Okonomiyaki; Effilee
Môžete tiež variť v obývacej izbe pomocou elektrickej panvice okonomiyaki
Byt Hidemi Shikata-Kohl a jej manžela Christopha je len pár metrov od jednej z hlavných hamburských dopravných tepien. Obchod s militariami na rohu ulice vyzerá trochu riskantne, ale to je pravdepodobne základná charakteristika obchodov s militariami. Kúsok na ulici je záhrada, kde manželia žijú so svojím synom Kotarom. „Pretože sa volá priezvisko Kohl, mal by mať japonské meno,“ vysvetľuje Hidemi. „Taro tradične znamená prvého syna, s dodatočnou slabikou sa teraz volá„ Bernsteinov prvý syn “.“
Zatiaľ čo sa jej manžel a syn stále hrajú dole na nádvorí, Hidemi už začína s prípravami v kuchyni. »Okonomiyaki znamená: vyprážané, všetko, čo máte radi. Môžete teda použiť všetko, čo v kuchyni zostane. Ale kapusta je určite jednou z nich. Vždy používam špicatú kapustu, pretože je mäkšia ako biela kapusta, pripomína skôr japonskú bielu kapustu. Bielu kapustu musíte predvariť, inak bude príliš tvrdá. ““
Hidemi živo a gestikulovane rozpráva o ceste, ktorá ju pred tri a pol rokmi viedla do Nemecka. Vedela, že chce na chvíľu opustiť Japonsko. Najskôr študovala v Anglicku. "Ale je tam taká zima a ľudia sú vždy nahnevaní." Po štúdiu som sa naučil po nemecky. «Nemci nie sú nevyhnutne známi na celom svete pre svoju priateľskosť, ale Hidemi stála za pokus. Krátko po presťahovaní do Nemecka uvidela na chodbe oznam oznamujúci letný festival v susedstve. Tam sa zoznámila s Christophom.
Hidemi vyberie mierne mrazené bravčové brucho z mrazničky. „Ak je mäso zmrazené, tenké plátky sa dajú krájať oveľa ľahšie. V Japonsku je bravčové brucho vo veľmi tenkých plátkoch, ale tu si musím všetko krájať sám. Raz som vyskúšal krájač chleba, ale potom je tu ešte toľko čistenia. Odvtedy som vždy všetko krájal ostrým nožom na sushi. ““
Po mäse tiež nakrájala kapustu na tenké prúžky. Potom nôž vymyje a odloží do bezpečnej polohy pre deti. "Sushi nože sú veľmi ostré." A dajú sa zmyť iba studenou vodou, “vysvetľuje. V Japonsku pracovala Hidemi ako úradníčka, v Európe tiež ako kuchárka sushi. Teraz, po narodení Kotara, opäť pracuje ako úradníčka.
"Keď som stretla svojho manžela, nemal rád ryby." Ja som naopak chcel nejaké zjesť aspoň raz týždenne. Musel to trénovať. “Hidemi nakrájala štyri jarné cibule a olúpala koreň jamu. "Mnoho Nemcov považuje jamku za ťažkú, pretože je taká lepkavá." Ale je to dôležité, pretože vďaka tomu je cesto vláčnejšie. ““
Otvorí jedno vajce na osobu, potom zmieša vajcia s múkou a vodou. Hidemi cesto premieša a skontroluje konzistenciu. Potom pridá ešte trochu vody a dashi, japonského rybieho vývaru. "Nemusíte zapínať dashi, ale môžete." Bude to cesto trochu pikantnejšie. “Do cesta zamieša kapustu a jarnú cibuľku. „Môj manžel hovorí: Ak sú v supermarkete Ázijčania, ktorí majú v nákupných vozíkoch veľa jarnej cibuľky, bude zaručene, že budú Japonci.“ V miske je teraz takmer viac zeleniny ako cesta, ktoré, ako sa zdá, pôsobí ako spojivo medzi zeleninovými prúžkami.
Hidemi nesie misku s cestom a zvyšnými ingredienciami do obývacej izby, kde sme okolo veľkého skleneného stola položili pár ďalších stoličiek. Vedľa každého taniera dá pár paličiek - čo tiež objasňuje otázku, či Japonci vôbec jedia paličky s paličkami. Na stene pri okne visia listy kaligrafie. "Vyrobil som to sám." Keď nemeckí hostia navštívia prvýkrát, máte vždy dobrú tému rozhovoru. Vyzerá to pre nich skôr ako abstraktné obrazy. ““
Hidemi položí na stôl v obývacej izbe veľkú japonskú panvicu okonomiyaki a naleje na ňu trochu neutrálneho rastlinného oleja. Sadneme si k stolu a sledujeme prskanie plátkov bravčového brucha. Hidemi dá na dobre vyprážané plátky zmes s palacinkami. Vôňa, ktorá sa šíri v obývacej izbe, je sľubná. Keď sa jedlo pripravuje, všetci sedia okolo panvice a môžu si navzájom vodnato pozerať do úst.
Hotové palacinky sú natreté majonézou a otafuku, čo je japonská hnedá omáčka. Ďalej sú to vločky bonito zo sušeného tuniaka, ktoré stoja na horúcej placke, akoby boli staticky nabité. „Nepotrebujem tancujúcu rybu,“ hovorí Christoph, ktorý zjavne ešte úplne neprekonal svoju averziu k rybám. „Itadakimasu!“ Praje si Hidemi. To znamená „Dobrú chuť!“ A máme ju.
Aj keď by na dve plné jedlá stačila jedna palacinka, určite musíme vyskúšať druhú variantu s chobotnicou. Hnedá omáčka je mierne sladká a obzvlášť dobre sa hrá s pečeným bravčovým bruchom. Jesť paličky s hrúbkou prsta paličkami je oveľa jednoduchšie, ako sa čakalo. Živo hovoríme o kultúrnych a kulinárskych rozdieloch ázijských krajín, zatiaľ čo Christoph kŕmi Kotaro malým okonomiyaki.
Hidemi hovorí, že v Japonsku na rozdiel od väčšiny východoázijských krajín neexistujú takmer žiadne korenené jedlá. Cesnak nehrá rolu ani v japonskej kuchyni, čo ide dobre s japonskou nechuťou, ktorú Európania niekedy považujú za trochu prehnanú: Za žiadnych okolností sa mu nechcete priblížiť alebo obťažovať - najmä nie výparmi z posledného jedla.
Samozrejme, existujú aj jedlá, ktoré sa paralelne vyvinuli vo východnej Ázii, čo nie je prekvapujúce vzhľadom na priestorovú blízkosť. Napríklad Yakiniku je japonský variant známeho kórejského bulgogi: grilované tenké plátky mäsa, ktoré sa jedia so špeciálnou omáčkou a rôznymi prísadami. V Japonsku - aspoň to hovoria Japonci - je všetko iba o niečo jemnejšie, jemnejšie a upravenejšie, dokonca aj grilované mäso. Okrem toho je kuchyňa prevažne z rýb veľmi zdravá. Stále je čo rozprávať, ale pri konzumácii palaciniek mi bude jasné jedno: kulinárske Japonsko určite stojí za hlbšiu diskusiu.