Stratiť váhu,; Diéta; a; Obezita; pri zmene významu - GRINU

Seminárna práca, 2013

19 strán, známka: Celkové hodnotenie: PASS

Kevin Erni (autor)

OBSAH

1. ÚVOD

obezita

2 TEORETICKÉ POZADIE2.1 Zmena významu
2.1.1 Definícia
2.1.2 Typy zmien významu
2.1.3 „Sociálne pôžičky“
2.1.4 Neviditeľná ruka
2.2 Fakty o nadváhe

3 metodický postup3.1 Koncept a metóda analýzy korpusu3.2 Vybrané korpusy

4 výsledky a vyhodnotenie analýzy4.1 „Schudnite“4.2 „Diéta“4,3 „nadváha“

5. ZÁVER

1. Úvod

2 TEORETICKÉ POZADIE

2.1 Zmena významu

2.1.1 Definícia

Model lingvistických symbolov Ferdinanda de Saussureho obsahuje výraz a obsahovú stránku, ergo zvukový obraz a jeho konvenčnú myšlienku. Podľa Ullmanna (1967: 159) je potrebné urobiť niečo so zmenou významu, „keď sa nové meno [zvukový obraz] skombinuje s významom a/alebo nový význam [imaginácia] s menom.“ Inými slovami (po Nübling et al. . 2010: 108f.) K sémantickej zmene dôjde, keď sa zmení obsahová stránka slova. Táto strana nie je jasne definovaná, je výsledkom skôr svojvôle.

Pre Kellera a Kirschbauma (2003: 13) je zmena významu neželaným „vedľajším účinkom“ každodennej komunikácie (pozri časť 2.1.4). Podľa nich existujú dva rôzne spôsoby prístupu k otázke, čo to vlastne má znamenať (4 a nasl.). Reprezentačný pohľad začína významom slova ako toho, čo toto slovo znamená. Takto to funguje B. jazykový znak Saussures. Druhá možnosť zaobchádza s aspektom slova ako s jeho interpretovateľným významom. Toto je inštrumentálny variant, ktorý vytvoril Ludwig Wittgenstein a ktorý vychádza zo slova ako nástroja, ktorý sa používa na uskutočnenie jednotlivých zámerov:

[Slovo] „neznamená“ pravidlo používania, ale jeho pravidelné používanie dáva zmysel. Toto slovo súvisí s jeho významom nie tak, že peniaze sú pre kravu, ktorú si za ňu človek môže kúpiť, ale preto, lebo peniaze sú v jej prospech. (Keller 1995: 67)

Wittgenstein (1952/1984: PU §43) je toho názoru, že význam slova je konvencionalizovaný používaním jazyka. Z toho možno vyvodiť záver, že zmena významu ide ruka v ruke so zmenou pravidiel jazykového používania.

2.1.2 Typy zmien významu

Existuje niekoľko metód klasifikácie zmeny významu. Táto práca sa obmedzuje na logicko-rétorickú klasifikáciu opísanú Ullmannom (1967: 188 a nasl.), Ktorá je dôležitá dodnes. V tomto hrá dôležitú úlohu významový obsah a rozsah významu. Prvý z nich označuje súbor funkcií, ktoré charakterizujú koncept; posledne menovaný znamená počet referenčných objektov, na ktoré je možné výraz použiť (Stedje 2007: 33). Malý počet funkcií naznačuje abstraktnejší pojem, ktorý však po obsahovej stránke pokrýva väčší rozsah referenčných objektov; veľké množstvo znakov naznačuje konkrétnejší termín, ktorý je možné použiť iba v obmedzenej miere (Busse 2005: 1313). Teraz sa rozlišujú tri typy kvantitatívnych zmien významu:

S pomocou ženy je zrejmé, že významy môžu priniesť nielen kvantitatívnu, ale aj kvalitatívnu zmenu. Pod Zhoršenie významu (Pejorizácia) sa chápe sociálna, morálna alebo štylistická devalvácia významu: Neutrálne alebo pozitívne hodnotené slová môžu mať postupne sa rozvíjajúce negatívne hodnotenie. Nübling (2011: 2f.) Uvádza ako príklad výraz Fräulein, ktorý bol degradovaný a sexualizovaný zo staronemeckej „mladej milenky“ a „ženy triedy“ na stredonemeckú „kurvu“ a „ženu nízkej triedy“. Miss dnes označuje nemanželskú ženu alebo funkcionalizáciou významu čašníčku. The Zlepšenie významu (Meliorácia) označuje opačný, zriedkavejší proces, v ktorom zmysel prežíva ocenenie. Napríklad maršál mal v starej nemčine význam „sluha na koňoch“, zatiaľ čo v strednej nemčine už mal súdnu hodnosť. Dnes si stále drží vysokú vojenskú pozíciu. (Nübling et al. 2010; Stedje 2007)

Jaberg (561 a nasl.) Najskôr vykonal klasifikáciu podľa zásady rozsudku v roku 1901. Blank (1997: 333n.), Ktorý dôkladne preštudoval Ullmannove klasické typy zmien vo význame a vykonal ich doplnenia a opätovné interpretácie, nerozpoznáva pejorizáciu a melioráciu ako nezávislé typy, pretože ich možno dôsledne priradiť k ostatným typom. Germann (2007: 40) poukazuje na to, že Ullmann počítal zhoršenie alebo zlepšenie významu medzi príčiny zmeny významu, nie samotný proces.

[1] Tiež opísaný ako „diferenciácia“ v práci Keller/Kirschbaum (2003).

[2] Tiež známy ako „významový posun“.

Tituly „Chudnutie“, „Strava“ a „Obezita“ v meniacom sa význame 20. storočia Univerzita v Bazileji Štruktúra dejín nemeckého jazyka v súvislostiach Celkové hodnotenie: PASS Autor Kevin Erni (autor) Rok 2013 Strany 19 Katalógové číslo V215510 ISBN (eBook) 9783656432463 ISBN (Kniha) 9783668124615 Veľkosť súboru 627 KB Jazyk nemčina Kľúčové slová úbytok, strava, nadváha, zmena významu, druhá svetová vojna, korpus, C4, meillet, analýza korpusu, neviditeľná ruka, online korpus, význam, zúženie významu, zlepšenie významu, rozšírenie významu, prenos významu, zhoršenie významu, ullmann pejorizácia, meliorácia, metafora, metonymia, polysémia, 20. storočie, sémantika, diachronická sémantika, neviditeľná ruka, korpusová metóda, genéza, kumulatívny proces, potraviny, potravinársky priemysel, potravinársky priemysel, prejedanie sa, strava, zdravé jedlo, výroba potravín, pitná voda, chudnutie, významová inovácia, význam zväčšenie, sledovatelia hmotnosti, fyzická obezita, strava, revolúcia v strave, krása mánie, 2. svetová vojna, storočie, zmena významu, spoločenské požičiavanie Cena (kniha) 12,99 € Cena (eBook) 8,99 € Citácia podľa práce Kevin Erni (autor), 2013 „Schudnite“, „Strava“ a „Obezita“ v meniacom sa zmysle 20. storočia, Mníchov, GRIN Verlag, https://www.grin.com/document/215510

  • Zatiaľ žiadne komentáre.