Ion Luca Caragiale High-Life
- Dobre! ale kronikár je tiež človekom, najmä ak je mladý, musí mať aj svoje sympatie a preferencie, antipatie a averzie. Sedí v rohu salónu so svojím notebookom v ruke a pozerá sa na vír valčíka; V tomto víchrici musia jeho oči rozlišovať medzi všetkými niekoľkými, ladnejšími a medzi týmito niekoľkými ladnými, jedným, neprekonateľným, rozkošným.
„No, áno,“ hovorím, „chápem, čo hovoríš.“ Ale salónny kronikár mu musí šliapať po srdci, byť diskrétny a nestranný. A to nedokáže každý, rovnako ako Turturel.
- Edgar Bostandaki ... Turturel je meno, ktoré mu dali ako dieťa, maznanie, papája, mama a duduele, staršie sestry ... Turturel - znie to dobre? - je dosť priehľadný pseudonym, ktorým Edgar podpisuje svoje kroniky.
Oni! a napriek tomu, ako spravodlivo a diskrétne, ako galantne a nestranne, sám Turturel chyboval karnet mondain.
Z podnetu výboru zloženého z dám z vysokej spoločnosti Veľkého veľtrhu bolo v sálach Kráľovskej ocele dané sídlo sub-prefektúry Stredného námestia «Veľký filantropický ples, ktorého príjem sa rozdelí v prospech trpiaceho ľudstva údržba miestneho klasického gymnázia, až do jeho schválenia v štátnom rozpočte ». Major ponúkal vojenskú hudbu, ktorú si privážal vlakom z bydliska prefektúry.
Bol to ples, ktorý nemohol byť krajší v hlavnom meste kraja. Dámy plné oddanosti ušľachtilému účelu večierka súťažili na toaletách. Uniforma a frak boli nádherne zastúpené, hoci frak nosili iba prefekt, starosta a Turturel; zvyšok škaredého pohlavia niektorí mali oblečené kabáty, iní krátke bundy. Ples poctil dámsky výbor, ktorému predsedala mladá Athenaïs Grégoraschko, manželka zástupcu prefekta. Bolo to až do siedmej hodiny ráno, keď polárna žiara so svojimi ružovými prstami klopala na dvere obzoru a očami zhasínala olej a pripomínala neúnavným tanečníkom, že sa musia, s ľútosťou, rozdeliť.
Na druhý deň pán Turturel vysielal a karnet mondain, s poznámkou: „Zašlite, prosím, ako obvykle 50 kópií na moju adresu.“ Večer kronikár prečítal pred ženským výborom, ktorého bol tajomníkom, správu o výsledku milodaru. Nie je potrebné reprodukovať úplné znenie tejto úradnej práce. Obmedzíme sa na to, že mu urobíme závery: «Hrubý príjem, 575 lei; výdavky, 368 lei; čistý prínos, 207 lei; 103 l. 50 b. Na zvýšenie fondu údržby telocvične; 103 l. 50 b. Pre utrpenie ľudstva. »
Po poďakovaní ženskému výboru, pánovi Edgarovi Bostandakimu v mene telocvične a pánovi starostovi v mene trpiaceho ľudstva, bolo oficiálne stretnutie prerušené. Potom sa myš otočila. O dva dni tu sú dlho očakávané kópie Hlas zubra prísť. Obsahujú veľmi žiadanú kroniku: Ako sa nám to stáva...
Náhodne nakreslíme niekoľko riadkov:
«… V sobotu sa u nás konečne konal brilantný filantropický ples pod predsedníctvom pôvabnej pani Athenaïs Grégoraschko, rodenej Perjoiu…
Obrovský príliv všetkého, čo Veľký veľtrh odlišuje, a každý chce poďakovať príjemnému iniciujúcemu prezidentovi, najlaskavejšej pani Athenaïs Grégoraschko…
… V akordoch vojenskej hudby, ktorá celkom brilantne spieva parný valčík, sa páry začínajú akoby uniesť na vlnách, v ktorých sa stráca vedomie a zdá sa, že na mieste sa zastavil čas, aby obdivovali, ako prechádzajú v horúcom, úžasnom, šialenom víchrici, toľko kvetov, akoby odtrhaných od prudkého vetra vášne ... pani Athenaïs Grégoraschko, rozkošná kráľovná zbožňovaného valčíka ...
