy Nemocnice sv. N2 z 2. októbra 2007 spolu s laboratórnym listom z 28. septembra 2007 bola aj tak stanovená referenčná hladina draslíka (4,6 mmgl/l s referenčným rozsahom 3,6 až 4,8 mmgl/l), tak, že lekárska indikácia na podávanie draslíka je z hľadiska komory otázna. Ak je však nedostatok, platí sa aj predpis na náklady zákonného zdravotného poistenia.

Rozhodnutie o trovách konania vyplýva z § 193 ods. 1 veta prvá SGG.