Vydavateľstvo Ivory
Preložili Christian Filips a Joachim Sartorius
Upravené a s doslovom Bernharda Beutlera
2006, Ln., 120 strán.
Ђ 18 [D]/Ђ 18,50 [A]/sFr 31
ISBN 978-3-932245-79-4
Louis Dudek (1918 - 2001), básnik, univerzitný profesor, esejista a literárny kritik, je považovaný za priekopníckeho zakladateľa moderny v Kanade. Narodil sa v druhej generácii poľských prisťahovalcov vo frankofónnej časti Montrealu. Vyrastal dvojjazyčne: poľsky a anglicky. Okrem toho sa naučil francúzsky, úradný jazyk Québecu, ako aj latinčinu, starogréčtinu, ruštinu, španielčinu, taliančinu a nemčinu. Prekladal Heinricha Heineho a Adalberta Stiftera, doktorát z anglickej literatúry a komparatívnej literatúry získal na Kolumbijskej univerzite v New Yorku a od roku 1951 do roku 1982 vyučoval európsku literatúru a literárnu históriu na McGill University v Montreale. Po odchode do dôchodku: „Zemblove skaly“ (1986), „Nekonečné svety“ (1988), „Európa“ (1954/1991), „Klietka v klietke“ (1997), „Poézia Louisa Dudka - konečné vydanie“ ( 1998) a „Povrch času“ (2000), ktoré patria medzi jeho hlavné diela.
»Bernhard Beutler, osobný priateľ autora a znalca kanadskej literatúry, dáva nemecky hovoriacemu čitateľovi prvý, sľubný pohľad na Dudkovu tvorbu s dvojjazyčným výberom asi 40 básní. Jeho doslov predstavuje život a dielo. Preklad textov do nemčiny dvoma renomovanými básnikmi - Joachimom Sartoriusom a Christianom Filipsom - pôsobivo vyjadruje Dudekovu jazykovú silu a pozorovacie právomoci. «
Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ.net)
„Louis Dudek bol pravdepodobne najvplyvnejším kanadským spisovateľom svojej generácie. Vytvoril prostredie, v ktorom mohla poézia rásť a prekvitať. Bol to kanadský Sokrates, ktorý fascinoval študentov v knižniciach a bufetoch. Ako zakladateľ mnohých literárnych časopisov a sponzor mladých autorov okrem iného publikoval. Diela Irvinga Laytona, Leonarda Cohena a Margaret Atwoodovej. ““
Vestník, Montreal
| O knihe
„Poézia všednosti“ Louisa Dudka, silne ovplyvnená Ezrom Poundom, prekladá každodenné pozorovania do poetického jazyka - zriedka meditatívneho, často asociatívneho, takmer vždy didaktického. Prvá časť tejto knihy združuje asi štyridsať z päťsto básní, ktoré sám Dudek vo svojich zborníkoch označil za najdôležitejšie vo svojom živote - sú to výňatky z dlhých básní a časopisov skutočných i fiktívnych ciest: In »Europe« (1954) Dudek sa vracia ku koreňom Západu; »Atlantis« (1967) sa zaoberá večnou otázkou zmyslu života. Druhá časť zväzku ukazuje Dudka ako kritického pozorovateľa jeho vlastného cechu. Na konci sú príklady jeho celoživotnej, veľmi intenzívnej, často sarkastickej konfrontácie so smrťou. Týmto vydaním je Dudekovo dielo po prvýkrát predstavené nemeckej verejnosti v reprezentatívnom výbere. Prekladatelia: Christian Filips (* 1981), básnik, Rimbaudova cena 2001. |
Veľké biele vlajky
Veľké biele vlajky, ako napríklad mechúre, v diaľke,
vrčanie a praskanie vtákov
(vlastné hašterenie),
pod mäkkou špongiou nebeskou,
času, ktorý sa vymaže
Čo sa teda stalo s poéziou?
Aj básnici stratili záujem (tí dobrí)
Prišli dažde, mrholenie
slov zo všetkých strán
Dnes sa mi tvár zdala malá
keď som k tomu priložil ruku
Či som sa stal menej?
Dažďom vyplavená sivá po celom svete
Čo to je, o oblohe po daždi,
svetlozelená, oblaky ako biely krém,
a konáre stromov vyšívané púčikmi?
Neobvyklá šedosť všetko postrieka
Veľké biele vlajky
Veľké biele vlajky, ako bubliny, v diaľke,
vrčanie a šklbanie vtákov
(vo vlastnom hašterení),
pod mäkkou špongiou neba,
čas, ktorý zhasne
Čo sa teda stalo s poéziou?
Aj básnici stratili záujem (tí dobrí)
Prišli zimomriavky, mrholenie
slov z kazdeho rohu
Moja tvár sa mi dnes zdala taká malá
keď som na to položil ruku
Schudla som?
Dažďom vyleštená sivá po celom svete
Čo je s oblohou po daždi,
svetlozelená, oblaky ako krém biely,
a konáre vyšívané púčikmi?