Ale na signál sa otvoria zadné dvere ... Polievka! Chvíľa odpočinku pre túto problémovú mládež, chvíľa odpočinku a pohodlia! Pani Athenaïs Grégoraschko koná vyznamenania, ktoré sa konajú v čele tabuľky, s nevýslovnou milosťou, ktorá ju charakterizuje ...
korky praskajú, vyzerá to, že sme v útoku tyranov, ktorí odvážnych hostí vôbec nevystrašia Signál tu dáva aj pani Athenaïs Grégoraschko; zdvihnutím pohára plného rozkoší, ako božské Hebe, sa dotýka svojich studených pier svojimi teplými perami a tou poetickou pochúťkou, ktorou sa motýľ dotýka kalichu myosotis ...
Hudba nás však volá. Nech žije valčík! Pani Athenaïs Grégo raschko, neúnavná syfka. »...
Tu je hrozný preklep. Nasledujúci deň, v nedeľu ráno, v kaviarni v centre, duchovný kronikár sladký život čítal niekoľko mladých ľudí v dedine kniha jeho: Ako sa nám to stáva. Mladí ľudia ho počúvali s veľkým obdivom a možno aj so závisťou: samozrejme, šťastný je mladý muž, ktorý má okrem talentu na štýl aj reklamnú rubriku, vďaka ktorej je, samozrejme, taký príjemný pre dámy! Pri komentovaní článku sa autor snažil svojim priateľom vysvetliť, čo znamenajú „božské Hebe“ a „kalichy“, a zrazu vstúpil zástupca prefekta Raoul Grégoraschko, manžel „neúnavnej sylfy“. D. Subprefect pozdravuje pravú a ľavú stranu vážne, potom priamo pred Edgarom Bostandakim a neobvykle drsným tónom:
„Pán Turturel!“ pozri sa na mňa ... zastavujem ťa, osol, aby si to urobil zlé vtipy Gróf Grégoraschko, moja manželka! Potom ide okolo kaviarne a odfrkne:
- Už sme niekedy videli takúto drzosť!
Edgar vôbec nechápe ... Ale Raoul sa opäť vracia a gestom bičom, od ktorého sa nikdy neoddelí, ukázal:
„Inokedy, ak si to môžeš dovoliť, zlomím ti uši.“!
- Uši! Dostal si ma? druh blázna!
A on vyjde naštvaný, vďaka čomu bude pískať vzduch pod hrou biča. Všetci sa čudujú. Prečo?… Hebe?… Poháre?…
„Vôbec tomu nerozumiem,“ hovorí Turturel a zmätene pokrčí plecami.
Keď všetci podrobne hľadajú, aby v kronike našli príčinu trápnej scény, vstúpil do kaviarne pán Edmond Buzdrogovici, a to vďaka láskavosti, s akou filantropické dielo ladilo s vojenskou hudbou. Bez pozdravu a zjavne veľmi nahnevaný sa Edmond priblížil k Edgarovi s takým krokom a skvelým vzduchom, že sa Edgar postavil priamo pred Edmonda.
- Pane! povie Edmond, ktorý vrie ako samovar; Vy ste ten, kto píše tieto kecy? “„ Odpoveď!
A dali noviny Edgarovi pod nos. Edgar, vyhýbajúc sa sebe, odpovedá rezolútne:
„Madame Buzdrogovičová, moja manželka, tiež nebola na plese.“?
- Potom, pani madam Buzdrogovici, moja manželka, prečo ste nič nespomenuli? ... Ani meno! ... Boli sme bez komplimentov - netvrdte!?
A krátky krok! až kým jeden z jeho priateľov nepovedal: „Páni! Áno, počkajte, človeče! Silne ju prefacká a odíde.
„Nerozumiem ničomu, česť moja!“ Povie Edgar a ide von tiež.