Cudzí jazyk ovplyvňuje morálku - vedomosti

Aktuálne správy v Süddeutsche Zeitung

vedomosti

Dashboard

ekonomiky

Mníchov

Kultúra

spoločnosti

Vedomosti

Jazykoveda: gramatika a etika

Obetovať jedného človeka, aby zachránil niekoľko ďalších? Odpoveď tiež závisí od toho, či ľudia analyzujú dilemu vo svojom vlastnom jazyku alebo v cudzom jazyku.

Na prvom mieste je jazyk, potom morálka. Zhruba takto by sa dalo upraviť známe porekadlo o etických schopnostiach človeka. Ak sú testované osoby požiadané, aby sa rozhodli v morálne zložitej situácii, zohráva hlavnú úlohu jazyk: úsudky sa líšia v závislosti od toho, či je scenár popísaný v ich materinskom jazyku alebo v cudzom jazyku. Toto dokazujú psychológovia pracujúci s Albertom Costom z univerzity Pompeu Fabra v Barcelone na štúdii v odbornom časopise Plos One (Zv. 9, s. E94842, 2014).

Vedci predstavili svojim testovaným osobám klasický scenár z morálnej psychológie. Mali by si predstaviť, že stoja na lávke, kde sú svedkami blížiacej sa katastrofy. Vlak sa rúti smerom k piatim ľuďom a existuje len jeden spôsob, ako zachrániť život nešťastníkom - obetovaním iného. Aby to mohli urobiť, museli by pozorovatelia na moste vytlačiť tučného muža na koľaje. Neuveriteľný nápad niekoho zabiť, aby zachránil iného? Existuje v tejto situácii správne rozhodnutie? Z úžitkového hľadiska by mal pozorovateľ obetovať človeka. Päť životov je viac ako jeden. Ale v mnohých štúdiách, v ktorých boli subjekty vystavené tomuto fiktívnemu rozhodnutiu, sa niečo v nich vzbúrilo. Ich morálne intuície zakazovali aktívne zabíjanie nevinného človeka - aj keď to zachránilo niekoľko životov.

Ak sú úlohy zadávané v materinskom jazyku, človek má tendenciu prepadať logickým nástrahám

Tento výsledok preukázali aj súčasné štúdie španielskych psychológov, najmä keď testovaným osobám bola predložená dilema v ich materinskom jazyku. V cudzom jazyku - medzi účastníkmi boli Francúzi, Izraelci, Američania a Kórejci - bol podiel tých, ktorí sa rozhodli urobiť hrozný čin pre dobro týchto piatich ľudí, vyšší. „Rozsudok by nemal závisieť od toho, či si myslíte o živote tučného muža alebo el hombre grande,“ hovorí Costa. „Ale bohužiaľ to je presne to, čo je relevantné.“

Morálni psychológovia už obraz racionálne vážiaceho človeka poriadne poškriabali. V mnohých dielach ukazujú, že na otázku, či je akcia dobrá alebo zlá, majú silný vplyv emócie. O rozsudku zvyčajne rozhodujú prvé okamžité reakcie osoby na vyhlásenie alebo situáciu. Koniec koncov, vedomé myslenie poskytuje ospravedlnenie toho, čo dané vplyvy priniesli. Pri hodnotení rušivej situácie v cudzom jazyku teraz argumentujú psychológovia okolo Costa, ktorá znižuje jeho emocionalitu, zároveň zvyšuje kognitívny stres a prebúdza tak racionálne myslenie. Za týchto okolností sa testované osoby z Costa rozhodli, že budú muža tlačiť vedľa seba z mosta užitočnejšie.

V ďalšom teste psychológovia podrobili svoje subjekty testom, v ktorých sa testuje racionálne myslenie. Účastníkom sa darilo lepšie, ak boli tieto úlohy zadané v cudzom jazyku. Vo svojom materinskom jazyku siahali skôr po intuitívne zrejmých odpovediach, ale pri bližšom skúmaní sa ukázalo, že sa mýlili. Podobné výsledky sú známe zo štúdií, v ktorých boli úlohy prezentované rozdielne čitateľným písmom. Čím horšie písmo, tým pravdepodobnejšie si účastníci všimli logické chyby. Ľudia musia byť občas nútení premýšľať, inak príliš ľahko dôverujú prvej myšlienke.