Mladí a bezdomovci
„Rus je niekto, kto miluje brezy“ - tak sa volá debutový román Olgy Grjasnowej. Foto: Ullstein
Foto: ullstein bild
Olga Grjasnowa, narodená v Baku v roku 1984, vo svojom pôsobivom debutovom románe hovorí o generácii bez hraníc: „Rus je niekto, kto miluje brezy.“ Podmanivá a živá hovorí o ľuďoch z nášho stredu.
Olga Grjasnowa je jednou z tých slávnych debutantiek, ktoré ľudí podozrievajú. Toľko chvály vopred, štúdium na Lipskom inštitúte literatúry, všetky štipendiá, zostáva v zahraničí - to zaváňa hlúpou nudou a miláčikom literárneho podnikania. Ale opak je pravdou. Málokedy má nemecky napísaný román tak vzrušujúco vypovedať o mladosti a bezdomovectve, a tak nedbalo nastolil otázku kultúrnych vplyvov.
"Ako sa voláš?" „Maria Kogan.“ Pozeral sa na mňa hore-dole. „Tvoje priezvisko je trochu komplikované, môžem ťa volať Mária?“ „Nie.“
Samozrejme, Kogan nie je zložité priezvisko, ale Grjasnowa áno. Autor sa narodil v azerbajdžanskom Baku v roku 1984. Vyrastala na Kaukaze a s rodinou sa v roku 1996 presťahovala do Hesenska. Oľga a Maria („Mascha“) zatiaľ zdieľajú životopis. Je formovaná krvavými zrážkami medzi Arménmi a Azerbajdžanmi (kľúčové slovo Náhorný Karabach), ktorú formuje migrácia a skúsenosti s nemým jazykom v zahraničí.
Boží obchod s králikom
Keď sme stretli Maschu, mala 19 rokov a žila vo Frankfurte nad Mohanom; hovorí plynulo piatimi jazykmi, študuje, chce sa stať tlmočníčkou a vždy ju desia ľudia, pre ktorých integrácia nie je nič iné ako „dopyt po menej šatiek a väčšej koži“. Masha má židovskú matku, ale nie je náboženská. A napriek tomu: Keď musí byť jej priateľ Elias (východonemecký Nemec, ktorého Maschova rodina nazýva „Elischa“) po futbalovom zranení, pokusí sa o dohodu s Bohom - a rozbije králika hlavou kameňom priamo na zelenom páse pred Nemocnica. Zdá sa však, že králik Boh nestačí. Eliáš neskôr zomiera na otravu krvi. Mashine traumy prepuknú. Zamestná sa ako prekladateľka v Izraeli.
Grjasnowa dáva svojmu rozprávačovi v prvej osobe jasnosť a jasnozrivosť, ktorá sa odráža v jej jazyku. Doprajte jej niekedy až groteskný vtip a schopnosť neustále si vytvárať nové putá aj napriek sklamaniam - naprieč všetkými geografickými a rodovými hranicami, aj keď tak príjemne osviežujúco. Pred Eliášom Mascha žil s Tureckou ženou Sibel. Mascha zdieľa osudovú vášeň so Sami, ktorá sa narodila v Bejrúte. Neskôr hľadá útechu od izraelského Tal: „Od Elíšinej smrti bola jej ruka na mojej panve, zatiaľ čo sme zaspávali synchronizovanými dychmi, prvá vec, ktorá bola správna.“
Väčšina ľudí má čo skrývať
Postavy v Grjasnowovom románe majú spoločné nielen jednu vec, pretože vyrastali v rôznych kultúrach. Väčšina z nich má tiež čo skrývať, žije v tieni tajomstva. Máte bratov, ktorí zomreli na rakovinu. Alebo otcovia, ktorí bijú svoje deti. Alebo videl tok krvi. Zabil možno aj sami seba. A napriek tomu tam sedia spolu, chodia von, oslavujú; v Tel Avive aj vo Frankfurte. Mali by sme byť vďační Olge Grjasnowej, že nám povedala o týchto ľuďoch z nášho stredu: taká živá a rafinovaná, že ju bez dychu sledujeme na poslednú stránku. Debut, ktorý dáva nádej.